Ubehlo niekoľko dní od Teddyho narodenín. Isobel práve využívala svoje voľno po vyučovaní a hrala sa s ním. Teddy otvoril ústa a niečo zamrmlal, ale nebolo to nič konkrétne. Isobel si ale bola istá, že už čoskoro začne jej drobec rozprávať. A už veľmi sa na to tešila. Chcela počuť jeho rozkošný hlások.

Objavila sa Winky a povedala jej: „Madam, profesor Snape vás žiadať, aby vy prísť k nemu do pracovne s chlapčiatkom."

„Teraz?"

„Áno, madam. To profesor Snape povedať Winky," dodala škriatka.

„V poriadku. Ďakujem, Winky," usmiala sa na ňu Isobel a vzala Teddyho do náručia. „Pôjdeme sa spoločne pozrieť, prečo nás Severus toľko zháňa," vtisla chlapčekovi veľký bozk na líce a farba jeho vlasov bola zrazu červená. Isobel si pri tom spomenula na Lily, lebo chlapček zvolil presne odtieň, aký mala ona.

Keď dorazila k Severusovej pracovni zaklopala na dvere a potom vošla dnu. Severus už na ňu čakal a viedol ju do svojich komnát. Na chodbe ju ale zastavil. „Isobel, toto bude možno náročné, ale viem, že sa nad tou celé povznesieš."

„Chceš zrušiť zásnuby?" spýtala sa hneď.

„Nie, nejde vôbec o nás dvoch, ide o niečo iné," oznámil jej Severus, „ide hlavne o chlapčeka," dodal.

Isobel prikývla a nasledovala ho ďalej, lebo Severus sa rýchlym krokom pobral až k svojej obývačke a otvoril jej dvere. Vošla dnu a prekvapila sa, že v obývačke boli dvaja ľudia. A ona ich poznala. Ale aj napriek tomu si nemyslela, že sa nad toto povznesie.

„Isobel, myslím, že Narcissu Malfoyovú a jej syna Draca ti predstavovať nemusím," povedal rázne Severus, „a Isobel si určite pamätáš, Narcissa, aspoň trocha."

„Viac z rozprávania," prikývla Narcissa.

„Draco je môj krstný syn," oznámil Severus Isobel.

„Čo s tým má spoločné Teddy?" oborila sa naň ho.

„Teddy je ich rodina," povedal jej Severus.

„Teddyho rodina som ja a Harry. Nikto viac," oponovala mu. „Nikto mi ho nevezme."

„Nikto ti ho ani nechce vziať," skočila im do rozhovoru Narcissa, „to naozaj nie je predmetom našej návštevy. Chlapec je vnukom mojej sestry, iba som chcela vidieť a spoznať. Je to jediné, čo mi ostalo po sestre a je posledný z rodu Blackovcov," dodala.

„Vy a vaša sestra ste iba urobili hanbu rodine Blackovcov," zamračila sa na ňu Isobel.

„Vieš, u nás v rodine sa hovorí, že to Sirius Black a moja sestra Andromeda urobili hanbu rodine Blackovcov. Myslím, že práve tebe nemusím vysvetľovať, aká bola moja rodina," Narcissa sa nedala vyviesť z miery.

„A na to ste hrdá, Narcissa?" spýtala sa jej Isobel.

„Čo bolo, bolo. Dôležité je, čo teraz je. Pozri, drahá Isobel, ja som si svoj trest už odpykala. Teraz je pre mňa dôležitý môj jediný syn. A ja naozaj viem, aké to je prísť o súrodencov," vravela jej Narcissa, „a hoci s nimi nie vždy dobre vychádzaš, bolí to."

Isobel prikývla. To jej naozaj nemohla zazlievať. Narcissa Malfoyová prišla o obe svoje sestry, o Andromedu aj o Bellatrix.

„Vaša sestra mi zabila brata," smutne odvetila Isobel, „a môže za to, že Andromeda zomrela."

„Isobel, ja som sa neprišla hádať a neprišla som ani rozoberať to, čia vina je čo. Iba som chcela spoznať vnuka mojej sestry," vravela jej Narcissa. „A môj syn, Draco, tiež."

