CHRISTIE

„Čo keby si ten rad vystál sám a ja ťa počkám v aute?"

„Nie."

Christie sa zaškľabila na brata a pre lepší efekt si založila ruky na hrudi.

„Stále je to nie."

Nahrbila sa a zafunela. Neznášala predvianočné nákupy, lebo to každý rok dopadlo rovnako. Mama im celý týždeň sľubuje, že má doma všetko, čo bude potrebovať na vianočnú večeru, aby nakoniec deň pred Štedrým dňom prišla s nekonečným zoznamom drobností, po ktoré jej musia zájsť do obchodu. Z tých drobností sa zakaždým vykľuje plný košík. Ľúbila svoju mamu z celého srdca, ale tento jej zlozvyk Christie dráždil nervy.

V rade pred nimi stáli tri paničky s plnými košíkmi a ako keby to nestačilo, tá pri pokladni sa vykecávala s predavačkou o zákuskoch. Christie zavzdychala. Stavila by sa, že ony piekli obyčajné sladké koláčiky, z ktorých deťom polezie cukor z uší. Na ňu doma čakala iba zdravá verzia jablčného koláča. Jej mama rada experimentovala, preto Christie vo vrecku schovávala čokoládovú tyčinku. Len ju nesmie zabudnúť zaplatiť.

V zúfalej túžbe po rozptýlení sa obrátila k stojanu s časopismi.

„Niekto zabil Santu!" Vytiahla von miestne noviny. „Fuj, voľakto Santovi vyrezal žalúdok," informovala Caseyho, hoci ju celý čas ignoroval hľadením do mobilu. Prečo by mu mala dopriať tú láskavosť a zmĺknuť? Veď to on ju sem dovliekol. Mohol ísť na nákupy sám ako správny mamičkin maznáčik. Lenže on zjavne rád videl svoju sestričku trpieť.

Christie si vytiahla telefón, odfotila článok a poslala ho kamarátke. Teda, kamarátka bolo silné slovo – skôr známa, s ktorou si už nejdú vždy po krku.

07:33
Christie: POZRI, ČO SOM NAŠLA! :O To je určite prípad pre nás!
Carmen: Keby si si raz za čas skontrolovala e-maily, vedela by si, že už na tom s Melindou dávno pracujeme.

Spravila na mobil grimasu. „Ako inak, slečna Všetkoviem zasa všetko vie," zamrmlala si a pridala noviny do košíka. Možno im nebudú na nič, ale už príliš veľa ráz dostala kázanie o dôležitosti hromadenia informácií, aby to riskovala.

Keď sa Christie dozvedela o nadprirodzenom svete, najprv ju to vyplašilo. No ani na sekundu neváhala s prijatím Melindinej ponuky – a nie iba preto, že sa považovala za svorkový typ človeka, ktorý by neprežil osamote. Páčila sa jej predstava pomáhania bezmocným. Teraz patrila do Kruhu draka. Nielenže to jej ušiam znelo vznešene a dôležito, ale jedného dňa vďaka tomu získa magickú moc. Potom jej žiadne žalúdky kradnúce monštrá iste nebudú robiť problém.

Christie: v dnešnej dobe už nikto nepoužíva e-maily, stará mama.

Carmen sa neunúvala s odpoveďou.

Pani s predavačkou ukončili rozhovor o koláčoch a rad sa posunul. Christie si otvorila e-mailovú schránku – aj tak sa nudila, nemohlo to byť horšie.

Od: Carmen Dowlingová <[email protected]>
Komu: Alexandra Moorová <[email protected]>
Kópia: Christie <[email protected]>
Predmet: Vianočný škriatok
Príloha: suhrn.pdf, postrehy-od-melindy.txt, clanok1.pdf, clanok2.pdf, dolezite.txt, instrukcie-alexandra.txt

          Dúfam, že ste sa dobre vyspali, pretože nás čaká ťažká úloha.
          Predpokladám, že ste už počuli o pánovi Bowmanovi a jeho ukradnutom žalúdku. S Melindou sme pátrali väčšinu noci a podarilo sa nám zistiť, že nejde o ojedinelý prípad, iba sa to doteraz darilo polícii držať v tajnosti. Dokopy vieme o štyroch obetiach a to je o štyri viac, než som ochotná akceptovať.
          V prílohe nájdete všetky kľúčové informácie. Dôkladne si ich, prosím, prečítajte, nech vám to počas porady nemusím vysvetľovať. Obzvlášť ty, Christie.
          Stretneme sa o 15:00 u Melindy.
          Carmen

Christie mala z jej e-mailu rozporuplné pocity. Prečo bola ona priložená do kópie a nie Alexandra? Prečo to malo toľko príloh? Prečo práve ju tak okato menovala? Christie možno nedávala vždy pozor a občas došla pozoruhodnými asociáciami k zvláštnym myšlienkam, ale v konečnom dôsledku svoju prácu neflákala. Aspoň nie prácu, ktorá sa týkala pátrania a lovenia démonov. Domáce úlohy spadali do inej kategórie. Menej životne dôležitej.

