Skončili sa skúšky. Siedmaci na čele s Harrym čakali na výsledky MLOKOv, aby vedeli, či uspeli a mohli sa venovať povolaniu, ktoré si vybrali. Skúšajúci ich ale chválili, preto Isobel ani na okamih nepochybovala, že všetci prešli a urobili svoje profilové predmety.

Severus a Isobel sa práve chystali na poslednú školskú poradu v tomto roku. Obaja vedeli, že im Minerva položí takmer rovnakú otázku, ale akosi obaja o svojej odpovedi pred sebou mlčali. Preto sa takmer mlčky dostavili do riaditeľne.

Ostatní profesori už boli prítomní a Severus galantne odsunul stoličku Isobel, aby sa mohla posadiť a potom si sadol vedľa nej.

„Ďalší rok za nami, prvý rok kedy priamo nečelíme žiadnemu zlu. Prvý rok, čo som riaditeľka," vravela Minerva, ale jej tón hlasu neznel práve šťastne.

„Viedla si si presne tak, ako som očakával, Minerva," poznamenal Albus Dumbledore zo svojho obrazu.

„Ďakujem, Albus," obrátila sa na neho. „Ale je to celé trocha melancholické. Odchádzajú tento rok študenti, ktorých som za tie roky prestala brať iba ako študentov. Boli pre mňa niečo viac," dodala.

„My ti rozumieme, Minerva," prikývol Hagrid a vyzeral, že má slzy na krajíčku, „neviem si predstaviť, že o rok ich tu už neuvidím pobehovať."

„Prídu noví študenti, ktorých si obľúbite," usmiala sa Isobel. „A jedného dňa tu budú študovať ich deti. Pamätáš si, Hagrid, bol si smutný, keď sme končili my a pozri, teraz si tu mal novú generáciu. Syna Jamesa a Lily."

„Máš pravdu, Isobel," prikývol, „okrem toho za desať rokov tu máme Teddyho."

„Áno a s tým bude isto kopec zábavy," žmurkla na neho Isobel.

„Som rada, že ste tento rok všetci boli súčasťou školy. Myslím, že tento učiteľský zbor bol skvelý. Nuž mám tu dve zmluvy, ktoré sa končia," povedala a pred ňou sa zrazu objavili dva zvitky pergamenu. „Severus, tvoj trest vypršal," oznámila mu.

„Viem, Minerva," prikývol.

„Ale aj napriek tomu by som ťa chcela požiadať, aby si ostal," povedala mu riaditeľka. Severus sa netváril veľmi prekvapene.

„Študenti dokonca hovoria, že si zmäkol, Severus," zasmiala sa Isobel.

„Kto to vypotil?"

„To je tajomstvo," zasmiala sa. „Takže?" hľadela na neho a čakala na odpoveď, ktorú dá riaditeľke.

„Myslím, že nemám iné plány, Minerva," povedal Severus, „a keď konečne odíde generácia, ktorú mám stále chuť prekliať, myslím, že by to bolo znesiteľnejšie."

„Výborne," usmiala sa Minerva McGonagallová a zvitok pergamenu sa objavil pred Severusom. Roztvoril sa a potom sa vedľa neho objavilo aj brko. Severus ho vzal a podpísal novú zmluvu a stal opätovne profesorom Obrany proti čiernej mágií.

„A teraz, Isobel," pozrela sa na ňu riaditeľka, „tvoje schopnosti profesorky sa veľmi osvedčili. Lenže chápem, že máš teraz aj iné povinnosti. Nuž aj napriek tomu by som bola rada, keby si ostala učiť na škole. Rozprávala som s pani Rúth Willsonovou a tá mi povedala, že by rada ostala v tvojich službách. Tým pádom si myslím, že by si mala ostať."

Isobel sa pozrela na Severusa a ten prikývol. Nečakala jeho povolenie, vedela sa rozhodnúť aj sama, lenže o pár dní už nebude sama. A on poznal jej lásku ku učeniu a ešte viac poznal jej lásku k Teddymu.