Draco Malfoy iba sedela v kresle a nezasahoval do rozhovoru medzi týmto dvoma ženami. A dokonca sa o to nepokúšal ani Severus. Stál pri dverách a nechal ich konfrontáciu pokračovať.

„Narcissa," oslovila ju Isobel, „nevidím dôvod, prečo by ste sa mali s chlapčekom stretávať. Jedna pravda je taká, že ste zaplatili za svoje hriechy a že ste sa vo vojne rozhodli správne a že sila lásky k vášmu synovi spôsobila to, že ste klamali do oči Voldemortovi, ale na druhej strane s vašou rodinou nechcem mať nič spoločné a Teddy si to tiež nezaslúži. Vinou vašej rodiny prišiel o polovicu tej svojej a o druhú polovicu prišiel vinou vášho bývalého pána. Pochopte, že teraz som aj ja takmer ako matka. A potrebujem ochrániť svoje dieťa."

„Ja tomu rozumiem, Isobel," prikývla Narcissa, „láska k dieťaťu je tá najsilnejšia láska a pre to, aby sme ich uchránili, urobíme čokoľvek. Ale ľudia si zaslúžia druhé šance."

„Nie všetci ľudia si zaslúžia druhé šance," pokrútila hlavou Isobel.

„Osočuješ tu všetkých smrťožrútov, Isobel a pritom si ani neuvedomuješ, že jedného z bývalých smrťožrútov si ideš vziať za manžela," pripomenula jej Narcissa.

„To je iné," pokrútila hlavou Isobel.

„Čo je iné, Isobel? Severus bol smrťožrút a bol ním, lebo sa ním spočiatku chcel stať. Takmer počas celej prvej vojny ním bol. Zabíjal, mučil, plniť rozkazy Temného pána a potom zmenil strany. Ale stále to je bývalý smrťožrút, rovnako ako môj manžel, alebo môj syn."

„To je niečo iné," zopakovala Isobel a pozrela sa na Severusa. Ten pokojne stál a počúval ich rozhovor. „Severus svoje rozhodnutie oľutoval. Veľakrát a vykúpil sa činmi na strane dobra. Keby nebolo jeho, všetci sú dávno mŕtvi."

„Myslíš, že by s tebou súhlasil tvoj brat?" spýtala sa jej Narcissa.

„Nehovorte o mojom bratovi. Vaša sestra ho zabila!" skríkla na ňu Isobel.

„A to isté si vykričala aj Andromede? Aj ona bola sestrou Bellatrix, rovnako ako ja," pripomenula jej Narcissa.

„Andromeda bola iná ako vy. Nikdy nebola na strane zla. Vzdala sa vašej prekliatej rodiny, lebo chcela niečo iné, niečo lepšie!"

„A aj tak o to prišla!"

„Vinou vášho pána, vinou vašej sestry!"

„DOSŤ!" stopol ich Severus. „Narcissa, sľúbila si mi, že to nej nebudeš rýpať," zamračil sa na ňu a potom sa obrátil k Isobel. „Niekedy máš na ľudí dvojitý meter, drahá!"

„Čože?"

„Iba sa ti snažím povedať, že keby som Narcisse a Dracovi neveril, nikdy by som nedopustil toto stretnutie. Vieš, že mám chlapca rád. A oni dvaja mu ublížiť naozaj nechcú. Iba ho chceli vidieť. Je to ich rodina, či sa ti to páči, alebo nie!"

„Ja rozhodujem o tom, s kým sa bude a nebude chlapec stretávať!"

„Isobel, prestaň byť taká!"

„Aká taká, Severus?"

„Narcissa má pravdu, aj ja som bývalý smrťožrút!"

„Tvoja rodina nezabila nikoho, koho by som milovala!"

„Zabil som Dumbledora!" skríkol na ňu Severus. „A neraz som mal chuť zabiť Blacka!"

„Ale neurobil si to. A mal si veľa príležitosti," po tvári jej tiekli slzy. „Mohol si ho zabiť, alebo aj Remusa, ale neurobil si to. A Dumbledora si zabil, lebo ťa o to žiadal. Zabil si ho, aby si zachránil život nevinného, tu pritomného, chlapca. Myslíš si, že to neviem, Severus? Že neviem o tvojich činoch? Že ich nechápem? Chápem ich a nezamýšľam sa nad tým, či si niekedy bol smrťožrút."

