Prvá karmínovo-červená kvapka dopadla na čerstvý biely sneh, ktorý už niekoľko dní pokrýval okolitú krajiny a pomaličky v ňom vytvárala akýsi zlovestný obrazec. Orieškovo-hnedé oči Holly Harveyové, v ktorých bolo možno pozorovať nefalšovaný strach, vystrašene pozorovali výjav pre sebou. Vysoký, čierny tieň, ktorého dlhé chapadlá zakončené ostrými pazúrmi poletujúcim zo strany na stranu, si pomaly cpal veľkú červenú hrudku do svojho krku. Bohužiaľ, dievčina už nemala šancu zistiť, že tá vec, na ktorej si dotyčné stvorenie pochutnávalo bolo jej teplé srdce, ktoré donedávna bilo v jej hrudníku a udržiavalo ju pri živote.
Medzi tým sa pod jej hompáľajúcim telom stihla vytvoriť obrovská červená kaluž, ktorá spolu so snehom vytvárala naozaj zvláštnu konzistenciu. Príšera pažravo zhltla posledný kúsok Hollynho srdca a svoj prázdny pohľad stočila k jej telu. Dlhé, pokrútené chapadlo sa načiahlo vpred, no v zápätí sa zaseklo vo svojom pohybe. Chvíľu len tak vyselo vo vzduchu, akoby sa nevedelo rozhodnúť čo ďalej. No v zápätí monštrum jemne pohladkalo dievčininu ryšavú hrivu, ako keby matka chválila svoje dieťa za dobre odvedenú prácu.

*****

„HEJ! HEJ!“ strašlivý buchot ozývajúci sa od vchodových dverí, ho prebudil z tvrdého spánku. Ian Casey zťažka otvoril viečka a rozhliadol sa po ošumtelej obývačke. Na stole ešte vždy ležali prázdne plechovky od piva a do polky plná flaška whiskey. Ian zaúpel keď mu do hlavy vystrelila neznesiteľná bolesť a žalúdok sa mu zhúpol, ako keby plával na rozbúrenom mori.

„Kurva Ian, ty starý cap. Viem, že tam si. Takže mi už, doriti, otvor tie dvere!“ zareval hrubý mužský hlas, po ktorom následoval ďalší treskot na dvere. „Jasné, jasné. Už idem,“ zamrmlal si Casey skôr pre seba. Mal pocit, že ešte chvíľu by jeho kolega, detektiv Mathis, trieskal na tie blbé dvere, tak sa zachvíľu rozpadnú na malé kúsky. Muž chytil kľúčku a prudko za ňu potiahol vo chvíli, kedy veľká hnedá päsť chcela znova udrieť do dreva.

„No hurá, to ti ale trvalo,“ vysoký černoch v zimnej značkovej bunde si prísne premeral muža pred sebou. „Aj keď chápem, že sa ti asi horšie stávalo. Bo vyzeráš, ako troska. Nehovor mi, že si zasa chlastal,“ neveriacky pokrútil hlavou a už sa predieral do chladného domu. „Počuj, starec. Ty tu snáď chceš zamrznúť,“ znova zafrflal a jeho ruka už-už driapala po termostate, aby nastavil teplotu, ktorá by nedosahovala mínusové hodnoty. „Hm aj ja ťa rád vidím,“ zamrmlal Casey a zabuchol vchodové dvere, z ktorých sa valil do vnútra mrzivý vzduch. Ani netušil, že má v dome neznesiteľnú kosu, než mu to jeho neznesiteľný kolega nepripomenul.

„Počuj, máme robotu. V lese, neďaleko rekreačných chatiek našli mŕtvolu dievčaťa,“ černochove tmavé oči sa zahľadeli na muža pred sebou, ktorý si zrovna do hrnčeku sypal instantnú kávu. „A to som si myslel, že si ma prišiel len tak pozdraviť,“ zašomrlal Casey, pričom pozoroval bublajúcu vodu v kanvici. „Človeče, ty si ma, ale mrzutý. Pozri, viem, že si akosi dlhodobo mimo služby. Ale šéf potrebuje každú ruku,“ povzdychol si Mathis a pomrvil sa na roheganej sedačke, keďže ho niečo nepríjemne tlačilo do chrbta. „Myslím, že Hicks má dostatok ľudí na to, aby vyšetrovali úmrtie nejakého dievčaťa. Mňa na to zrovna nepotrbuje,“ Casey si prehrabol svoje striebristé vlasy a odchlipol si z horúcej kávy. Naozaj nemal momentálne náladu na to, aby jeho vyžratý šéf po ňom jačal a neustálemu pripomínal jeho chyby. Vedel o nich aj bez neho. Naviac, jediné čo teraz chcel, bol aspirin, studená sprcha a následne jeho mäkká posteľ, do ktorej by sa mohol zahrabať.

