Ľútosť vraj nie je súčasťou všetkých,
načo je potom svedomie?
Či nemá odradiť od hriechu práve tých,
čo robia chyby vedome?

Ľudia sa mýlia, robia chyby,
ktoré je ťažko vyčistiť.
Súčasťou hriechu sú záhyby,
ktoré sa ťa snažia zničiť.

Ťažko sa proti tomu bojuje,
keď nemáš sa na koho obrátiť.
Len Boh ti odpustenie daruje,
keď aj anjeli ťa už chcú zatratiť.

Ľútosť je silným darom neba;
nič však nie je zadarmo.
Najprv sa kajať, trápiť treba
za chyby, hriechy, ktorých bolo veľa.
Aj keď to už bolo pradávno.

V posteli ležím, premýšľam o tom,
či nemala som niečo spraviť inak.
Pravda je taká, že vždy až potom
človeku napadne, kde vlastne zlyhal.

Hryzú ma vratké myšlienky,
kosti mám už ohlodané.
Prečo bolia všetky tie spomienky,
kde proti zlu stálo odhodlanie?

Odhodlanie zriecť sa všetkého toho,
čo sa mi tak veľmi páčilo.
Vtedy mi napadlo, že stratím mnoho
a odhodlanie sa kamsi stratilo.

Časom však prišiel mi od diabla účet,
účet za všetko od neho, čo malo byť šťastie.
Až vtedy zistila som, že pri mne nikoho niet
a čo bolo kedysi šťastím, z toho je dnes chrastie.

Až teraz ľutujem, že naletela som,
nechala sa chytiť a zavrieť do klietky.
Diabol si ma zviazal mocným povrazom,
ktorého zdrojom sú moje vlastné hriechy.

Ľútosťou slzy máčajú mi líca,
prosím, nech čas sa vrátiť dá.
No pod viečkami ma škrie skica
diabla, čo mení sa na hada.

Až teraz mi napadajú slová,
ktoré tvoria tu známu modlitbu.
Vrúcne sa modlím a prosím Boha,
nech nenechá moju dušu zaniknúť
v pekle, nech pomôže mi znovu vstať.

Podáva ruku- koleso záchrany-
no podmienkou je najprv ľutovať.
Ľutujem srdcom, bez dákej zábrany,
pretože viem, že zas budem sa smiať.