Zatúlala som sa.
Takže teraz som tulák?
Pomýlila som sa.
Stal sa zo mňa hlupák?
Zišla som z cesty.
Ktorá je však správna?
Som dieťa čo nespí.
Je snenie činnosť hlavná?

Som kúskom skla, na ktorom sa druhí režú.
Som nôž. Takže nemám hranu nežnú?
Cit som- ale len ošiaľ a smútok.
Skutočne zaslúžim si takýto útok?

Vyronené slzy.
Obyčajná hŕba teplých kvapiek.
Odlesky múzy.
Ktoré robia umelcovi napriek.

Kôrkou zoschnutého chleba stala som sa.
Nieto rúk, čo by si ju vzali.
Tak v tmavej noci kráčam snehom bosá
strácajúc istotu v neistej diali.

Prestávam vidieť teplé svetlá môjho domu.
Obrazy iné idú mi na oči.
Nedokážem vyhnať z chorej mysle onú
bytosť, bo stále zabočím.
A ona ako upír sleduje ma a čaká.

Vyčkáva a striehne.
Kedy konečne zjastrí ma?
Moje telo sa nehne.
Prečo opätovne nevnímam?

Nádych.
Blikot svetiel mi oslepí zrak.
Výdych.
Konečne lietam voľne ni vták.