„Pozri, Casey. Bojím sa, že toto bez teba nepôjde. Si jediný, ktorý vie tento prípad vyšetriť,“ muž uprene pozoroval každý jeden jeho krok. Ian prižmúril svoje zelené oči a znova si priložil okraj hrnčeka k popraskaným perám. „Prečo myslíš, že ja by som to zvládol? Už dlho som žiaden prípad nevyriešil a pokiaľ  si si nevšimol, nie som ani vo forme,“ pohodil hlavou smerom ku stolu. Mathis si povzdychol a siahol do kapsy svojej bundy. Ochvíľu vytiahol lesklý telefón a začal na ňom niečo hľadať. Casey ho pozoroval a snažil sa vytušiť, čo asi chystá. Že by chcel volať Hicksovi, ktorý by sem poslal jedného zo svojich najlepších chlapov, len aby ten jeho lenivý zadok dokopal až do kancelárie. Muž však pochvíli zdvihol displey telefónu a obrátil ho smerom k nemu. Striebrovlasý muž spočiatku nedokázal rozoznať čo sa, pravdepodobne, na fotke nachádza. No, keď prišiel bližšie a spatril ten výjav, šálka s kávou mu skoro vypadla z ruky, pričom horúca tekutina by mu nepochybne oparila nahé chodidlá.

„Kedy?“ pozrel sa zhrozený Casey na svojho kolegu. „Pravdepodobne dnes o jednej ráno. Samozrejme nikto nič nepočul ani nevidel. A ako môžeš tušiť dokonca potom neostali žiadne stopy. Presne ako pred pätnástimi rokmi. Casey obávam sa, že Rudá Královná je späť a jediný, kto ju môže zastaviť si ty.“

****

„Mňa sa nemusíš báť. Mňa nie, zajačik. Sme predsa dávny priatelia. Jediné po čom túžim je cítiť tvoju teplú, karmínovo-červenú krv na mojom jazyku. Chcem si užiť ten pocit, ako steká mojim vyprhlým hrdlom.“

Lei sa s hlasným krikom strhla zo spánku. Prudko sa posadila na rozheganej posteli, pričom stará otrhaná prikrývka spadla na ošumtelú podlahu. Po tele jej stekal horúci pot a na čelo sa jej lepili krátke, čierne kučery.

„Deanová, sklapni. Chce sa mi spať,“ zamumlala jedna jej spolubývajúcich, pričom sa pomrvila na vlastnej matraci a opäť zaspala. Kiežby to isté mohla spraviť aj ona. Avšak nemohla. Červené oči elegantnej dámy s dlhými chapadlami, ktorá požiera ľudské srdcia ju prenásledovali všade kam sa pohla. Niežeby stála o tento druh pozornosti, ale nemohla sa toho zbaviť. Bol to jej dar. Dar, ktorý zdedila po svojich predkoch. Dar vidieť každú blížiacu sa katastrofu, ktorá mala na Zemi nastať. Bolo jedno kde sa to malo stať, jej úlohou bolo zastaviť to a znova nastoliť rovnováhu medzi dobrom a zlom.
Dievčina prehodila nohy cez okraj postele a zoškočila z nej dole. V šere síce dobre nevidela, no po pamäti sa dotackala ku svojej skrini a začala sa v nej prehrabávať. Po chvíli vytihla objemný batoh, v ktorom mala vždy nachystané všetko potrebné, pre svoju 'misiu'. Časom sa naučila, že balenie jej iba uberá z drahocenného času. Rýchlo sa prezliekla, popadla batoh a už sa pomaly šuchtala do predsiene. Neobťažovala sa ani zo zažatím svetla a už si na seba obliekala hrubú koženú bundu a snehule, ktoré boli pohodné ledabolo v rohu.
„Preboha Lei, čo robíš?“ prudké svetlo ju znenazdajky oslepilo. Vysoký, hnedovlasý chlapec si ospalo pretrel oči a pozrel sa na svoju spolubývajúcu, s ktorou zdieľal jednu z častí bytu. „Prepáč Jack, ale je to súrna situácia,“ Lei mu venovala súcitný úsmev. Mladík otvoril ústa, no nestihol už nič povedať, keďže dievčina zmizla na temnej chodbe paneláku.

****

Ian Casey sedel za svojich stolom vo svojej maličkej kancelárii a sledoval fotografie rozložené všade navôkol. Medzi nimi boli aj dva najnovšie prípady, ktoré sa stali iba pred dvoma dňami. Avšak nemal nič čo by ho doviedlo k nej. Rudá Královná si tentokrát dávala naozaj dobrý pozor. Začínal mať pocit, že sa s ním hraje. Dobre vedel, ako tá prekliatá ženská túži po jeho srdci len preto, že ju tenkrát zradil. Nemal moc na výber. Démom, ktorý obýval jej krehké telo, a ktorý nadobro zničil jej čistú dušu musel zomrieť.
Doteraz si vyčítal to, že jej musel uštedriť dve svätené guľky. Jednu do hlavy a druhú do srdca.

