/nesúvisí s dejom celého príbehu/

Autor's POV

,,DeFantom, Styles, Walker, Elliot, Collins, Krueger! Nástup!" započula som hlas generálporučíka Stylesa. ,,Ľudia, vstávajte!" začala som budiť ostatných. Práve som sa chystala ísť spať ale asi to nebude také jednoduché. 

,,Čo sa deje?" spýtal sa rozospato Norman. ,,Volá nás Harryho otec, takže šup dvíhajte kotvy a ideme!" začala som ich popoháňať, pretože som vedela, že keby sme sa neukázali tak by nás čakal trest.

,,Rozkaz je rozkaz." povzdychla si Blair a spoločne s Tommym, Harrym, Oliviou a Normanom sa postavili a nasledovali ma až do hlavného stanu, kde boli všetci velitelia, vrátane generálporučíka Stylesa.

,,Hlásim, že sme sa dostavili, pane!" povedal Tommy a všetci sme sa postavili do pozoru. ,,Sadnite si a ty čatárka DeFantom si zober tieto listy a čítaj ich nahlas. Nejakí ľudia chcú o nás vedieť viac." povedal Harryho otec a podal mi štyri listy.

,,Pane, mohli by sme to spraviť medzi štyrmi očami? Myslím to tak, že budú so mnou ľudia chodiť po jednom, lebo ako vidím tak sú to otázky na telo." povedala som, keď som očami prebehla po všetkých listoch. ,,Nemám s tým problém, DeFantom. Koho chceš ako prvého vyspovedať?" spýtal sa ma generálporučík a ja som očami preskenovala ostatných.

,,Začneme napríklad s Tommym." povedala som, chytila Tommyho za ruku a viedla ho ku vchodu do stanu, ktorý bol zároveň aj východom. ,,Milenci sa milujú!" začal si hlasno pospevovať Harry. ,,Aspoň má Tommy s kým!" odkričala som mu naspäť a Tommy sa začal smiať.

,,Si naňho zlá." povedal mi Tommy s úsmevom keď sme prišli ku vraku nemčúrskeho lietadla. ,,Niekto ho musí skľudniť." povedala som a pokrčila ramenami. ,,To máš pravdu." povedal Tommy a oprel sa chrbtom o stenu lietadla. Ja som si sadla na peň stromu a zobrala si prvý list.

,,Takže, môžme začať?" spýtala som sa ho a pozrela sa mu rovno do očí. ,,Myslím, že hej." povedal mi s úsmevom.

,,Okej, takže frckls sa ťa pýta. No teda ti skôr oznamuje. Citujem: ,,Milujem ťa!! Si úžasný!"." povedala som a Tommy sa zasmial. ,,Aj ja ťa milujem, Emma!" povedal so smiechom. 

,,Ale teraz vážne. Emma sa ťa pýta dve otázky. Tá prvá je: ,,Keď sa vrátiš, budeš si hľadať priateľku/priateľa?". A tá druhá je: ,,Máš rád Harolda ako kamaráta, aj cez jeho nálady?". " povedala som a pozrela sa naňho.

,,Ako sakra vieš, že som bisexuál? Emma, ty si stalkerka, že? Ale budem úprimný. Od malička som chcel veľkú rodinu nejak tak ako mám ja. Mám tri sestry a dve morčatá, takže asi si budem hľadať priateľku, lebo oplodniť chalana je nemožné." zasmial sa Tommy. ,,To sme nemuseli vedieť, ty prasa." povedala som a zatvárila som sa znechutene. 

,,Ale Kat, každý vie, že tajne shippuješ Torryho takže tíško. A aby som ti odpovedal, Emma na tvoju druhú otázku. Harolda mám rád, aj keď tie jeho nálady sú niekedy k nevydržaniu. Mám také podozrenie, že má krámy." povedal Tommy s vážnou tvárou a ja som sa usmiala.

,,Také podozrenie máme všetci, Tommy. A teraz už mi choď zavolať Oliviu, pretože vaše tajné ctiteľky chcú tiež niečo vedieť." povedala som a usmiala sa naňho. ,,Rozkaz šéfka!" povedal mi Tommy, dal mi pusu na líce a pomaly odišiel do stanu. 

,,Katie!" ozval sa dievčenský hlas a ja som sa otočila. Uvidela som, ako ku mne kráča Olivia. ,,Liv, poď sadni si tu ku mne." zasmiala som sa a Olivia si sadla oproti mne do piesku. ,,Čo sa deje, čatárka DeFantom?" zasmiala sa a nadvihla spýtavo obočie. ,,Pár dievčat by o tebe chceli niečo vedieť, si schopná odpovedať?" pozdvihla som obočie a ukázala jej štyri listy.

,,Nemám s tým problém, Kat." usmiala sa Olivia a ja som prikývla. ,,Takže frckls sa ťa pýta: ,,Bojíš sa o Harryho?"." spýtala som sa jej.

,,O to motovidlo sa bojíme všetci, keďže každý z nás vie, že on všetko dopletie." zasmiala sa Olivia a ja som sa usmiala. ,,Ďalej sa pýta: ,,Chcela by si sa zaňho vydať a mať potomstvo?"." obrátila som sa k nej. ,,Uvidíme, čo ukáže budúcnosť. Nevieme ani čo sa tu môže stať za desať minút nieto ešte čo bude za pár rokov." povedala a pozrela sa hore do neba. ,,To máš pravdu. frckls sa ťa ešte pýta: ,,Čo ak by Harry neprežil?"." pozrela som sa na ňu. 