„Zabil som veľa nevinných ľudí, Isobel."

„Bola vojna!"

„Narcissa, Draco, myslím, že ďalej tento rozhovor počúvať nemusíte," pozrel sa na nich Severus, „bude lepšie, keď odídete. Cestu poznáte," požiadal ich.

Narcissa otvorila ústa na protest, ale Draco ju stopol. „Mama, poďme. Severus má pravdu." Chytil ju za ruku a ťahal ju preč.

„Winky!" povedal Severus nahlas a o chvíľku sa objavila škriatka.

„Pane," uklonila sa mu.

„Je Rúth v komnatách madam Lupinovej?"

„Áno, pane," prikývla škriatka.

„Vezmeš jej chlapca," Severus podišiel k Isobel a doslova nasilu jej vzal Teddyho z náručia a podal ho drobnej škriatke. Tá chlapčeka chytila a o chvíľku sa s ním vyparila.

„Prečo si chcel, aby som sa s nimi stretla?"

„Draco je môj krsný syn," povedal jej Severus. „A možno ho kvôli jeho rodine nemáš ráda, ale je to môj krstný syn. Ak si si náhodou doteraz nevšimla, ja akceptujem, a stojí ma to naozaj veľa, tvojho krstného syna. Takže od teba žiadam to isté!"

„Mne Draco Malfoy nevadí! Vadí mi jeho matka!"

„Jeho matka je vinná z toho, že si vzala idiota!"

„Nebol Lucius tvoj priateľ?"

„Bol, ale ľudia sa menia," oznámil jej Severus. „Narcissa si Luciusa rozhodne nebrala z lásky a nebolo tomu ani naopak. Čistokrvné dohodnuté manželstvo. Ako sama dobre vieš, verím, že ti tvoj bývalý povedal, ale rodina Blackovcov sa nikdy nepridala k smrťožrútom. Podporovali jeho myšlienku čistej krvi, ale to bolo všetko. Narcissa sa vydala za Luciusa, ktorého rodina už v tom bola až po hlavu a Bella sa vydala za Lestrangea, kde to bolo rovnaké. A každá si zvolila svoju cestu. Narcissa sa nerozhodovala iba sama za seba, ale musela brať do úvahy, čo bude lepšie pre jej syna. Ak by so synom utiekla, dlho by si nepožila. V tomto prípade musíš voliť medzi najmenším zlom. A prípade Narcissy to bolo držať s manželom."

„Práve hovoríš o tom, že byť smrťožrútom je najmenšie zlo," zamračila sa na neho Isobel.

„Temný pán bol krutý, Isobel. Zabil by Draca bez mihnutia oka a rodičov by nechal žiť, aby cítil a videl ich utrpenie. Menšie zlo je byť v rodine smrťožrútov, ako vidieť svoje deti mŕtve. Rozumieš už tomu?"

„Nikdy nezakopem prímerie s tou rodinou," oznámila mu Isobel. „Budem akceptovať tvojho krstného syna, tak ako ty akceptuješ toho môjho, ale nie! Teddy sa nebude stretávať s ľudmi, ktorých vinou ma na svete iba mňa!"

„Tonskovú zabil Dolohov, Teda Tonksa zabili lapači, Andromeda zomrela na chorobu," pripomínal jej Severus.

„Bellatrix Lestrangeová zabila môjho brata! Lucius Malfoy, Crabbe a Goyle," do očí sa jej hnali slzy veľké ako hrach a hlas sa jej triasol, „mučili mojich rodičov a potom ich zabili!"

Severus na ňu hľadel prekvapene. „Čože?"

„Počul si," utrela si slzy. „Lucius Malfoy mi zabil rodičov!"

„Isobel, ja nevedel som to," hľadel na ňu.

„Tak už to vieš," povedala smutne. „Prosím, netlač ma do toho, aby som vychádzala s tou rodinou. Prosím ťa."

„Nie, neboj sa," prikývol. „Nevedel som o tom. Je mi to ľúto."

„Možno je Narcissa Malfoyvá nevinná a áno, rozhodne miluje svojho syna. Ale nie, Severus. Ja jednoducho nemôžem. Sú Teddyho rodina, ale ich rodina je vinná za to, že Teddy o takmer celú svoju rodinu prišiel. Prosím, pochop ma."