„Casey, máme ďalší prípad,“ hlava jedného z jeho kolegov sa znenazdajky objavila vo dverách kancelárie. Muž sa odtrhol od fotografií, a hlavne od svojich myšlienok, a prikývol na znak, že rozumie. „Hneď príde,“ povedal, aby muža uistil, že s ním môžu počítať.

*****

Lei vystúpila z autobusu a zhlboka sa nadýchla. Do nosu jej udrel silný zápach hniloby a smrti. Vedela, že je na správnom mieste. Teraz jej neostávalo nič iné, iba nájsť príčinu všetkého toho utrpenia, ktoré sa na toto mesto zosunulo.

Sadla si do najbližšej kaviarne, ktorá nutne potrebovala riadne opravy, ak nechcela skrachovať. Vytiahla si svoj notebook a začala prečítať články, ktoré boli spojované s mestom, v ktorom sa nachádzala. Všetky obete Dámy s červenými očami boli mladé dievčatá s nápadne ryšavými vlasmi. Každej chýbalo srdce, pričom ich telá vždy našli obesené na stromoch.

„To bude ono. Musím nájsť prvú obeť. To bude môj pomstychtivý duch.“

Usmiala sa sama pre seba, keďže neočakávala, že tento problém vyrieši tak rýchlo. Avšak hlások, niekde hloboko v jej vnútri jej našepkával niečo celkom iné. Že to nebude tak ľahké, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

****

Casey si pozorne prezrel mŕtve telo. Cítil ako sa mu žalúdok zdvihol nechuťou a mal čo robiť, aby sa nepovracal. To čo videl pred sebou sa vymykalo všetký doterajším skutkom Rudej Královny. Dievčine síce chýbalo srdce, no okrem neho postrádala aj vnútorné orgány, oči a mozog.

„Myslíš, že ju takto rozpárala nejaká zver?“ Mathis mu položil ruku na rameno, pričom sa tiež pozeral tam, kam jeho kolega. „Nie, bola to ona. Avšak nechápem, prečo práve teraz zmenila taktiku,“ povzdychol si Ian a odvrátil zrak. Na toto sa už nemohol ďalej pozerať. „Nechápem to, Casey. Tie dievčatá nič nespojuje. Teda okrem ryšavých vlasov a vytrhnuté srdca. Dokonca ich nič nespojuje ani s Kate,“ muž nechápavo pokrútil hlavou. Ian Casey zapodol svoje zelenkavé oči do bieleho snehu, pričom zarito mlčal. Keby len Mathis vedel, koľko toho majú tie dievčatá z Kate spoločné. Prečo si zrovna ich Rudá Královná vyberá.

„Myslím, že by sme mali ísť. Tu už mi nič iné nezmôžeme,“ muž sa zvrtol na opätku a chystal sa na odchod. Casey chcel spraviť to isté, no niečo mu v tom zabránilo. Tichý, zvonivý šepot sa mu obtrel o bledé ucho. Vzduch razom zavoňal ružami a prameň krvavo-červených vlasov sa mu naokamih mihol v zornom poli. Sťažka preglgol a navrával si, že sa mu to iba zdalo. No aj tak si bol celkom istý, že Rudá Královná započala svoju finálnu hru.

****

Lei zaklapla obrazovku svojho starého notebooku a unavene sa zvalila na posteľ, pričom privrela oči, pod ktorými sa pomaly rysovali tmavé kruhy. Nemala nič, čo by jej pomohlo sa posunúť ďalej. Našla síce prvú obeť, avšak tá rozhodne nemohla byť naštvaným duchom, ktorý prahne po pomste. Aj cez fakt, že hľadala ďalej, nedokázala nájsť nič iné. Odísť však nemohla. Čím ďalej, tým viac cítila temnotu, ktorá na mesto dopadala. Ak by teraz odišla bohvie, čo by potom nasledovalo. Nemohla si dovoliť narušiť rovnováhu. Bola predsa Stražca a tý nikdy z boja neutekajú. „Dobre, dám si sprchu a malú pauzu. Potom sa znova pustím do práce,“ zamrmlala do prázdnej motelovej izby, ako keby ju mohol niekto počuť. Avšak svoje plány nestihla už uskutočniť, keďže svoj boj nad spánkom akosi prehrala.

