9. 38 hours
Harry's POV
,,Harry! Harry preber sa!" zacítil som opakované rany na mojich lícach a opakované volanie môjho mena. Pomaly som začal otvárať oči a uvidel ako sa nado mnou skláňa Norman. Jeho ksicht bol až nebezpečne blízko toho môjho. ,,Norman, Norman. Som v pohode." povedal som a rýchlo vystrčil ruky k jeho tvári aby som ho zastavil v jeho činnosti.
,,Harry!" vyhŕkol nadšene Norman a s nepostrelenou rukou ma objal. ,,Čo sa stalo?" spýtal som sa a pomaly som sa postavil. ,,Odpadol si. Chvalabohu, že si v pohode." povedal mi Tommy a ja som sa naňho pozrel. Kľačal oproti Normanovi a mal obviazané ľavé rameno, čo znamenalo, že mu z neho Blair vytiahla guľku. ,,Robí sa mi trochu zle z pohľadu na krv. Ale som v pohode." povedal som a postavil sa.
,,Norman, si na rade." zakričala Blair a Norman sa zdvihol zo zeme. ,,Ja vás na chvíľu opustím, chlapci." povedal a odišiel za Blair. ,,Tak, a sme tu sami." povedal Tommy a postavil sa vedľa mňa. ,,To znelo, ako keby si ma chcel prefiknúť." povedal som a začal som sa smiať. ,,Ja za to nemôžem, že ty myslíš len na sex." povedal mi a jemne ma buchol do ramena. ,,Au, nerob." zatváril som sa ako malé bábo a ohrnul som urazene spodnú peru.
,,Harrybubu sa nám urazilo." zašušlal Tommy a zasmial sa. ,,Povedz mi jednu vec, Styles." zadíval sa mi priamo do očí. ,,Ako je, sakra, možné, že ti nič nie je? Nepostrelili ťa, ani nemáš nič oškreté." prehliadol si ma od hora až nadol. Čo som jeho korisť? ,,Neviem, Tommy. Ale ver mi, že som poškrvnený. Možno sa nezdám, ale viac využívam boj zblízka." rozopol som si uniformu a vyhrnul košeľu, a tak sa Tommymu naskytol pohľad na moju nahú hruď, ktorá bola obsypaná modrinami a škrabancami z bojov. Najväčšiu som mal na boku z bitky, kde som bojoval sám proti ôsmym. Lebo nemčúri sú skurvené svine a férový boj im nič nehovorí.
,,Harry! Pozor!" začul som v diaľke Normanov hlas ale to už sa na mňa vrhli dve nemčúrske svine. Zrazu som sa ocitol na zemi a pocítil v boku bolesť. Uštedrili mi pár kopancov ale ja som sa rýchlo spamätal. Zatiaľ som bolesť úspešne ignoroval a jednému SS-ákovi som vykrútil nohu. Postavil som sa a pustil som sa do pästného súboja. Jeden na ôsmych. Po pár minútach boja som schytil zbraň a vystrelil som im mozgy z hláv. ,,Zhnite v pekle, skurvenci!" vypľul som krv a odtackal sa k Normanovi.
,,No ty vyzeráš kamarát." prehliadol si ma. Mal som rozťatú peru, krv mi tiekla z nosa a nechcel som sa ani pozrieť čo sa dialo pod mojou uniformou. ,,Mal si vidieť ako skončili tí skurvenci." zasmial som sa. Možno to už bolo aj zo zúfalosti. ,,Poď, Blair ti to ošetrí." potiahol ma za ucho. ,,Norman, au!" vytrhol som sa mu. ,,Nič mi nie je. A navyše už som sa pobil nespočetne krát. Nebudem Blair zaťažovať s takýmito zraneniami." zohol som sa a zobral si zbraň. ,,Ssssss." chytil som sa za brucho. ,,To neznelo dobre." skonštatoval môj kamarát. ,,To nič. Budeme dúfať, že nemám z orgánov polievku." pousmial som sa a vrátili sme sa na svoje pozície.
,,Ty čo si robil, Styles?" zhrozene sa na mňa pozeral Tommy. ,,Pobil som sa. Nič nezvyčajné." ľahol som si na piesok a nechal som svoju nahú hruď vystavenú všetkým na očiach. Zložil som si ruky za hlavou a privrel som oči. Za iných okolností by sa tu veľmi dobre opaľovalo a bola by tu so mnou moja Olivia.
,,Toto bude ešte dlhá vojna." povzdychol som si a očkom som sa pozrel na Tommyho. ,,Ak by sme sa aj dostali domov hocikedy nás môžu odvolať späť." poznamená a zahľadí sa do neba. ,,Nestrácaj nádej, Tommy." prenesiem a zhlboka sa nadýchnem. Chcem ísť domov. Za mojou rodinou. Za mojou Oliviou. Chcem prežiť.
Ale čo ak toho žiadam veľa?
→ Bonjour! Po xy rokoch nová kapitola. Dúfam, že sa vám páčila a že tu ešte niekto zostal. Hehehe
→ All the love. K
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro