Kristen nemala ľahké detstvo. Nebola priveľmi obľúbená medzi svojimi rovesníkmi a neučila sa nejako výnimočne dobre. Dokonca aj nejaký ten jedinečný talent sa jej pri ich rozdávaní vyhol. Od narodenia bola väčšinou sama, keďže otec trávil väčšinu času v práci a jej matka bola všade inde, len nie doma. Avšak vždy, keď sa pozrela na svetielka na vianočnom stromčeku, osvetľujúce celú ich obývačku, sa v nej rozhorel plamienok nádeje, že tieto Vianoce budú lepšie. Nádej mizla, dokonca sa úplne vytratila spolu s pribúdajúcimi rokmi. Aj keď navonok nenechala na sebe nič znať, vo svojom srdci nosila túžbu byť naozaj šťastná v niekoho náručí, teda úplný opak toho, čo videla doma.

Niekto by povedal, že to bol osud, keď jedno ráno sa jej podarilo nechtiac strčiť do svojho kolegu a zároveň ho aj obliať jeho horúcou kávou hneď prvý deň v práci. Po niekoľko minútovom poskakovaní a ospravedlneniach s červenou tvárou sa jej ho podarilo pozvať na novú kávu. Myslela si, že pri jednej káve to aj zostane a už ho nikdy neuvidí, keďže pracovala v dosť veľkom korporáte. Opak bol pravdou a postupom času sa začali vídať aj mimo práce.

Harry nikdy neveril, že sa niekto môže zamilovať na prvý pohľad. Aspoň dovtedy, kým stretol Kristen, malé čiernovlasé žieňa, ktoré si obľúbil, ba viac než to. Bola neskutočne zlatá a jej ponuku proste musel prijať. Dodnes si pamätal iskričky v jej orieškových očiach a srdečný úsmev, akonáhle súhlasil. Sám netušil, kam ich život zaveje a bolo mu to vlastne aj jedno, hlavne, že bol s ňou.

Ubehli štyri roky a obaja tvorili pár. Zobrali si hypotéku a plánovali založiť rodinu. Po niekoľkých pokusoch sa Kristen podarilo otehotnieť. Porodila syna, Jordana. Obaja ho nadovšetko milovali, ale túžili po ďalšom dieťati. O štyri roky na to, sa stali manželmi a o pár mesiacov Kristen porodila dcéru, ktorej dali meno Jade.

Bolo to tesne pred Vianocami, kedy si popakovala narýchlo veci s prísľubom, že o vianočnú výzdobu sa postará Harry. Keď sa však všetci štyria vrátili z nemocnice domov, výzdoba nebola, a tak sa všetko zháňalo na poslednú chvíľu.

„To je vianočný stromček?"

„Nie, tulipán. Na záhrade nám ich teraz kvitne veľa, drahá. Samozrejme, že je to vianočný stromček. Pozri, ešte som navrch dal červeno-zlatú hviezdu," ukázal pyšne Harry na vršok stromčeka s úsmevom.

„Áno, lebo inde nič nedáš. Celý vyzerá ako stonka bez listov, než bohatá jedla," zakrútila Kristen nechápavo hlavou a vydala sa preč z obývačky. „Prečo som to ja len nechala na tých dvoch?"

„Ja som ťa počul."

„O to lepšie," zakričala Kristen z kuchyne, držiac malú Jade v náručí.

Keď opäť začuli búchanie hrncov a tanierov, Harry sa pustil do ozdobovania spolu s malým Jordanom. Nebolo tam vlastne ani čo ozdobovať. Stromček vyzeral vážne biedne, ale aspoň, že bol v zľave. A bol posledný, to však svojej milej radšej nepovedal. Stačilo mu, akú oprávnenú prednášku mu vtedy spravila po jej príchode z pôrodnice.

„Ocko?" spýtal sa Jordan, hompáľajúc nôžkami vo vzduchu, usadený na vysokej pohovke.

„Áno?" 

„Mamičke sa ten stromček nepáči, však?"

„Ale prosím ťa," prehodil popod nos, pričom sa snažil rozmotať guču z vianočných svetielok. „Má asi svoje dni alebo ja neviem, preto tomu tak je."

„Asi aj ja mám svoje dni."

„Hm?" Zarazil sa Harry a pozrel sa na svojho syna, ktorý nevinne pokrčil plecami so psími očami.

„Ani mne sa nepáči."

Hostina bola na večer pripravená, výzdoba vyvesená, chýbal už len padajúci sneh za oknom. Chodbou sa šírila vôňa jedla a hudba, vychádzajúca z pusteného televízora. Svetlo sviečok osvetľovalo ich usmiate tváre, keď spievali vianočné koledy. Aj keď bola Kristen neskutočne unavená, žiarila šťastím. Bolo to presne tak, ako si to predstavovala a vysnívala. Mala milujúceho manžela a dve zdravé deti. Čo viac si priať?