„Bude to fungovať," pošepkal jej.

„V poriadku," prikývla Isobel vo chvíli, keď sa pred ňou zjavila jej zmluva. Vzala si brko od Severusa a podpísala ju. Zmluvy sa potom opätovne vrátili k Minerve.

„Ďakujem vám všetkým," povedala spokojne riaditeľka. „Pred slávnostným ukončením školského roka nás čaká ešte jedna príjemná udalosť. Naši dvaja profesori, Severus a Isobel sa budú brať. Ako mi bolo povedané, ste všetci srdečne pozvaní na svadbu, ktorá je túto sobotu."

„Áno, presne tak," prikývla Isobel. „Ste naši priatelia," dodala. Severus sa tak síce vôbec netváril, iba neprítomne prikývol. Potom jej pošepkal, že si musí ísť ešte niečo vybaviť a ako prvý opustil riaditeľňu.

Isobel ešte chvíľku ostala. Profesorka Sproutová a Sinnistrová chceli vedieť, aký svadobný dar by si želali a profesorka Trelawneyová jej s radosťou oznámila, že Severus jej určite povie svoje áno, lebo jej to povedalo jej vnútorné oko.

Potom sa rozlúčila a ponáhľala sa za Teddym.

***

Svadba sa mala konať už túto sobotu a Severus sa začínal cítiť trocha nervózny. A potreboval byť zase sám. Ten hluk u Isobel v komnatách mu dával pocítiť, že nie je sám a že už nikdy nebude trpieť samotou, ale teraz potreboval byť pár hodín zase úplne sám.

Pri nej sa stále niečo dialo. Buď išlo o Teddyho, alebo trkotala pri káve s Rúth, alebo vysvetľovala Lucille všelijaké veci z Transfigurácie, ktoré ju zaujímali, alebo jednoducho chcela konverzovať s ním. Keď tak nad tým uvažoval, posledné dni sa jej ústa takmer vôbec nezatvorili. A to nerátal aj tie Potterové návštevy.

Lenže aj tak mu tento život nevadil. Keby mu vadil, už dávno by sa vrátil do svojich komnát, ale z nejakého dôvodu tak doteraz neurobil. A ani nad tým nejako veľmi nerozmýšľal. Žiť s Isobel nebolo také zložité, ako sa mu zdalo.

Keď odišla von s Teddym a vzala so sebou aj Lucille s Rúth, ostalo po nich priveľké prázdno. Zvyčajne ho chcel využiť na to, aby si mohol nerušene čítať, ale po chvíľke mal pocit, že mu niečo chýba. Winky ho chodila kontrolovať a stále mu ponúkala kávu, alebo sladké, ale jeho otrávená nálada nesúvisela s príliš starostlivou škriatkou, ale s niečím iným. Jednoducho mu chýbala Isobel a ten malý, ktorý už chodil po celých komnatách a začínal jasnejšie hovoriť.

A mal aj novú zábavu. Páčili sa mu Severusové knihy. Väčšina z nich bola polepená slinami, alebo počarbaná farbičkami. Ešte že to kúzlom dokázal rýchlo vyčistiť. Ani na moment ho nenapadlo hnevať sa na to malé dieťa. Akoby vôbec mohol. Videl toho chlapčeka rásť pred svojimi očami a mal ho skutočne rád. Aj keď to bol syn Lupina.

Teddy bol inteligentne dieťa a to Severusovi veľmi imponovalo. Nielen jeho schopnosti metamorfomága, ktoré sa každým dňom zlepšovali, ale celkovo bol chlapček veľmi vnímavý a šikovný.

A potom tu bola samotná Isobel, ktorá mu poslednú dobu imponovala stále viac. Už to nevedel ovplyvniť. Tá žena bola v každej jeho myšlienke. Bola to prvé, čo ráno uvidel a to posledné, keď si líhal spať. Bola inteligentná a krásna. Bola skutočne veľmi krásna. Poslednú dobu si to všímal každý deň. Zamračil sa na ňu, keď si ráno učesala svoje vlasy do vrkoča, lebo sa mu viac páčili rozpustené. Ešte nikdy si žiadnu ženu nepustil tak blízko k sebe. Ale ona sa k nemu prebojovala statočne. Nebolo pochýb o tom, že to je rozkošná čarodejnica.

