Blížime sa k záveru :) Okrem tejto básne nás čakajú ešte ďalšie tri a potom si povieme: "Vale". No dovtedy...

Je to tu. Je čas a vlastne nie je.

Hodiny odbili pravé poludnie
pod tajomným rúškom atramentovej noci,
zrná piesku nepočuť cinkať o ploché dno
opustených čriepkov priezračného skla,
razom všetka duša jaksi zabudne
pred starým kráľom skloniť nohu, vzdať hold moci,
žehná znelkám šťastným, nechtiac máva koncu dňom;
znenadála sa rieka vlečie, tak mdlá
ženie belobou spenené vody vpred,
však im sa nechce kamsi náhliť prúdy,
veď, či rýchlo žblnká a či vari stojí na mieste a čučí,
čas zaháľa, sa mu nechce súdiť rýchlosť poznania,
ktoré prinášaš v rukách jak mŕtvy kvet
jeho'ž čpenie krajom driemajúcim prúdi,
valí chmúrav černe kúdoly a morí zvesti o ňom- lúči-
to bratec dúhy počujúci nádeje volania.

Chýr nehne farbou, stále sa smeje.