„Chápem ťa," prikývol Severus.

„Ďakujem."

„Mrzí ma to, keby som o tom bol vedel, nepozval by som ich. Ale myslel som si, že to zvládneš, tak ako si pochopila Rúth," vysvetľoval jej Severus.

„To bolo iné. Obaja sme vedeli, že Rúth sa narodila v rodine smrťožrútov, ale v deň kedy sa zamilovala do mukla, jej rodina ju vydedila. Rovnako ako Andromedu."

„Chcem sa ti aj ja poďakovať za niečo," povedal jej Severus. „Za to, čo si povedala. Ako si sa ma zastala a ako si trvala na tom, že hoci som bol smrťožrútom, pre teba to nič neznamená. Isobel, ale pravda je taká, že som ním naozaj bol a urobil som veci, ktoré Narcissa spomenula. A nie som na ne hrdý."

„Ja viem, že nie si," pristúpila k nemu a odhrnula rukáv na jeho habite. Hľadela na jeho temné znamenie, ale nie s odporom. „Urobil si veľa zlého, Severus, ale aj veľa dobrého. Pomohol si zachrániť tento svet. Vystavil si svoj život a veľakrát si sa obetoval. V prvej vojne si ním byť možno chcel. Hľadal si svoje miesto, ale čoskoro si zistil, že toto nie je cesta. A rozhodol si sa správne. Vybral si si tú dobrú cestu."

„Ale nezmaže to veci, ktoré som urobil."

„Trápi ťa to, však?" spýtala sa ho.

„Čo?"

„Že si zabil Dumbledora. Bolí ťa to, však?"

„Keď niekoho zabiješ, tvoja duša sa rozdelí. O tom si isto počula," vravel jej Severus a ona prikývla. „Zabil som Dumbledora, lebo umieral. Zabil som ho, aby som zachránil nevinného chlapca. Svojho krstného syna. Ale spočiatku som necítil ľútosť, Isobel. Dumbledore ma iba využíval, tak ako využíval veľa ľudí. Potreboval ma, bol som jeho špión. Dal mi druhú šancu, ale stálo ma to veľa. Necítil som ľútosť, alebo smútok, keď som mu vzal život, ale necítil som ani radosť, pokoj a zadosťučinenie. Ani teraz neviem, čo cítim. Urobil som to, čo bolo potrebné. Aj keď mi veľa ľudí nikdy neodpustí, že som zabil človeka, akým bol Dumbledore."

„Umieral, ty si mu iba pomohol, aby to nebolo horšie a pritom si zachránil ďalší nevinný život," prikývla Isobel.

„Ľudia tak na to nehľadia," odvetil jej.

„Viem," prikývla a jemne prešla prstami po temnom znamení. „Nikdy nezmizne?"

„Neviem," pokrútil hlavou. „Je bledšie. Ale myslím, že nezmizne nikdy."

„Už je to len tetovanie, nič viac," smutne sa na neho usmiala.

„Vždy si verila na druhé šance," povedal jej.

„Potrebujem čas," prikývla. „Nerozhodujem len za seba, Severus. Už nie som sama."

„Práve preto. Som si istý, že Narcissa a Draco nechcú malému ublížiť."

„Potrebujem čas," zopakovala. „Ďakujem, že stojíš na mojej strane. A že si ich poslal preč a že si si vypočul moje dôvody. Severus, som šťastná, že ti na mne a chlapčekovi záleží."

„Záleží," prikývol.

„Som rada, že nie som sama," usmiala sa na neho, nahla sa k nemu a pobozkala ho na líce. A potom zavadila o jeho pery a nežne ho pobozkala. Severus jej bozk opätoval, ale iba krátko. Neodsunul ju od seba, iba ho ukončil.

„Ak má niekto dookola za niečo ďakovať, tak som to ja, Isobel," povedal jej.

„O tých druhých šanciach to je pravda. Obaja sme dostali druhú šancu na život. A som rada, že sme sa jej chopili. Bolo to síce zložité, ale myslím, že sme to dokázali. Už chýba iba krok," usmiala sa na neho. „Ministerstvo nejako záhadné mlčí."

„Vymýšľajú podlý plán, drahá," zamračila sa Severus.