Niet divu, že to medzi ňou a Cam stále škrípalo, keď mala nutkavú potrebu zhadzovať ju. Počas prvých mesiacov ich spolupráce jej to tolerovala. Christie sa nikdy netajila svojou averziou ku Carmen, kým chodila s jej bratom. Lenže to bolo vtedy. Mala dôvody, prečo ju chcela vidieť ďaleko od Caseyho. A boli to opodstatnené dôvody. No po tom fiasku – lebo inak sa ich vzťah a následný rozchod nedali nazvať – sa Christie snažila. Bola k nej milá, ochotná asistovať, poslušná, niekedy si až zahryzla do jazyka, aby si nechala pre seba uštipačné poznámky na jej adresu a to by nespravila pre hocikoho. Carmen však nevedela oceniť maličkosti. Buď ju ľudia počúvali, alebo boli jej nepriateľmi.

Kým skúmala obsah prvého článku, konečne sa dostali na rad. Na chvíľu odložila mobil, aby predstierala pomoc, a vrátila sa k nemu, až keď nasadli do auta. Vtedy jej telefón zazvonil v ruke.

„Prosím," ozvala sa Christie, hoci videla číslo volajúceho.

Carmen jej tú slušnosť neoplatila a rovno vyštekla: „Zmena plánu. Musíte prísť hneď. Táto situácia si vyžaduje plné nasadenie."

„To asi nepôjde. Môžem byť u teba," skontrolovala čas na hodinkách, „tak o hodinu, maximálne o dve."

„Ja s tebou nevyjednávam, Christine. Máme tu krízovú situáciu. Prvýkrát sa pokúsime o zastavenie vraždiaceho démona bez toho, aby nám Melinda kryla chrbát. Musíme si to dokonale naplánovať, načasovať a možno aj natrénovať. V opačnom prípade skončíme ako ďalší chod."

Zagúľala očami, i keď to netrpezlivá osoba na druhom konci linky nevidela, a obrátila pohľad na brata. „Odvezieš ma ku Carmen?"

„Nie," odvrkol opäť stručne, ale tentoraz to slovo poháňala reálna emócia. Casey nechápal, prečo sa Christie začala priateliť s jeho bývalou – obzvlášť, keď bola hlučným odporcom ich vzťahu. Tvrdila mu, že sa do nej zamilovala a iba naňho žiarlila, ale nezdalo sa, že by jej to zhltol.

„Prosím, prosím," zakňučala a k tomu našpúlila spodnú peru.

Casey po nej strelil zamračeným pohľadom. „Nie."

Carmen na opačnej strane očividne začula jeho reakciu, pretože zafunela.

„Ale veď nebuď taký! Chceš, aby si Cam myslela, že ju stále bezmedzne miluješ, preto nie si schopný správať sa k nej civilizovane?"

„Vravíš to, ako keby bol tvoj brat schopný niekoho milovať," ozvalo sa v telefóne. Christie si ho pritisla k telu, pretože keby Casey začul štipľavé slová jeho ex, nepohlo by s ním ani stádo býkov.

„Fajn," zavrčal napokon a odbočil na najbližšej križovatke doprava.

CARMEN

Odolala nutkaniu hodiť telefón o stenu. Nekontrolované výbuchy zlosti boli pod jej úroveň, obzvlášť, keď mal byť ich dôvodom jej prekliaty ex. Našťastie, čím viac času ubehlo od ich rozchodu, tým zriedkavejšie ju rozzúril.

Na druhej strane... V posledných mesiacoch stačili aj maličkosti, aby sa Carmen vytočila do nepríčetnosti. Potom lietali vzduchom iskry a ona musela volať Melinde, aby uhasila jej maléry.

Zatvorila oči, uvoľnila ramená a sústredila sa na dychové cvičenie, ktoré ju naučila jej najlepšia kamarátka. Nádych. Rátanie do troch. Výdych. Rátanie do troch. Toto viackrát zopakovala, kým jej teplota neklesla na normálnu hladinu a vír moci v jej vnútri sa znovu neupokojil.

