Chladný november sa veľmi rýchlo premenil do chladného decembra. Na hrade vládla predvianočná atmosféra. Bolo ťažké udržať pozornosť žiakov na hodinách.

Dva týždne pred Vianocami vyhlásili výlet do Rokwillu. Isobel sa tomu sama potešila, pretože ešte nestihla nakúpiť vianočné darčeky. Hlavne pre Teddyho, ale aj pre Harryho a jeho priateľov. A niečo pre Minervu a Andromedu, lebo jej toľko pomohli. A potom by možno mala niečo vybrať aj pre Severusa.

Lenže nemala ani tušenie, čo by mu mohla kúpiť. Vylúčila okamžite nejakú knihu, pretože tých mal naozaj veľmi veľa a tiež aj všetko, čo sa týkalo elixírov, lebo také veci on nepotreboval, už dávno všetko mal. Bol to ťažký oriešok.

***

Severus sa na Vianoce netešil. Nikdy ich neoslavoval a okrem Dumbledora mu nikto ani nedával vianočné darčeky. Nieže by o to stál. K Vianociam nemal žiaden vzťah.

Aj on sa chystal na chvíľku si prevetrať hlavu do Rokvillu. Keď vyšiel zo svojich komnát do kabinetu, všimol si na stole obálku. Otvoril ju. Bolo to pozvanie. Od Pottera. Pozýval ho na Vianoce k sebe do domu.

Severus si tú pozvánku prečítal trikrát, aby to rozdýchal. Nakoniec hodil späť na stôl s podráždeným pohľadom. Čo si Potter o sebe vôbec myslí?

***

Ráno na Vianoce sa Isobel zobudila neskôr ako mala v pláne. Obliekal si župan, urobila si zelený čaj a vošla do svojej obývačky. Pod vianočným stromčekom (objavil sa včera večer v obývačke, bola zvedavá, či aj u Severusa v komnatách, alebo to Minerve zakázal) bolo pár balíčkov.

Kľakla si na koberec a zobrala prvý balíček. Knižka Transfigurácie, ktorú minule hľadala v kníhkupectve. Potešila sa tomuto darčeku od Minervy. V ďalšom balíčku boli domáce zákusky a iné pochutiny Andromedy Tonksovej. Posledný balíček bol najmenší. Isobel z neho strhla baliaci papier a v rukách držala rámik s fotografiou. Lily a ona. Vypadol k tomu list.

,,Isobel,

Kreacher, môj domáci škriatok, nedávno upratoval Siriusovú izbu a túto fotografiu tam našiel. Myslím, že sa ti bude hodiť viac ako mne.

Krásne Vianoce

Teší sa na teba

Harry"

Isobel sa smutne usmiala nad fotografiou. Bola zo svadby Lily a Jamesa. Lily žiarila šťastím a všetko bolo vtedy také iné. Ak si niekto na tomto svete nezaslúžil, čo sa stalo, tak to bola práve Lily. Nikdy nikomu neublížila. Pre všetkých mala pochopenie. Svet nie je fér, svet naozaj nie je fér.

Vstala zo zeme a fotografiu si položila na stolík v obývačke. Potom sa pozrela na hodinky a zistila, že je na čase vyraziť na Grimmaldovo námestie č. 12, kde ju očakáva jej krstný syn a kde po toľkých mesiacoch konečne uvidí aj svojho synovca. Určite zase toľko vyrástol.

***

Severus sa zobudil podráždený. Naozaj nemal rád Vianoce. Vstal, urobil si kávu a chcel si prečítať Denného Proroka, keď si všimol, že aj jemu dali do obývačky ten otrasný vianočný stromček. Prekvapila ho ale obálka pod ním. Dúfal, že to nie je ďalšia Potterová pozvánka.

Otvoril obálku a vypadol z nej list.