Bolo celkom ťažké uspať Jordana, ktorý sa nemohol dočkať rána, aby si otvoril darčeky. S Jade to išlo ešte ťažšie, no napokon všetky deti boli ponorené do ríše snov. A oni sa tak mohli zahrať na Santa Klausa.

Darčeky boli aspoň pobalené, to ešte po nociach stihol spraviť Harry. Stačilo ich teda iba odniesť popod stromček. Akonáhle bol aj ten posledný žiarivý balíček dole, odišli polomŕtvi do spálne. Zaspali ešte skôr, než stihli vôbec zhasnúť.

Pocítila dotyk na ruke. Zamrvila sa a nespokojne vzdychla. Upadala znova do objatia spánku, keď ju opätovný dotyk prebudil. Až jej mráz po chrbte prešiel, aký chlad z neho vychádzal. Najprv si myslela, že si z nej Harry strieľa, ale on ležal na opačnej strane. A tak otvorila oči.

Priamo pred nosom stál jej syn, zahalený do pološera. Bola by na mieste skríkla, ale bola na toto zvyknutá. Aj keď vždy mala trochu zvláštny pocit. Veď, ako dlho ju krpec musel v spánku sledovať? Pozerala predsa horory a deti v nich vystupujú celkom často. V duchu sa zasmiala nad svojou hlúposťou.

„Mamička, nemôžem spinkať," posťažoval sa.

Pretočila očami, posunula sa a pokynula mu, nech si k nej priľahne. Väčšinou to zaberalo a nejakým spôsobom znova zadriemal. Už keď si k nej išiel ľahnúť, zdola začuli buchnutie. V tom tichu to znelo ako výstrel z guľometu, a tak skoro Kristen vyskočila z kože. Dokonca aj Harry sa naoko zobudil. Ani jeden nevydal hlások, dokonca všetci zatajovali dych. Keď sa buchot ozval znova, vedeli, že sa to ani jednému z nich nezdalo.

„Santa prišiel!" zvýskol nadšený Jordan.

Kristen sa s obavami v očiach zahľadela na Harryho, ktorý jej pohľad opätoval. Stačil jediný očný kontakt a obaja sa ako naraz rozhýbali. Čiernovláska sa nahla nad kolísku a opatrne vzala Jade do náručia. Harry si zobral na starosť chlapča, ktoré nechápalo správanie rodičov. Veď prišiel Santa, prečo sa netešia tak, ako on? Vari nechcú darčeky?

„Pôjdem popredu," šepol smerom k manželke a zo skrine vybral bejzbalovú palicu.

„Buď opatrný, drahý," poprosila ho, pričom jej poskočil hlas, keď sa ozval ďalší hluk.

Ochranársky k sebe tisla novorodeniatko a jemne pohladila syna po vlasoch. Predtým, ako sa veci dali do pohybu, nezabudla malému povedať, aby bol potichu a v žiadnom prípade nebežal dole. Harry, ako prvý potom vyšiel von v tesnom zákryte za svojimi blízkymi.

Kristen bola na smrť vystrašená. Všetko sa zdalo byť príliš dokonalé. Nemohlo to tak predsa zostať. Svet tak nefungoval, nikto nemal všetko. Práve preto sa tak bála. Neprežila by, ak by sa niekomu z nich niečo stalo. Kľudne nech ich aj vykradnú, len nech ušetria ich životy.

Harry sa snažil zachovať pokoj a zatiaľ sa mu to úspešne darilo. Nahováral si, že muselo ísť o nejaké zviera, ktoré sa im vlámalo dnu. Muselo ísť predsa o zviera. Potom sa mu v mysli vynorila spomienka na príšeru z hororu, ktorý ho Kristen donútila pozerať. Film v ňom nevyvolal strach, ale teraz sa začínal báť. Čo ak tam dole je dačo ohyzdne veľké s dlhými pazúrmi, krvilačnými zubami a čaká, kým mu nepadnú do pasce? Keď postupne a hlavne opatrne schádzal schod za schodom, jeho predstavy mu vážne dávali zabrať. Odprisahal si, že žiadny horor už nebude pozerať, a to minimálne rok.

Kristen striaslo, aj keď držala malé hrejivé klbko. Všetky chlpy sa jej na tele zježili, netušila, prečo je tu odrazu taká zima. A čo ak mali v dome ducha? Každý predsa vie, že so zmenou teploty môže byť spojený príchod dakoho z druhej strany. Srdce sa jej rozbúchalo ešte rýchlejšie, keď si v duchu premietala, čo môže byť horšie. Buď zlodeji alebo duchovia. Vyberte si sami.

„Haló, je tu niekto?" prehovoril Harry do priam hmatateľného ticha, ktoré vzápätí nastalo.

Opatrne vykukol spoza rohu a potichu zahrešil, dvere boli otvorené, preto ho na rukách aj nohách oziabalo. Musia zavolať políciu, ale čo ak sem nestihnú dôjsť včas? Čo ak to mali spraviť dávno a niekde sa zabarikádovať?