08:12
Melinda: Bude to v poriadku, Cammie.

Vedela, že Mel iba odpovedala na jej predchádzajúce obavy z toho, že sa ony samy – Carmen, nešikovná Alexandra a nepozorná Christie – budú musieť postaviť zoči-voči démonovi bez toho, aby im voľakto skúsenejší kryl chrbát. Videla v tom však omnoho viac. Videla ich prepojenie, ich blízkosť. Melinda zakaždým poznala, kedy ju Carmen potrebovala.

Carmen: Možno by bolo múdrejšie počkať, kým sa vrátiš. :(
Melinda: To bude až o týždeň! Dovtedy sa ten démon vyparí. Je to VIANOČNÝ škriatok. Na zvyšok roka sa opäť zazimuje.
Melinda: A aj keby na mňa veľkoryso počkal, videla si rovnaké hlásenia ako ja. Doposiaľ sa iba zahrieval. Naozaj udrie až počas štedrovečernej noci a v poslednom meste zabil desať ľudí!
Carmen: Obávam sa, že bez teba budeme na zozname obetí aj my.
Melinda: Nepodceňuj ich toľko. Alexandra a Christie to zvládnu.
Carmen: A čo ja?
Melinda: Carmen, ktorú poznám, sa nikdy nepodceňuje. ;)

V tom sa nemýlila. Cam nepochybovala o vlastných schopnostiach. Možno nad nimi nemala plnú kontrolu, ale ohňu sa obvykle ťažko vyhýbalo. Verila i Melindiným elixírom a kúzlam – boli mocné a nikdy ich nesklamali. Dokázala by možno veriť aj Christie, jej rýchlosti a postrehom a schopnosti zachrániť si zadok. To Alexandra jej robila starosti. Viackrát už Mel navrhla, aby ju z toho vynechali. Niežeby ju nemala rada ako osobu – pálilo jej to a nebola otravná –, no asi práve preto si občas vyčítala, že ju zatiahli do tohto nebezpečného sveta.

Kruh draka nemôžeme zlomiť, opakovala Melinda dookola. Kruh draka nás spája, Kruh draka nás uznal za hodné. Je nám súdené bojovať spolu proti zlu.

Carmen nerada pochybovala o svojej najlepšej kamarátke, ale keď došla reč na Kruh draka, Melinda zakaždým znervóznela. Možno iba mala strach z toho, čo urobí s ostatnými. Na Carmen sa náramne predviedol a následky ju niekedy nútili uvažovať, či to stálo za to. Ibaže Kruh draka sa nedal zlomiť.

Melinda: Prebrali sme to do detailov, Cammie. Nebude to hračka, ale ja viem, že to zvládnete. V opačnom prípade by som vás do toho netlačila. Mysli na to, koľko nevinných zachránite. Stojí to za to.
Carmen: Ja viem...
Melinda: Držte sa plánu.
Melinda: A ak nič iné nezaberie – spáľ všetko na uhoľ.
Melinda: ;)

To pre Carmen rozhodne nebol problém.

Odložila telefón a radšej sa sústredila na materiály. Odhaliť, o akého tvora šlo, bola hračka – stačilo prehľadať databázu, ktorú s Mel budovali. Plnili ju elektronickými textami aj digitálnymi kópiami kníh, ktoré sa im dostali do rúk alebo ktoré im poslali známi z fór. Melindin kontakt sa nabúral do policajných systémov a než sa nazdali, vedeli ako o troch predchádzajúcich obetiach, ktoré sa polícia z dobrých dôvodov snažila utajiť pred verejnosťou, tak aj o správach z iných miest v Amerike, kde démon úradoval v predchádzajúcich rokoch.

Toto bola časť boja so zlom, ktorá ju napĺňala. Pátranie po stopách a ich spájanie do zmysluplného obrazu. Odhaľovanie slabých stránok nepriateľov, hľadanie ich úkrytov a vymýšľanie spôsobov, ako ich nadobro zastaviť. Mohlo sa to zdať ako tá menej podstatná, menej náročná časť boja, ale dobrá príprava bola základom všetkého. Keď sa ľudia vrhali do vecí po hlave, bez alternatív, bez zváženia dôsledkov, väčšinou to viedlo k problémom.

Plán bol prvým krokom k úspechu.

Realizácia plánu bola tým, na čom museli trošku zapracovať.

