„Kufor, batoh, spacák a stan. Myslím, že máme všetko," zhlásil nízky blonďavý chlapec, pričom vyceril svoje zuby, medzi ktorými dominovala malá medzierka. „Nemyslíš, že to s tým výletom akosi preháňaš? Ideme iba na pár dní kempovať, ale vecí máme ako keby sme šli niekam na polroka do divočiny a to ešte mimo civilizácie," brunet podráždene pretočil očami, pričom znudene hľadel do notebooku a prechádzal dôležité zmluvy, ktoré mu poslal jeho šéf, u ktorého bol na stáži. „Máš pravdu Rick. Oliver je horší ako ženská. Ani moja trhlá sestra, ktorá ma dve deti takto nehrotí každú jednu dovolenku," uchechtol sa hnedooký chlapec a položil tanier praženice na stôl.
„Ja nič nepreháňam, Thomas. Len ako správny skaut viem, že musím byť pripravený na každú situáciu. Nikdy nevieš, čo sa môže stať," blondiak urazene nadul svoje líca, čím pripomínal malého anjelika než dospelého muža.

„Odkedy sa z teba stal skaut Oliver? Poznáme sa už pätnásť rokov, no nepamätám sa, že by si niekedy robil poondiaty skauting," Thomas sa od srdca zasmial, pričom na stôl vyprskol kúsok praženice, ktorú zrovna prežúval v ústach. „Tch robil som si internetovú príručku. A tá sa nedá zpochybniť," blondiak už teraz bol celý červený od zlosti a mal sto chutí svojmu kamarátovi a zároveň spolubývajúcemu vraziť.

„Ja nikam nejdem," ozval sa tichý hlások z rohu izby. Všetky oči sa stočili na čiernovláska, ktorý schovával svoju pobledlú tvár za hrubou knihou. „Prosím? Akoto, že nejdeš? Alex sľúbil si mi to," zapišťal Oliver div, že sa na osloveného nevrhol. „Prepáč Oliver, ale vieš ako neznášam cestovanie," zmrmlal chlapec a schúlil sa do klbka, keďže pohľady, ktoré naňho upierali jeho kamaráti boli preňho dosť nepríjemné.

„Alex, toto nám nemôžeš spraviť. Sú to posledné prázdniny pred tým, než si každý z nás pôjde vlastnou cestou. Sľúbili sme si, že ich strávime spolu," Rick sa zamračil na svojho kamaráta a odložil notebooku vedľa seba na posteľ, len aby sa trocha natiahol. Nevedel pochopiť, prečo tmavovlások naposlednú chvíľu zmenil názor, aj keď cez značné frfľanie a vykrúcanie sa, s kempingom pred tromi mesiacmi súhlasil. Chlapec nepatrne odvrátil svoje bledomodré oči. Cítil sa ako pes, ktorý svojmu majiteľovi práve rozkúsal jeho obľúbené papuče. „Alex chápem, že stres nepomáha tvojej neprekonateľnej fóbii z ľudí, ale budeme tam my. Nie je to dostatočný dôvod ísť?" zamumla Thomas s plnou pusou. Mladý muž už-už otváral ústa, že niečo namietne. Avšak rozmyslel si to. Vedel, že nemá cenu s nimi bojovať. Jeho kamaráti boli neprekonateľnej tvrdohlavý a ich názor by nezmenil ani vtedy, keby do nich hodil dynamit. „Dobre pôjdem. Ale môj názor poznáte a nerobí mi to zrovna veľkú radosť," rezignovane si povzdychol. Prečo mal pocit, že toto svoje rozhodnutie neskoršie veľmi ale veľmi oľutuje.