„Milý Severus,

strávila som štyri hodiny v Rokville, aby som ti vybrala darček na Vianoce a vieš čo, neúspešne. Zistila som, že vôbec neviem, čo by som ti mohla dať. A vieš čo? Stále to neviem. Viem, však jednu vec, že ti za tieto posledné mesiace toho dlžím veľa. Nie za to, že si mi zachránil život, ale za to, že si to možno ani neuvedomuješ, ale pomáhaš mi. Vážim si to a chcem ti povedať, že patríš medzi ľudí, ktorých ráno rada vidím a že patríš medzi mojich priateľov. Úplne vidím, ako sa teraz zhnusene tváriš, ale jednoducho, taká je pravda.

Krásne Vianoce ti praje

Isobel

P.S. Priateľstvo možno darovať iba výnimočnému človeku, pretože ten si ho zaslúži."

Šialená ženská. Severus zabalil list späť do obálky a položil si ju na stôl. Naozaj sa tváril mierne zhnusene, keď si prečítal, že patrí medzi jej priateľov. Ale aj napriek tomu ho jej list potešil. Bolo to jednoducho také úprimne a to si cenil.

***

Vianoce na Grimmaldovom námestí č. 12 boli v plnom prúde. Harry pozval celú rodinu Weasleyovcov a Molly po rokoch konečne nemusela variť, lebo sa o všetko postaral Kreacher. Neboli to ale úplne šťastné Vianoce. Boli to prvé Vianoce bez ich milovaných. Bez Remusa a Tonksovej, bez Freda, bez Moodyho, bez Dobbyho a iných priateľov.

Harry za všetkých zapálil sviečky a ponúkal ich koláčikmi, ktoré doniesla Andromeda. Isobel sa zhovárala s Molly a v náručí celý čas držala Teddyho.

Potom sa spoločne s ním odobrala na poschodie. A o pár minút neskôr, zazvonil zvonček.

„Ešte niekoho čakáme, Harry?" spýtal sa ho Ron.

„Poslal som ešte jednu pozvánku, ale bude to veľmi prekvapivé, keby ten človek naozaj došiel," odvetil mu Harry a potom Kreacher priviedol do obývačky Severusa Snapa.

„Dostal som vašu pozvánku, Potter," oznámil mu Severus. Nevyzeral inak ako na škole. Mal na sebe svoj klasický čierny plášť a samozrejme, že na tvári mal divný pohľad.

„Len poďte ďalej, pán profesor," usmial sa na neho Harry, ale on mu úsmev neopätoval. Kývol si úctivo na pozdrav s Weasleyovcami a s Andromedou.

„Prišiel som, pretože mám niečo pre Isobel, čo by som jej chcel dať," povedal Severus, lebo ju nikde nevidel. „Myslel som si, že bude tu."

„Je na poschodí s Teddym," povedal mu Harry. Severus prikývol a vybral sa hore na poschodie.

„Harry, nehovoril si mi, že si pozval Snapa," prekvapivo sa na neho pozrela Ginny.

„Mal som toho posledné dni veľa. Nemyslel som si, že príde," odvetil jej Harry.

„Je to pekné gesto, Harry," pochválila ho Molly.

***

Severus hľadal izbu, v ktorej by bola. A potom ju konečne našiel. Dvere boli pootvorené a ona sedela na posteli, chrbtom k nemu a videl, že uspáva dieťa vo svojom náručí. Na sebe mala biele šaty, biele ako sneh, ktorého bola celá hromada vonku.

„Vieš, miláčik, v tejto izbe niekoľko mesiacov býval tvoj ocko. V tej dobe ešte nechodil s tvojou mamičkou. Ale určite sa mu už páčila. Veď bola veľmi pekná. A potom mali vlastný domček," rozprávala chlapčekovi vo svojom náručí.

Vošiel dnu a jeho tieň dopadol až k nej. Zodvihla hlavu a pozrela sa na neho. Na jej tvári sa zjavil úsmev, hoci po lícach tiekli slzy.

„Veselé Vianoce," povedala mu.