Severus kráčal pri Zakázanom lese a myslel na list, ktorý mu došiel pred pár dňami. Bol od Kingsleyho z Ministerstva mágie. Wizengamot zrušil jeho trest v plnom rozsahu. Podľa vysvetliviek to znamenalo, že by sa mohol pobaliť a odísť z Rokfortu hneď v tom momente, ako dočítal list. Nemusel odučiť tento posledný mesiac.

A znamenalo to aj inú vec. Nemusel sa už ženiť. Aj túto podmienku zrušili. Ale on o tom nepovedal Isobel a ani nezrušil svadbu. Mohol jej darovať slobodu a asi by to podľa správnosti aj mal urobiť, ale niečo v jeho vnútri to nedokázalo pripustiť.

Čo by bol jeho život bez Isobel? Trvalo to dlhé mesiace než si uvedomil, že život naozaj ponúka druhé šance a že ešte je možnosť naozaj skutočne žiť. S ňou. A s Teddym. Bola to prvá a určite aj posledná žena, ktorej dovolil vidieť až do jeho vnútra. Odhalil jej veci, o ktorých nerád hovoril – o smrti Dumbledora, o službách u Temného pána. Dokonca jej dovolil, aby sa dotkal jeho Temného znamenia.

Darovala mu priateľstvo a darovala mu lásku. Chcela mu darovať zvyšok svojho života bez toho, aby žiadala niečo späť. Nuž on vedel, že by je niečo dať mal. Možno spočiatku nádej. Ale nikdy jej o tom nepovedal. Alebo jej tú nádej dal už v zime?

Ani nevedel, ako sa zatúlal do lesa. Teraz uprostred stromov, dýchal vzduch a uvedomil si niečo, čo si mal priznať už dávnejšie. Už nemohol pochybovať. Myslel si, že jeho srdce nikdy v živote nezahorí týmto pocitom, ale už to bolo nad slnko jasnejšie. Musel si to už konečne priznať. K tej žene cítil niečo, čo ešte nikdy k nikomu inému. Bola to láska.

Nie, život bez Isobel by bol zase priveľmi čierny. Temný a bez cieľu. Život s Isobel dáva jeho vlastnému životu úplne nový smer. Milovať a byť milovaný. Zobúdzať sa ráno po boku tej ženy a líhať si spať tiež po jej boku. Prežiť deň v hluku a smiechu. V radosti malého chlapčeka, ktorý sa stane súčasťou ich života. Prvýkrát v živote bude mať Severus skutočnú rodinu.

Severus sa zohol, lebo ho v tráve niečo zaujalo. Zodvihol to a nemohol uveriť tomu, čo to je. Schoval si to do vrecka. Ak to bude fungovať tak, ako si myslí a ako vie, tak bude mať pre Isobel dokonalý svadobný dar.

A možno tá žena prestane plakať. Možno sa bude už iba usmievať.

***

V sobotu ráno stála Isobel pred zrkadlom. Na sebe mala oblečené svadobné šaty a troška sa jej triasli nohy od nervozity. Lucille vošla do jej izby a zoširoka sa usmiala. „Ach, vyzeráte ako princezná, pani profesorka," zalichotila jej.

„Ďakujem, ty moja," Isobel pohladila dievča po čiernych vláskoch.

O pár minút vošiel do jej izby aj Harry. „Pristane ti to, vyzeráš naozaj nádherné," pochválil ju a potom sa usmial aj na Lucille. „A tebe, Luc, tak isto."

„Ďakujem, Harry," dievča sa zapýrilo. „Pôjdem už von, skontrolovať, no všetko," dodala mierne trasúcim sa hlasom a potom odišla.

„Páčiš sa jej," usmiala sa Isobel.

„Ale ja už dievča mám," zasmial sa Harry.

