Venujem všetkým, ktorí bojujú!

Ukáž jasné krídla anjelský bojovník,
ak máš, čo mať mal si vždy.
Naplň túžby detské, dospelé sny,
povoľ bruškám mojim letmý styk
horúcich dotykov plných vášne
a červených ruží- moje líca sfarbia-
kým ružové lupene sa stále radia,
pokorne šepocú také vážne.

Ach tie túžoby na smrť nesmrteľné
nedajú odolať mysli ľudskej,
stláčajú rozumy do šírky úzkej
vesmírnych diaľok napĺňajúc minuteľné.

Odvahu naber, moje belasé perie,
odvahu, tá silu dodá
konaniu, nech poddá
sa chtíču jenž k povrchu derie
ťažkosť rozhodnutí, čo dohodli sa priečne,
kým pila som z mlák blatistých
čujúc padať kvapky na listy.

Železná chuť motýľa, ktorý odišiel večne.

Jeho farby skrz hrdlo tiekli,
stekali termálne pramene
tmavé vnútro hladiac nádherne.
Ako dlho sa chvíle vliekli!
V žilách trýzne- hrozné svrbenie-
nože prídi božský tvoru, podíď tesne k dotyku,
nechže len napätie zvoľní sa, daj telu oddýchnuť,
nepredlžuj toľké súženie
nádoby hladujúcej a hasiacej žízne.