****

„Ako dlho ešte budeme stáť," zvrčal otrávene Rick a chrbtom sa zaprel do sedadla autobusu, ktorý bol natrieskaný takmer až po strop. „Mňa sa nepýtaj. Ja nemôžem za to, že nejaký chumaj nevie šoférovať a musel spôsobiť dopravnú nehodu," blondiak rovnako naštvane pretočil očami a zahľadel sa von oknom. Už teraz mu bolo jasné, že vlak, na ktorý mali o dve hodiny nasadnúť už zjavne nestihnú. Dúfal, že aspoň budú mať trošku šťastia a podarí sa im kúpiť lístky aspoň ne ten nočný. „Hej ľudia, desne sa nudím. Prečo sme nezobrali karty alebo dačo podobné?" Thomasove hnedé oči sa upreli na Ricka a Olivera. „Pretože určitý človek vyhlásil, že ideme kempovať a nie sa hrať na gamblerov," zafrfľal brunet a napodobil činnosť svojho blonďatého kamaráta. Ten si len naštvane odfrkol, no nepovedal ani slovo. Bolo mu jasné, že nezmyseľnou hádkou by iba zbytočne prilial olej do ohňa.

Alex bol jediný, ktorému stávajúca situácia vôbec neprekážala. Narozdieľ od svojich spolubývajúcich bol zvyknutý na dlhé cestovanie autobusom alebo vlakom a toto nebola prvá nehoda v jeho mizernom živote. Naviac polovicu jeho batožiny tvorili knihy, ktoré mal v pláne za tie tri týždne, čo budú mimo civilizácie, prečítať. Autobus sa znova pohol, čo v mnohých ľuďoch vyvolalo akúsi radostnú eufóriu, ktorá sa prehnala vnútrajškom vozidla. Avšak táto veselá nálada netrvala dlho, keďže autobus sa po dvoch metroch opäť zastavil a zostal stáť. „Prisahám, že pokiaľ sa do hodiny odtiaľto nedostaneme, tak vystúpim a dôjdem na tú stanicu po svojich. Aj keby mi to malo trvať dva dni," zavrčal Thomas, pričom jeho hlava s buchotom dopadla na zašpinené sklo.

***

„Čože? Ako to myslíte, že sme v zlom vlaku!" vyhŕkol Oliver a flustrovane si zaboril prsty do vlasov. Trvalo im najmenej hodinu a pol než sa vymotali zo zápchy. Kto by sakra veril, že jeden odstavený kamión dokáže spôsobiť také komplikácie. Cesta im trvala ďalšiu hodinu a na stanicu prišli tesne pred odchodom nočného vlaku. Veril, že musel byť na nich naozaj komický pohľad, keď s dvadsiatimi kuframi leteli cez celý podchod len, aby stihli vlak. Čo však čert nechcel na nástupišti stáli dva vlaky s približne rovnakým odchodom. Samozrejme, že nastúpili do toho zlého. „Je mi ľúto, ale na najbližšej stanici budete musieť vystúpiť," postarší sprievodca sa súcitne pousmial, podal naspäť blondiakovi ich lístky a zaklapol dvere kupé, v ktorom práve sedeli. „Môže to byť ešte horšie? Už sme dávno mali byť na mieste, s postaveným stanom a vychladnutým pivkom v ruke," neodpustil si Thomas naštvanú poznámku. „Hm, na nás sa nepozeraj. To náš organizátor si nevie naplánovať cestu," zafrflal Rick a strelil pohľadom po Oliverovi. „Počkať, ty chceš povedať, že je to moja chyba?" oboril sa mladý muž na svojho spoločníka. „Áno je. Kebyže ideme skoršie, možno by sme sa tej kolóne vyhli a vlak by sme v pohode stihli," rozkríkol sa brunet, pričom sa prudko postavil zo sedadla. Blondiak urobil to isté. Musel sa však postaviť na špičky, aby ich oči boli v rovnakej výške. „Já som to naplánoval dobre. Len ten posratý vodič nevie, ako sa má správne odstaviť pokazené auto. Keby to vedel, už sme mohli by namieste," krik zaplavil okolitý priestor. Thomas a Alex vzhliadli k obom svojim hádajúcim sa priateľom, pričom si vymenili ustarostené pohľady. „Rick, toto naozaj nie je Oliverova chyba. Nikto z nás to nemohol vedieť. Pozri vystúpime a potom sa uvidí čo ďalej," preťal napätú situáciu Alex, ktorý doteraz mlčal. Pohľady chlapcov sa naňho spýtavo stočili. „Čo máš v pláne robiť? Nemáme kde prespať ani nič také," zamumlal hnedooký mladík.