„Detská láska, to ju prejde," žmurkla na neho.

„Si pripravená vziať si zlostného profesora Snapa?" spýtal sa jej Harry.

„Ale, Harry!" zasmiala sa a on tiež. „Ale v podstate áno, som pripravená," dodala.

„Tak potom mi bude cťou odprevadiť ťa k oltáru, ale ešte predtým, Isobel," usmieval sa na ňu Harry, „ešte predtým ti chcem povedať, že si z celého srdca želám, aby si bola šťastná. A doteraz som sa ti nepoďakovať za pomoc."

„Pomoc?"

„Poznám pravdu, Isobel. Berieš si ho, aby nešiel do Azkabanu. Hoci na malý moment som si myslel, že je v tom niečo viac. A stále dúfam, že to tak naozaj je," vravel jej Harry.

„Ale áno je," prikývla.

„A aj z jeho strany?"

„To nie je také jednoduché," vravela Isobel. „Ale myslím si, že možno raz."

„A to ti stačí?"

„V skutočnosti mi to naozaj stačí. Ľúbim Severusa celým svojím srdcom a pomôžem mu, až kým si nezačne vážiť svoj vlastný život a seba. Viem, že to dokážem, už som ušla riadny kus cesty. Zvládnem to," usmiala sa na svojho krstného syna.

„Takže to nakoniec je ten pravý?"

„Určite áno," žmurkla.

„Pôjdeme?" ponúkol jej svoje rameno. Isobel prikývla a poslednýkrát sa na seba pozrela do zrkadla, aby skontrolovala svoj vzhľad.

***

Kráčali smerom k oltáru a Isobel hľadela na Severusa. Mal na sebe oblek, veľmi vkusný a veľmi sa jej páčil. V ruke držal bielu ružu. Keď zachytil jej pohľad, usmial sa na ňu. Harry ju priviedol až priamo k nemu a podal mu jej ruku.

„Veľa šťastia," poprial im a potom si šiel sadnúť do prvého radu, kde na neho čakala Ginny s Teddym na kolenách.

„Vyzeráš," Severus hľadel na Isobel a akoby nenachádzal slová, „vyzeráš krásne," dodal šepotom a potom jej vložil bielu ružu, ktorú držal do jej tmavých vlasoch. Venovala mu úsmev a slzy mala na krajíčku.

Obrad bol skromný, tak ako si želala. A potom si starší čarodejník prehlásil za muža a ženu. Obaja podpísali čarovný pergamen. „Môžete pobozkať nevestu," dodal ešte oddávajúci.

Isobel venovala Severusovi ďalší úsmev a potom pocítila jeho pery na tých svojich. Takýto nežný bozk jej ešte nedal. Niečo sa zmenilo, uvedomila si. Po tele jej prebehli zimomriavky.

„Tak už to je oficiálne," usmiala sa na neho. „Som tvoja žena."

„Kedy som si to zaslúžil?" spýtal sa jej.

„Zrejme si si to zaslúžil," pobozkala ho na líce.

„Ďakujem za všetko, Isobel," pohladil ju po líci a potom sa už na nich vrhli záplavy gratulácií.

***

Oslava svadby sa konala v komnatách Isobel. Znova sa prispôsobili počtu ľudí, pretože hostí na svadbe nebolo až tak veľa. Severus ju celý čas sledoval. Žiarila šťastím. A bola taká krásna. Ruža v jej vlasoch vôbec nevädla. Začaroval ju, aby bola stále krásna. Nuž kráse jeho manželky sa nevyrovnala.

Jeho manželka. Isobel bola jeho manželka. Navždy. Chvíľky si bude musieť na tento fakt zvykať.

Teddy sa zatúlal k nemu a nejakým zázrakom sa dostal k jeho najdrahšej knihe elixírov, ktorú držal vo svojich rukách. Po bradičke mu tiekli sliny a znova to schytala kniha.

