Harry's POV

,,Ideme správnym smerom, Tommy?" zakričal som na Tommyho, ktorý viedol našu malú skupinku na pláž k ostatným. ,,Odtiaľto je len jeden smer, Harry. Poznám to tu." odkričal mi naspäť Tommy. Bežali sme a ním a nechali sa viesť.

Dobehli sme až k pieskovým zábranám, za ktorými boli schovaní naši vojaci. Zrazu po nás začali strieľať. ,,Sme Angličania. Nestrieľajte!" vykríkol Norman. ,,Dosť, nestrieľajte!" vykríkol som aj.

,,To je syn generálporučíka Stylesa. Dosť!" ozval sa zvnútra hlas jedného z vojakov. My sme si dali ruky dole z hlavy, teda len ja a Blair, keďže Norman aj Tommy mali postrelené obi dve ruky. Streľba utíchla a my sme sa vydali k nim.

,,Harry, odkedy si ty prieskumník?" spýtal sa ma jeden z vojakov. ,,Thomas, asi si nebol dlho na pláži, že?" spýtal som sa ho. Tento vojak sa volal Thomas Sangster a nespočetne krát ma na začiatku môjho pôsobenia v Dunkirku zachránil pred vyhynutím. Nebyť jeho som mŕtvy asi minimálne 100 krát.

,,Už asi tri mesiace nie. Prečo sa pýtaš?" spýtal sa ma, keď nás pustili za zábranu. ,,Dnes zastrelili ďalších troch prieskumníkov. Jediný prieskumník som ja." povedal Tommy. ,,Aha. To je strašné. Pokračujte teda v ceste." povedal Thomas a pokynul hlavou smerom k pláži. ,,Ďakujeme. Rád som ťa znova videl Sanster." povedal som mu a priateľsky ho objal. ,,Veď aj ja teba, Styles. Veď aj ja teba." povedal a my štyria na čele s postreleným Tommym sme pokračovali až na pláž.

*

,,Kde sú Puth, Strangster a Lynch?" spýtal sa nás dôstojník Malik keď sme dobehli k vedeniu. ,,Mŕtvi, pane." povedal som. ,,Zranenia?" spýtal sa dôstojník Tomlinson, ktorý prišiel tiež. ,,Čatár Norman Elliot utrpel zranenia v hornej časti ľavej ruky dôsledkom postrelenia a prieskumník Thomas Walker utrpel zranenia v obi dvoch horných častiach ľavej aj pravej ruky, tiež z dôsledku postrelenia nemeckými jednotkami. Vrchár Harry Styles neutrpel žiadne fyzické zranenia rovnako ako ja, pane." opísala našu situáciu Blair. ,,A psychické, slečna Krueger?" spýtal sa dôstojník Malik.

,,Prepáčte pán dôstojník za moju opovážlivosť, ale už skurvených osem mesiacov vidíme umierať ľudí, pretože nás tí nemčúrski kokoti bombardujú každý skurvený deň a šliapeme po mŕtvych telách našich a francúzkych vojakov, ktoré sú zakopané v piesku a vy sa spýtate takú stupídnu otázku, či sme psychicky v poriadku?" spýtal som sa ho a neveriacky sa naňho pozrel.

,,Styles má pravdu, Javadd. Videli dnes umrieť Putha, Lyncha aj Strangstera a ďalších 200 tisíc vojakov, boja sa či prežijú a ty sa ich spýtaš takú otázku?" prehovoril dôstojník Tomlinson a pozrel sa na nás. ,,Uznávam, že to bola zlá otázka. Ošetrite zranenia Walkerovi a Elliotovi. Môžte ísť." povedal dôstojník Malik a spoločne s dôstojníkom Tomlinsonom odišli preč.

,,Stupídna otázka, fakt stupídna. Malik vy ste strašný idiot." mrmlal som si podráždene popod nos. ,,Dobre, Harry. Nenadávaj na Malika a radšej mi podaj pinzetu, morfium, dezinfekciu a obväzy." povedala mi Blair a ja som sa na ňu obrátil.

Nahol som sa k jej taške a vybral z nej všetky veci, ktoré mi kázala. Prešiel som k nej a sadol si k nej. ,,Najprv ošetríme Tommyho a potom Normana." povedala mi a rukou pokynula k Tommymu. Pomaly som prikývol a sledoval som, ako si Blair vybrala z vrecka na šatách striekačku a naplnila ju morfiom.

,,Harry, teraz potrebujem, aby si sa pokúsil vybrať Tommymu z rany náboj." prihovorila sa mi Blair a ja som divoko začal krútiť hlavou. ,,Blair, prepáč ale nie. Urobím všetko ale toto naozaj nie." povedal som a zložil si ruku na hrudi. ,,Dobre, tak aspoň mi tu nezavadzaj." povedala mi a usmiala sa na mňa.

,,V tomto ti veľmi rád vyhoviem." povedal som a postavil som sa. Prešiel som asi 10 krokov ďalej a sadol som si vedľa zraneného Normana. ,,Tak čo kámo? Vydržíš to?" spýtal som sa ho.

,,Neviem ti povedať. Skurvene to bolí." povedal Norman a utrápene sa na neho pozrel. ,,Nezávidím ti, ty zdochlinka." povedal som a rukou ho buchol do nezraneného ramena. ,,Ja ti dám zdochlinku. Radšej mi dones morfium, lebo tu zdochnem naozaj ale od bolesti." povedal mi Norman so smiechom a ja som sa postavil z piesku. Prešiel som k Blair a všimol si, že vyťahuje Tommymu z ramena guľku.

Zrazu mi prišlo zle a ladne som sa zosypal k zemi.

-Nová kapitola je na svete. Keby nebolo ethansbae_, asi by jej ani nebolo.

-Venujem: --coxiexx--, ethansbae_, Kacuky, baemoonlightbae, veronika234, UNICORN_GIRL19, fake_kylie a GirlEmma.

-Budem rada za každý vote a komentár.

-All the love. xoxo Dove