,,Pravdupovediac, asi by som to neprežila. Harry bol vždy pre mňa viac ako len najlepší kamarát. Bez neho by môj život nemal zmysel." povedala a sklopila pohľad.

,,To bolo hlboké. Teraz by som prešla na otázky pre teba od vanilla_biscuit." zasmiala som sa a Olivia prikývla. ,,Miluješ Harryho? Dievča, tak moc ti ho závidím..." prečítala som jej prvú otázku a pozrela sa na ňu. 

Olivia sa zasmiala a povedala: ,,Samozrejme, že ho milujem. Kto by to motovidlo nemiloval?" ,,Vtipné slečna Collinsová. vanilla_biscuit sa ešte pýta: ,,Bola by si schopná podviesť ho?" ." nadvihla som obočie ale nezdvihla som pohľad od papierov. ,,Keby sme spolu chodili tak určite nie." zasmiala sa. 

,,A nakoniec sa pýta: ,,Budeš na neho verne čakať alebo si sa zblížila s niekym iným?" ." naklonila som hlavu. ,,S nikým som sa nezblížila, lebo všetci chlapi sú tu alebo na iných frontoch. Ale ak sa vráti živý, tak naňho určite počkám." usmiala sa. 

,,Ešte niekto odo mňa niekto niečo chce alebo už môžem ísť do stanu?" nadvihla obočie. ,,Ešte tu máš jednu otázku od sima_verebesova. A tá sa pýta: ,,Miluješ Harryho alebo je to len chvíľkové pobláznenie?". " obrátila som sa na ňu.

,,Nie je to chvíľkové pobláznenie, pretrváva to už od mojich trinástich rokov, keď som si uvedomila čo znamená láska a pocítila som ju k Harrymu a nedokážem sa jej vzdať." povedala a ja som zbadala ako sa jej plnia oči slzami. ,,Krásne povedané, Liv. Tu máš kapesník." povedala som jej a podala som jej kapesník. ,,Ďakujem. Mám ísť zavolať niekoho ďalšieho?" spýtala sa ma a osušila si oči. ,,Zavolaj mi sem Normana?" usmiala som sa a ona prikývla. Rozišla sa späť ku stanu a o päť minút som videla ako ku mne prichádza vysoká mužská postava.

,,Zdarec, Katarínka." usmial sa na mňa. ,,No zdravím, Normanko. Sadni si." usmiala som sa naňho tiež a ukázala na peň oproti mne. ,,Čo by si potrebovala?" usmial sa na mňa. ,,Len odpovedať na tri otázky od vanilla_biscuit. Zvládneš to?" nadvihla som spýtavo obočie. ,,Samopochopiteľne Katuška." zasmial sa Norman a ja som sa pozrela do papierov.

,,Si strašne zlatý. Ako vnímaš vojnu?" prečítala som prvú otázku a obrátila sa naňho. ,,Tak teda ďakujem. Úprimne povedané, nenávidím ju. Keď ma sem poslali, chcel som zomrieť, aby ma nemčúri zasterelili. Keby sa dalo ani by som sem nikdy neprišiel, ale má to svoje jediné plus. Našiel som si najlepšieho kamaráta a lásku môjho života, takže už mám pre čo žiť." mykol plecami a ja som prikývla na znak súhlasu. 

,,Čo si myslíš o Harrym?" vystrela som si ruky a natiahla som si svaly. Potom som sa pozrela na Normana a čakala som na jeho odpoveď. ,,Je to debil. Ale je to môj najlepší kamarát, ktorého mám strašne rád. Viac k tomu nemám čo povedať." povzdychol si a uprel pohľad na mňa. ,,Aký si mal život pred vojnou?" spýtala som sa ho poslednú otázku a čakala som jeho odpoveď.

,,Na konci prvej svetovej vojny mi zahynula skoro celá rodina okrem babičky. Bývali sme v malom domčeku na okraji Cambridge a vlastnili sme malé kvetinárstvo. Babička bohužiaľ pred dvoma rokmi zomrela a tak sa teda od svojich dvadsiatich rokov pretĺkam životom sám. Minulý rok som musel kvetinárstvo predať, pretože som skoro skrachoval, a začal som pracovať ako upratovač v miestnej základnej škole a presťahoval som sa do malého bytíku v centre mesta. Do vojny som šiel s tým, že keď zdechnem tak nikomu chýbať nebudem ale ako som už povedal, našiel som si najlepšieho kamaráta a lásku. Konečne mám pre koho žiť." dokončil Norman a ja som ho objala. Chudák chlapec.

,,Ale nebudem plakať nad tým čo bolo. Teraz je dôležité čo bude." pousmial sa a zotrel si neposlušnú slzu, ktorá sa mu vykutáľala z oka. Prešla som si očkom kartičky s otázkami a objala Normana okolo pliec. ,,To je všetko?" nadvihol obočie. ,,Zdá sa, že áno. Môžeme sa vrátiť." usmiala som sa naňho a spoločne sme sa vrátili do stanu.