„Tie tvoje veľmi veselé nevyzerajú," odvetil jej.

„Sú tak trocha smutné," prikývla. „Ale som s malým. Pozri, ten nezbedník si zafarbil vlasy na čierno. Lebo pred chvíľkou ho mal na rukách Harry. Doslova sa o neho trháme," vysvetľovala mu.

Severus sa pozrel na viac ako polročné bábätko v jej náručí. Zazívalo. Čierne vlasy mu podľa jeho názoru úplne nepristali, ale v podstate to bolo pekné dieťatko. Bolo zvláštne sa na neho pozerať. Bolo zvláštne vidieť Isobel v náručí s bábätkom. Plnú lásky, ktorú mu chce venovať.

„Spinkaj, Teddy," sklonila sa a vtisla mu bozk na čelo. „Teta Isobel tu je pri tebe."

„Čítal som tvoj list," povedal jej Severus potichu. „Ďakujem ti zaň."

„Vážne?"

„Áno," prikývol, „a niečo pre teba mám. Chcel som ti to dať osobne. Neviem, či to je správny vianočný darček, ale v podstate to je aj tak adresované tebe a mala by si to mať." Siahol do svojho kabátu a vytiahol z neho obálku.

„Napísal si mi milostný list?" spýtala sa ho potichu.

„Nie," odvrkol a ona sa potichu zasmiala.

„Prečítam si ho," vzala si od neho obálku a položila vedľa seba na posteľ.

„Mala by si si to prečítať o samote. Daj mi malého, odnesiem ho Andromede," navrhol jej.

„Mám ti dať malého?"

„Myslíš, že som nikdy nedržal bábätko?" spýtal sa jej.

„Áno, myslím," prikývla.

„Neblázni, odnesiem ho," zamračil sa na ňu Severus. „Okrem toho som doniesol darček aj jemu."

„Severus Snape, ty ma prekvapuješ každý deň viac," pousmiala sa a potom prikývla. Vstala z postele a opatrne mu podala spiace bábätko. Severus ho opatrne chytil za hlavičku a pozrel sa na neho. Nikdy ani vo zlom sne by si nepomyslel, že raz bude držať na rukách Lupinovho syna. Lenže na tom malom niečo bolo. Niečo, čo ho priťahovalo. Bolo to nevinné mále bábätko a žena, ktorá stála pred ním ho tak veľmi milovala. Videl to v jej očiach, v jej pohľade, v tom ako starostlivo upravila dečku, v ktorej spinkal.

„Prečítaj si ten list," prikázal jej Severus a spoločne s Teddym vyšiel z izby.

Isobel siahla po obálke na posteli. Obzrela sa. Bola sama v izbe, v ktorej pár mesiacov býval jej brat. Bolo tu pár habitov, ktoré už nepoužíval. A nejaké staré knihy. Ale nič osobnejšie. Usadila sa na posteli a z obálky vybrala list. Písmo spoznala hneď a jej srdce poskočilo.

„Drahá, sestrička,

sú to roky a ja o tebe nemám žiadnu správu a to je to, čo ma najviac trápi. Pretože mi veľmi chýbaš. Neuveríš, ale učím na Rokforte. Obranu proti čiernej mágií. Dumbledore mi znova dal šancu. Neviem, či si čítala, ale Sirius utiekol z Azkabanu. Nie je to zvláštne? Vždy som mal taký pocit, že je nevinný. Zaujímal by ma tvoj názor.

Mrzí ma, že si odišla, takmer bez rozlúčky. Neviem, čo zlé som urobil, alebo čo sa stalo, ale chcem, aby si vedela, že ťa veľmi ľúbim. Si to jediné, čo na svete mám. Si kúsok zo mňa, Isa.

Neuveriteľne mi chýbaš. Viem, že ťa sova nájde. Napíš mi. Stačí iba to, že si v poriadku a budem spokojný.

Posielam ti bozk

Tvoj brat, Remus."

