Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí  boli  dostatočne odvážni na to, aby začali čítať túto moju malú zbierku básní :D  Z každej vašej reakcie mám obrovskú radosť :3

Len jeden nádych postačí,
viacej na to netreba.
Aby začali sa rúcať sny,
na zemi ležíš schúlená.

Aj keď zemou je láva stuhnutá,
neubráni ťa pred chladom.
Veď ani dlhým ľudí radom
nepomôže rieka vyschnutá.

Čo však donúti slnko hriať,
ak miesto tepla volí chlad?
Preto ak vzdáš sa, stratíš snahu,
potom ani vesmír nemá váhu
pri tvojej záchrane.

Veď len ty sám si vyvolíš,
čo stane sa a čo nie.
Udeje sa pokiaľ dovolíš,
je na tebe či splníš poslanie.

Ak však nikdy to neskúsiš,
čaká isté ťa zlyhanie.
Vopred prehry sa báť nemusíš,
počúvaj srdca svojho volanie.

Pre hŕstku tých, čo nepočujú rady,
všetka pomoc je zbytočná.
Na slovách dobra vidia samé vady,
v očiach iskra jest útočná.

Raz dažďom bude tvoja krv,
bez snahy telo vysychá.
Posledná kvapka spadne prv
než to duša predýcha.

Potoky prúdiac hrajú pieseň,
pieseň plnú bolesti.
Duša tvoja pripomína jeseň-
korene skryté pod lístím.

Tiahnúc sa dole k hlbinám,
kde nieto miesta pre svetlo.
Dnes už len matne spomínam
na pekné chvíle takéto.