Nemožno oddeliť tmu od svetla,
veď šero je výsledkom dobra aj zla.
Hranicu kto môže napriek tomu zrieť,
po večité veky zlo by malo striezť.

Tma je vraj temná,
temnosť je zlo.
No svojim je vždy verná
či nezaváži to?

Lež pravda je raz taká,
že často volíme si iba menšie zlo.
Už dávno semienko voľby odišlo,
chýba nám voľnosť vtáka.

Len zriedka máš šancu zvoliť si
medzi dobrom a či zlom.
Je to len všedný výber- akýsi,
nemôžeš získať v ňom.

Nemôžeš nič získať,
a teda ani stratiť.
Avšak nedá sa už vrátiť,
keď tma ťa začne stískať.

Ak k čiernej bielu primiešaš,
nie čierna, nie biela, lež sivá bude.
No ak dobro so zlom zmiešať vyskúšaš,
duša tvoja stratí sa v silnom prúde.

V jeho žilách miesto krvi
hlúposť prúdi odveká.
Niet srdca viac tam v hrudi,
niet toho, čo z tela robí človeka.

Srdce zmení sa v chladný ľad,
nebude viac bratom brat.
Zrazu pomyslíš si na návrat,
nie čierny, ale biely bod
razom si vyberáš.

Nebo sa pretrhlo,
ja do pekiel padám.
Teraz už márne hľadám
to, na čo sa rokmi zabudlo.

Kedysi dávno počula som,
že nikdy vraj nie je neskoro.
No to už bolo pred časom,
ja prijímam pravdu s pokorou.