„Thomas má pravdu. Sme stratený."

„Ide vidieť, že s cestovaním nemáte žiadne skúsenosti. Pozrel som sa kde najbližšie zastavíme. Neďaleko od stanice je malý motel s voľnými izbami. Môžeme tam prespať a zajtra sa uvidí, čo ďalej," pousmial sa tmavovlások a odložil svoj mobil do ošúchaného batohu. „Dobre, toto by sme mali vyriešené. Dúfajme, že sa už nič iné nepokazí," povzdychol si brunet a posadil sa na svoje miesto.

***

„Čo to sakra je?" zabedákali chlapci potom, čo otvoril dvere od svojej izby. Motel, v ktorom boli ubytovaný vyzeral celkom solídne. Nebol to žiaden luxus, ale čo sa dalo čakať od zapadákova, v ktorom sa ocitli. Avšak toto vážne nečakali. Izba, do ktorej sa podľa starej recepčnej mali zmestiť štyria ľudia bola nielenže malá, ale vyzerala ako keby minimálne dvadsať rokov nikto neupratoval. Nehovoriac o tom, že o rekonštrukcii sa jej mohlo len snívať. „Neviem ako vy, ale mám chuť sa radšej vyspať pri kontajnery, než tu," zmrmlal hnedooký muž a ako prvý sa odvážil vstúpiť do tohto špinou prešpikovaného miesta. „Už sa ani nebudem pýtať, či to môže byť horšie. Lebo toto je doslova definícia slova najhorší," povzdychol si Rick a hodil svoj batoh do zaprášeného kúta miestnosti. „Rick, nebuď fajnovka. Jedenkrát to prežiješ," zasmial sa Oliver a hodil sa na posteľ. Tá hlasno zaškrípala a nepatrne sa po mužovým telom ohla. „Idem sa umyť a spať. Dnes toho naozaj veľa nevyriešime," pousmial sa Alex a stratil sa v útrobách kúpeľne.

Neskoro v noci tmavú oblohu preťal žiarivý blesk a z ťažkých mračien sa začali valiť obrovitánske kvapky chladnej vody. Dážď hlasno bubnoval do plechovej strechy. Thomas sa nepokojne prevaľoval na posteli. Matrac ho nepríjemne tlačila do chrbta a prikrývka, ktorou bol zahalený zapáchala ako zdochnutý potkan. Zrazu na tvári pocítil niečo chladné a vlhké. Pomaly otvoril ospalé oči a rukou sa načiahol po svetle, ktoré stálo na nočnom stolíku po jeho ľavom boku. „Čo to dočerta je," zašomral a chytil si líce. Svoj pohľad stočil smerom hore a všimol si vlhkú škvrnu rovno nad svojou posteľou. „Ach to snáď nemyslíte vážne?" zastonal a z rachotom sa zvalil na zem. „Hej čo robíš?" Rick si unavene pretrel oči a zažmúril do ostrého svetla stolnej lampy. „Prší nám do postelí. To sa deje," hnedooký muž vystrúhal prihlúplu grimasu a sadol si do stredu izby kde si bol istý, že nezmokne. O chvíľu už všetci štyria mladíci mlčky sedeli v kruhu. Voda tichučko kvapkala všade navôkol. „Ako dlho bude táto hrôza trvať?" ticho prerušil chrapľavý hlas Olivera. „Nemám potuchy, ale dúfam, že to bude čo najskôr," povzdychol si Rick a natiahol sa na špinavej zemi. „Snáď zvyšok prázdnin bude po dnešnom dni v pohode."