Už po prečítaní oslovenia jej vybehli slzy z očí. Tento list písal jej brat, ale nikdy jej ho neposlal. Cítila naraz toľko emócií. Radosť, šťastie, lásku, ale aj smútok, vinu. Jedno však bolo isté, Remus sa na ňu nehneval. Stále ju mal rád, chýbala mu. Chýbala mu tak veľmi, ako on chýbal jej. Mal úplnú pravdu, ona bola kúsok z neho a on bol, zase kúsok z nej.

Netušila, prečo ten list pri sebe mal Severus, ale bol to ten najkrajší vianočný darček, aký dostala. Zaujímalo ju, prečo ho ale Remus nikdy neposlal. Keby ho bol poslal, určite by mu odpísala. Nepísala mu celé roky iba preto, lebo bola presvedčená, že ho sklamala a nahnevala svojim odchodom. Bála sa, že by jej neodpísal a ona by sa utápala v žiali. Ale bolo to inak, chýbala mu.

Zotrela si slzy a list starostlivo zabalila do obálky. A potom zišla dole po schodoch. Teddy spinkal v kolíske, ktorú vyčaroval Bill, keď došla Andromeda. Severus stál bokom a pri kolíske si všimla detský kotlík na elixíry a usmiala sa. To bol určite ten darček, ktorý jej spomínal.

Keď zišla dole po schodoch, mierne sa triasla. V ruke zvierala list a v oči sa jej leskli po slzách.

„Si v poriadku, Isobel?" spýtal sa jej Harry.

Prikývla, ale stále hľadela na Severusa. „Odkiaľ ho máš?" spýtala sa ho.

„Keď opustil svoj kabinet, našiel som ho na zemi a prečítal som si oslovenie a prvé dve vety a odložil som ho. Nemal som mu ho už ako vrátiť. Skoro som na to aj zabudol, ale pred Vianocami si vždy upratujem, aby som sa zamestnal a našiel som ho v jednej zásuvke. Je tvoj."

Nikto nerozumel o čom sa zhovárajú. Isobel nevedela čo povedať. „On sa na mňa nehneval," povedala napokon, „Prečo mi ho neposlal?"

„To ja neviem, Isobel. Nespomenul tvoje meno za celý ten čas, čo učil na Rokforte," odvetil jej Severus.

„Je to ten najkrajší vianočný darček, aký som kedy dostala," oznámila mu.

„Nepreháňaj, ako dieťa si isto dostala aj krajšie veci."

„Ja, neviem, čo povedať. Ďakujem," zotrela si slzy, „to, čo som ti písala ja, je pravda. Si môj priateľ. Mám ťa rada, Severus," a znova sa mu hodila okolo krku.

Severusa to neprekvapilo natoľko ako pred mesiacom. Vedel, že jeho darček ju rozruší, ale že ju aj poteší. Konečne vedela, že Lupinovi za tie roky veľmi chýbala.

Chcel ju pohladiť po vlasoch, ale uvedomil si, že nie sú sami. Mierne ju pohladil po chrbte a uvedomil si, že v poslednej dobe v jeho prítomnosti iba plače. Ale teraz to z väčšej časti boli slzy šťastia.

Isobel sa od neho odtiahla, lebo si uvedomila, že ich oboch dostala do veľkých rozpakov. Usmiala sa na neho a on jej mierne úsmev opätoval.

„Severus mi daroval na Vianoce list, ktorý písal pred rokmi Remus. Pre mňa," vysvetlila spoločnosti, čo sa stalo.

„A čo písal?" spýtal sa okamžite Harry.

„Iba som ti ten list odovzdal," opravil Isobel Severus.

„Záleží na tom?"

„Nie," prikývol. „Veselé Vianoce, Isobel!"

Pozn. autorky:

V tomto totálne teplom dni zrovna vyšla kapitola, kde sú Vianoce :) aké symbolické :D Dúfam, že sa Vám nová kapitola páčila, teším sa na Vaše názory.