„Aha," ukázal mu Teddy knižku a otvoril ju na zemi. Pretáčal stránky tými svojimi maličkými rúčkami a potom sa znova pozrel na Severusa. „Ja mám tak," vravel mu a ukazoval mu kotlík. Severusovi došlo, že hovorí o svojom detskom kotlíku, ktorý mu daroval na jeho prvé narodeniny.

„Raz budeš mať takýto skutočný," povedal mu Severus a vzal chlapca na kolená a knihu do rúk. „A budeš sa učiť variť elixíry."

„Exíry!" zvolal Teddy. Pozrel sa na Severusa a zmenil farbu vlasov na čiernu. „Mama," potom v dave hľadal Isobel, ktorá začula jeho hlas a podišla k ním.

„Teddy, zlatko," vzala si ho od Severusa do náručia a pohľad jej spočinul na knihe. „Zase?"

„Myslím, že to bude knihomoľ," povedal jej Severus.

„Zdanie niekedy klame," zasmiala sa a zmizla s Teddym medzi svojimi priateľmi. Vyzerala šťastná a dávala to patrične najavo.

Aj on bol šťastný, ale potrvá istú dobu, kedy to bude môcť dať spontánne najavo.

***

Oslava sa skončila, Teddy spokojne spinkal vo svojej postieľke v izbe. Severus pomáhal upratovať, hoci si to Winky neželala. Ale on sa potreboval nejako zamestnať, aby aspoň na chvíľku potlačil svoje zmätené myšlienky.

„Upratuješ, vážne?" zasmiala sa Isobel, keď vyšla z Teddyho izbičky.

„Nuž," nevedel, čo povedať.

„Si v poriadku?" spýtala sa ho.

„Áno," prikývol.

„Určite?"

„Áno, Isobel," zopakoval. „A ty?"

„V úplnom," odvetila mu.

„Asi by si mala niečo vedieť," Severus vybral zo smokingu list. „Toto mi pred pár dňami prišlo."

„Viem," prikývla. „Dostala som podobný."

„Prečo si mi to nepovedala?"

„A prečo si to ty nepovedal mne?"

„Nechcel som, aby si bola smutná," vravel jej Severus, „a okrem toho si pre mňa urobila tak veľa."

„Chcela som si ťa vziať už v zime, Severus. Prečo by som teraz na základe jedného listu menila svoje rozhodnutie? Alebo si ho chcel zmeniť ty?" pýtala sa ho.

„Nechcel," povedal jej vážne, „máš pravdu, ešte mám šancu."

„Som rada, že si na to konečne došiel a začal si vážiť sám seba. Lebo keď si nezačneš vážiť sám seba, nemôžeš chcieť, aby si ťa vážili iní," vravela mu.

„Neľutuješ to?"

„Nie."

„Ďakujem, Isobel, za to, že ma nikdy neprestaneš prekvapovať," pohladil ju po vlasoch.

„Zatancuješ si svojou manželkou?" spýtala sa ho nežne.

„Veľmi rád," schytil ju do svojho náručia a urobil s ňou otočku. Usmiala sa na neho a on znova vyčaroval magickú hudbu. Pritisla sa k nemu bližšie a jemu znova do nosa udrela vôňa jej vlasov. Bez tej vône by už neprežil ani jeden deň. Znova s ňou urobil otočku. Bola ľahká ako pierko a dokonale kopírovala jeho kroky. Tanec medzi nimi bol dokonalosťou, ktorú roky hľadali.

„Sľúb mi niečo," pošepkala mu do ucha.

„Čokoľvek," odvetil jej potichu, aby nepokazil tento magický moment.

„Pokús sa o to," vravela mu, „pokús sa milovať ma. Nič viac nepotrebujem. Iba aby si to skúsil."

Zodvihla svoju hlavu a pozerala sa mu do očí. On si v jej očiach všimol záblesk sĺz a srdce ho na malý moment zabolelo.

„Sľúbiš mi to?" spýtala sa ho.

Jemne prikývol. Znova si oprela hlavu o jeho rameno a nechala sa unášať melódiou.

„Sľubujem ti to," pobozkal ju do vlasov.