Dvere ich starého bytu cvakli o týždeň a pol neskôr od ich odchodu. Thomas opatrne zložil svoj batoh na zem tak, aby sa nedotkol pravej ruky. Ešte stále cítil neznsiteľnú bodavú bolesť. V zápätí na to za ním doskackal Rick, opierajúc sa o dlhé francúzske barle. Rýchlo obišiel svojho spolubývajúceho a hodil sa na tmavozelenú pohovku. „Už nikdy viac nechcem ísť kempovať," zašomral Oliver potom, čo sa ako tretí objavil vo dverách. Hlavu mal obviazanú hrubou vrstvou obväzov. Svoje tašky hodil niekam do kúta a zvalil sa vedľa bruneta. V hlave mu treštilo a mal pocit, že mu každú chvíľu vybuchne. „Súhlasím s tebou. Toto boli tie najhoršie prazdniny," Thomas si spolu s plechovkou piva sadol oproti nim do kresla. „Ja som vedel, že mám ostať doma," ozvalo sa po chvíli od dverí. Všetci muži stočili svoj pohľad na tmavovláska, ktorý práve skládal svoj batoh na zem. „Alex, ty si z nás strielaš, však?" Rick sa frustrovane chytil za hlavu. Alex mierne naklonil hlavu, až mu vlasy padli do očí. „Prečo si to myslíš?" spýtal sa nechápavo. „Pozri sa na nás. My vyzeráme ako keby nás prešiel kombajn a ty si z toho vyviazol iba s monoklom pod okom a natrhnutou perou," zabedákal Thomas a odpil si z piva. „Ja nemôžem za to, že ste taký neopatrný," tmavovlások pokrútil hlavou a prisadol si k nim. Nikto z nich netušil, že sa ich posledné prázdniny skončia tak skoro a hlavne tak katastroficky. Nestačilo, že na začiatku im ušiel vlak, potom nastúpili na zlý spoj a nakoniec skončili v moteli, ktorý vyzeral, že a každú chvíľu rozpadne. K tomuto všetkému sa pridali aj ďalšie veci. Niekto im ukradol doklady s peniazmi. Potom vo vlaku zabudli jeden batoh zo zásobami jedla. Roztrhol sa im stan a aby toho nebolo málo, ku všetkému sa pridala aj nehoda na vodných skútroch. No dovolenka ako vyšitá. „Pripomeňte mi, že ak niekedy mi štyria pôjdeme zase niekam preč, tak vykradneme nemocnicu," zasmial sa Oliver, pričom sa chytil za boľavú hlavu. „Ak mám byť úprimný, s vami už nikdy nikam nepôjdem. Toto mi rozhodne stačilo a zopakovať si to nehodlám," skonštatoval Rick a taktiež sa z chuti zasmial. „Ale uznajte, ak by sa nám toto nestalo nemala by sme na čo spomínať," Alex sa taktiež mierne pousmial, čo preňho bolo dosť netypické. „Viete čo chalani? Čo keby sme si urobili kemping u nás v byte. Na panvici by sme si opiekli špekáčky, pili vychladnuté pivo priamo z chladničky a keby nám bolo veľmi horko v rámci možností by sme sa okúpali vo vani," uchechtol sa Thomas a natiahol sa na kresle. „To nie je zlý nápad. A aby to bolo viac autentické, odtlačíme stôl a uprostred obývačky si urobíme pevnosť z diek a vankúšov, aby to vyzeralo ako stan," dodal Rick a zasmial sa. „Len musíme dávať pozor, aby sme nepodpálili barák. Lebo no viete, stará Grichová by nebola veľmi nadšená," skonštatoval Oliver, pričom jeho poznámku sprevádzal hurónsky smiech.

A takto dopadli prázdniny štyroch spolubývajúcich a nerozlučných kamarátov.