„Áno, lebo ty si priliš ťažký oriešok, drahý," zasmiala sa. „Vedia, že sa vieš brániť proti kúzlam a elixírom, ktoré by s radosťou použili na náš prípad."

Severus jej chceli niečo povedať, keď sa do obrazu nad jeho kozubom dostal Phineas Nigellus Black. „Snape, riaditeľka chce s tebou hovoriť. A s vami tiež, madam Lupinová!"

***

Severus a Isobel spoločne vošli do kancelárie riaditeľky a prekvapilo ich, že na nich čaká aj Minister mágie.

„Dobre, že ste prišli tak rýchlo, Kingsley má pre vás správy," oznámila im Minerva.

„Severus, Isobel, rád vás znova vidím," pozdravil ich oboch Kingsley. „Ale nenesiem vám dobre správy. Wizengamot dospel k rozhodnutiu ohľadom vášho vzťahu. Chcú ho preskúmať," oznámil im.

„Nič nové pod slnkom," odvrkol Severus.

„Áno, myslel som si, že s tým obaja rátate. Prišiel som vás varovať. Viem, akú praktiku na vás chcú použiť," pokračoval ďalej Kingsley. „A je to veľký vstup do súkromia, žiaľ som na nich krátky. Ako isto viete, Wizengamot sa sotva riadil pokynmi Ministra mágie a hoci robím, čo môžem, nedokážem to zmeniť."

„Vo Wizengamote sedí banda blbocov, Shacklebolt, to bude ten problém," utrúsil Severus.

„Snažil som sa tam dosadiť niekoho z Rádu, ale nikto nemal záujem," vysvetľoval im Kingsley. „Ale k veci. Chcú na vás oboch uvaliť zaklínadlo Dolus!"

„Čo je to za zaklínadlo?" spýtala sa Minerva a Isobel i Severus mali na jazyku presne to isté.

„Je to úplne nový druh kúzla, ktoré vymysleli pre tento účel. Je to pasca, nekalý úmysel," vysvetľoval Kingsley, „budú vás niekoľko dní monitorovať. Budú vidieť vaše správanie a tak budú môcť všetko posúdiť. Budú počuť každé jedno vaše slovo. Budú jednoducho všade."

„Budú nás vidieť nahých," doplnil ho Severus.

„To je proti ľudskosti!" hnevala sa Isobel.

„Viem, Isobel!"

„Kingsley, toto nemôžete dopustiť!" nesúhlasila s tým ani Minerva.

„V poriadku," prikývol Severus. „Nech to len skúsia. Isobel a ja im za tie dni prevedieme dokonalé divadlo."

„Nesmie to byť príliš okaté, Snape," prizvukoval mu Kingsley, „budú si potom myslieť, že vás niekto varoval."

„Prečo to vlastne robíte, Shacklebolt?"

„Čo?"

„Pomáhate mi! Máte to prikázané od Pottera?"

„Nie, len Harry má pravdu. Nezaslúžite si toto, Snape. A ak je na vašej strane žena, akou je Isobel, nemôžem dopustiť, aby sa stalo niečo zlé."

„Žena akou je Isobel?"

„Isobel si veľmi vážim, Snape a Remus bol môj priateľ. Nemôžem dopustiť, aby jeho sestre niekto ublížil. A to isté sa týka aj vás. Zlomíte jej čo i len vlas a budete sa mi za to zodpovedať!"

„Ja Isobel nemienim ublížiť!" Severus sa zamračil.

„Severus, už dosť," stopla ho Isobel, lebo videla, ako Severus siahol vo vrecku po svojom prútiku, pripravený hádku zavŕšiť zakliatím Ministra mágie. „Kingsley veľmi pekne ti ďakujeme za varovanie. Urobíme všetko, čo bude v našich silách, aby sme neprezradili to, že sme boli varovaní. Budeme prirodzení a zvládneme to. Ďakujeme."

„Len to som chcel," opätoval jej úsmev Kingsley, „veľa šťastia," a potom zmizol v riaditeľkinom kozube.

Severus sa ešte stále mračil o stošesť. „Severus?"

„Čo je?"

„Žiarliš na Kingsleyho?" spýtala sa ho.

Severus sa na ňu pozrel, akoby ju chcel prekliať. Isobel sa rozosmiala.