Starý je to príbeh
uschovaný v knihe.
V snahe zmeniť priebeh
zlo sa v ňom tiež rýpe.

Princeznička malá,
ešte batoliatko.
Nikdy neplakala,
v noci spala sladko.

Ako rokmi rástla,
rozkvitala v kvietok.
Kráľovná bola šťastná,
pre kráľovu loď bola vetrom.

Dievčina krehká na pohľad,
v jej tvári ste videli anjela.
No ak bude treba brániť hrad,
nebude ona tá zbabelá.

Nadišla chvíľa zasadnúť na trón,
otec jej vyberá ženícha.
Spomedzi všetkých najchrabrejší, len on
dokáže oživiť nádej čo už nedýcha.

Večerná prechádzka,
ja spoznávam ho bližšie.
Asi to tak chceli tí tam vyššie,
keď povedali sme si spolu ľúbim ťa.

Príde však bieda, sucho, hlad.
Blíži sa vojna, nepriateľ na dohľad.
Odchádza mladý kráľ aj s družinou
dúfajúc, že oni budú tým víťazom.

Vyronená slza
-nie prvá, nie posledná-
po líci sa skĺzla
v potôčik dovedna.

V knihe sa však píše,
že ich púť sa ešte nekončí.
Zas nastane rozkvet ríše
najväčšej v tomto storočí.

Koniec prvej časti je
však už pozmenený.
Ja pomaly si líham,
smrť čaká ma na zemi.

Tak ako môj drahý
obetoval život,
snažím sa aj ja chrániť
náš vysilený národ.

Do dlane malej vpadol
meč veľký a urputný.
Armáda zla je však tvorená z hadov,
nik nevidí, že nie pre ňu bol meč ukutý.

Ako krv z rany
vyteká mi jed.
Nad telom mojím havrany
zbiehajú sa dnes.

V očiach niet života,
ten už vyhasol.
Ostali prázdne- bezo dna,
počuť len nárek víťazov.