„Ian musíš to spraviť. Ak to neurobíš, všetkých nás to zabije,“ mladá ryšavovláska sa pozrela do vystrašených očí muža stojiaceho pred ňou. „Nie Kate, ja nemôžem,“ zbraň, ktorú držal pred sebou sklonil a ustúpil pár krokov dozadu. „IAN! TY SPROSTÝ ZBABELEC! SPRAV TO A BASTA! NA MOJOM ŽIVOTE NEZÁLEŽÍ! CHCE TO IBA TE-!“

„Kate?“

„Ľutujeme, ale Kate už nie je dostupná. Želáte si po zaznení tónu nechať správu?“

„Ty hajzel, čo si jej spravil?“

„Nič zvláštne. Iba som ju poslala na krajšie miesto.“

„Ja, ja...“

Hlasitý tresko ju vytrhol zo spánku. Oči široko roztvorila a prudko sa posadila na posteľ. Okenice sa zmietali v prudkom vetre, pričom narážali do dreveného rámu. Chvíľu bola dezorientovaná, no to sa zmenilo hneď potom, ako jej pach smrti udrel do nosa. Lei naplo a obsah jej žalúdka razom skončil na zemi. Nikdy neverila, že pocíti až taký príval silnej negatívnej energie. No, na akékoľvek zaváhanie nemala príliš veľa času. Popadla batoh a vyrútila sa von zo svojej izby. Teraz už vedela kde má hľadať. Okamžite sa musela nájsť Iana Caseyho.

****

Hlasný výkrik preťal neutíchajúcu víchricu potom, čo dlhé chapadlo prevŕtalo telo mladého kňaza. Ian počítal s čímkoľvek, ale nie s tým, že jeho milovaná sesternica ovládaná zlým démonom, sa rozhodne zbombardovať celé mesto.

„Hej ty sviňa! Toto si zožer,“ spŕška svätených nábojníc sa zarezala do temného mäsa príšery. Žena, ktorej tmavočervené vlasy viali vo vetre, otočila hlavu o stoosemdesiat stupňov, pričom upriamila svoje červené oči na muža pod sebou. Ten sa chytil za hrdlo a pár sekúnd mŕtvy spadol na zem. Všetci Ianovi priatelia sa snažili zastviť démona, ktorý ovládal Kateino telo, a ktorý sa chcel zakaždú cenu Caseysimu pomstiť. Mathis vykukol spoda prevráteného auta a vystretlil na Rudú Královnú niekoľko nábojníc, no tá si toho ani nevšimla. „Dočerta Casey, nemáme moc času,“ zakričal muž do sluchátka. „Daj mi ešte chvíľu a už to budem mať,“ odpovedal striebrovlasý. Ruky sa mu neskutočne triasli, keď zas a znova strkal do pušky svätené guľky. Tieto však boli špeciálne a sa mohol iba modliť aby fungovali.
Keď už bolo všetko pripravené, vynoril sa zo svojho úkrytu a zbraň namieril presne na srdce krvelačnej príšery.

„HEJ TY! TOTO JE ZA KATE!“ zareval Ian. Príšera sa otočila a svoj zrak upriamila na muža. Úškľabok na jej tvári sa šťastne rozšíril. Ian položil prst na spúšť...

Ozvala sa rana, ktorá prehlušila všetky okolné zvuky. Po nej však nasledovalo hlasné dopadnutie zbrane na zem. Zelenkavé oči Iana Caseyho sa rozšírili prekvapením. Ďalšie tri guľky, preleteli skrz mužov hrudník, pričom sa všade na okolí rozprskla karmínovo-červená krv. Oči Rudej Královnej sa prudko presunuli na postavu stojiacu za svetlovlasým mužom. Lei, ktorej dlane pevne zvierali ťažký revolver, prudko oddychovala. Pľúca ju po náročnom behu nehorázne pálili a sem-tam mala pocit, že dokonca vypľuje aj vlastnú dušu. Démon razom zavrátil hlavu a z jeho hrdla sa vydral neznesiteľný škrekot, ktorý donútil prítomných zapchať si uši. Telo Rudej Královne sa razom zhrútilo do seba a než sa všetci stačili nazdať po démonovi nebolo ani stopy.
„Čo to...“ detektív Mathias svoj zrak stočil k miestu, kde neznáme dievča, ktoré práve zabilo jeho kolegu, stálo. Avšak tá tam už nebola. Vyparila sa tak rýchlo, ako sa aj objavila.

M: Dufam, ze si v poriadku milacik. Ocko, mal znova zle sny

L: Nic mi nie je mami. Len som desne unavena a zajtra mam dve skusky. Samozrejme zasa nic neviem :/

M: Chces s tym pomoct? ;)

L: Nie mami, to zvladnem :)

M: Ale povedz mi, ako si na to dosla

L: Nebolo to lahke, ale zistila som to cestou tam. Vsetko sa to zacalo jednym sialenym napadom mladych pubertiakov, ktory chceli vyvolat ducha...