Otočil sa k svojej žene a rozkázal, nech ich ide zavolať. Naťahovala krk, aby videla aj za jeho chrbát a najprv odmietla, predsa ho tam nenechá samého. No potom sa pozrela na svoje deti a bolo to vyriešené. O pár sekúnd ťahala svoje ratolesti späť hore.

Harry sa zhlboka nadýchol a stisol pálku až mu zbeleli hánky. Jeho pýcha bola priveľká, a tak sa musel presvedčiť na vlastné oči, kto im takto vpálil do domu. Stále si nechcel priznať, že v tejto tme a buchotania vchodových dverí sa vážne začínal báť. V tom na konci chodby zočil malý cíp svetla, a tak sa tam rozbehol. Príšery nepotrebujú svetlá, vidia aj tak. Ale...

„A mám vás!" skríkol a prudko stlačil spínač.

V tom ich všetkých oslepil jas taký silný až na moment nevideli absolútne nič. V tej sekunde boli ponorení do tmy, ktorá bola o niečo ťaživejšia než tá predtým. Harry klial ako zmyslov zbavený, pretože spínače nefungovali a nachádzal sa v úplnej temnote, pravdepodobne so zlodejmi.

V rýchlosti okolo seba mával palicou, keď konečne úder našiel svoj cieľ. Začul skríknutie a buchnutie, ako sa ten niekto zrútil na zem. Srdce mu bilo ako o závod, ale aspoň, že dal jedného dole. Otázka znela, koľko ich tu bolo.

„Ha, tu máš! Kto ešte chce?!" zreval, keď ho objal adrenalín ako matkina náruč.

„Harry? Harry, synak!" zastonal až moc povedomý hlas tesne pri jeho pravici.

„Čože?"

„To sme my, zlatíčko," prehovoril ženský hlas, ktorému mohol po obnovení svetla zo zapaľovača priradiť tvár.

Zvonku začuli sirény, ktoré boli miestami striedané približujúcim sa dupotom nôh. Než stihli narátať do piatich sekúnd, obkľúčilo ich niekoľko policajtov, mieriacimi na nich zbraňami a baterkami. Túto celkom smiešnu situáciu, prerušil hlások jeho syna, ktorý sa už nachádzal spolu s manželkou a dcérou pri vchode do obývačky.

„Aha, ocko, policajti," zajasal nadšene, hopkajúc okolo.

Jordan sa rád hral na policajtov, dokonca mal niekoľko policajných alebo hasičských áut. Bez debaty, on bol jediný, kto sa z tejto situácie dokázal tešiť. Harry si prešiel rukou po tvári, keď mu pomaly dochádzali dôsledky.

„A ocko? Kde je Santa?"

Všetci stáli ako obarení, hľadiac na usmiateho chlapca, ktorý im všetkým venoval radostný pohľad. Harryho otec sa pomaly staval z koberca, držiac si krvácajúcu ranu na hlave. Jeho manželka stála po jeho boku a poskytovala mu oporu. Policajti, nevediac, čo majú robiť len stáli naokolo, a keď usúdili, že nikomu nehrozí nebezpečenstvo, zložili svoje zbrane. O pár minút, keď odišli ľudia v uniformách, sedeli všetci v kuchyni.

„Prečo ste aspoň nezavolali?"

„Chceli sme, aby to bolo prekvapenie," odpovedala jemne a popravde matka Harryho. „Náš let meškal a prišli sme dosť neskoro, a tak sme ani nedali vedieť, že sme tu. Zavolali sme si taxík."

„Čo ste vôbec robili s tými svetielkami?" pokračoval vo výsluhu s čoraz narastajúcou nervozitou.

„Chceli sme...,"

„Čo ste chceli?!" zakričal Harry a dodal, „spôsobiť nám infarkt?!"

„Drahý," prehovorila chlácholivo Kristen a položila mu ruku na rameno.

„Plánovali sme rozsvietiť stromček, ktorý sme priniesli, keďže sme si domysleli, že ho nemáte...," Harry na otca zazrel až na moment zmĺkol, ale nijako ho nezahriakol. „A než sme to stihli spraviť alebo čokoľvek povedať, prišiel si dnu ako hurikán a vyfasoval som aj za Santu."

„Mrzí ma to, otec," zahundral Harry, pričom ukázal na otcovu čoraz farebnejšiu hlavu, keď sa ako-tak upokojil.

Keď sa im podarilo nahodiť poistky, došlo na vytúžené rozbaľovanie darčekov. Aj keď prežili rušnú noc a mali nervy na krajíčku, nakoniec si rodinnú atmosféru užili. Nič predsa nezlepší náladu tak, ako veselý a úprimný smiech dieťaťa, ku ktorému sa neskôr pridali aj všetci ostatní.