Carmen sa rozhodla využiť čas pred príchodom jej spoločníčok na posledné prečítanie všetkých textov, hoci ich vedela naspamäť. Odmietala riskovať, že jej položia otázku, na ktorú nedokáže odpovedať. Cítila by sa trápne, najmä po tom, ako apelovala na ich dôkladné štúdium. Istoty nebolo nikdy dosť.

Vianočný škriatok

Sviatočnými ulicami nie muž, nie tvor, nie duch blúdi
a netušiacich ľudí v deň Vianoc nemo núti
lapať vzduch, kým si na ich vnútre nepochutí.
(neznámy autor)

          Viaceré mestá naprieč Amerikou sa už stretli s týmto zvláštnym fenoménom. Pár dní pred Vianocami sa uprostred noci objavujú v zabudnutých uličkách mŕtve telá. Na obetiach nevidno známky zápasu, akoby sa pred nimi útočník vynáral z číreho vzduchu. Vrazí im ruku plnú ostrých pazúrov do hrude, než stačia zvolať o pomoc. Vytrhne im z hrude orgán, ktorý mu chutí najväčšmi – ľudský žalúdok. Zvyšky, tie necháva pohodené za sebou, lebo nič iné preňho nemá hodnotu. Všade, kam sa pohne, vôňa medovníkov a škorice ho nasleduje.
          Jedno, dve, tri telá sa zjavia tu a tam. Skutočný masaker nastáva počas Štedrej noci. Nič netušiace zblúdené duše padnú za obeť Vianočnému škriatkovi, ktorý ako keby sa im pomstiť chcel, pochutnáva si na ich...

Carmen nestihla dočítať vetu, než sa prázdnym bytom rozľahlo klopanie na dvere. Dievčatá dorazili skôr, než čakala. To sa stalo prvý raz.

„Ahoj!" pozdravila ju Alexandra so svojím obvyklým nesmelým úsmevom.

Kým čiernovláska slušne čakala na pozvanie, jej blonďavá spoločníčka sa horlivo pretisla do obývačky. „Čau, Cammie!" Christie zo seba hneď zvliekala džínsovú bundu, šál i čiapku. Vonku bolo desať stupňov a prakticky slnečno. Rozhodne nepotrebovala čiapku, takže najskôr šlo o módny trend.

Carmen zaťala zuby a kývla hlavou na Alexandru, aby vošla dnu.

„Tak spusť." Christie sa rozvalila na pohovke, akoby bola doma. Robila to vždy a ak to neprekážalo Mel, nemalo to prekážať ani Cam. No jej to prekážalo. A nie iba preto, že si občas skočili do vlasov. Tomu dievčaťu chýbali základy slušného správania. Nemohla sa viac líšiť od svojho brata...

Pri tej myšlienke sa Carmen vystrela. Odkedy si dovoľovala myslieť naňho v dobrom? Na Caseym nebolo nič pozitívne. Zničil ju a ničil ju ďalej tým, že si dovoľoval existovať v jej blízkosti. Možno by jej stačilo, keby eliminovala zo svojho života jeho otravnú sestru, ale to jej Melinda odmietala dovoliť.

Nie je taká hrozná, opakovala stále dookola.

„Aspoň sa posaď ako človek. Si tu na návšteve."

Christie na ňu urobila grimasu, no počúvla. Alexandra si k nej prisadla.

Ani jedna z nich sa nepýtala, prečo viedli bojovú poradu u Melindy, aj keď nebola doma. Nerobili to prvýkrát. Christie, Alexandra aj Carmen mali rodinu, ktorá nepotrebovala vedieť, čomu sa dievčatá venovali vo voľnom čase. Vždy sa radili u Melindy, kým boli jej rodičia v práci alebo na cestách po svete. Čo bolo väčšinu času. Našťastie, Christie ani Al nemali potrebu vyzvedať, prečo jej rodičov nikdy nestretli – ani z diaľky, ani v škole, ani náhodou.

„Ak ste si naštudovali materiály, ktoré som –"

Obývačkou sa rozoznela melódia Jingle Bells. Alexandra si vytiahla mobil z vrecka, zrušila prichádzajúci hovor, niečo doň naťukala a vrátila ho naspäť. „Prepáč. Mama. Volala. Už som si vypla zvonenie. Prepáč."

„Jingle Bells? Naozaj?" neodpustila si Carmen poznámku. „Nepreháňaš to trochu?" Nechcela na ňu ukazovať, ale zrak jej okato zakotvil na svetri, ktorý mala Al na sebe. Bol červený s motívom snehuliaka i soba s červeným nosom a siahal jej po kolená. Už jej chýbali len sobie rohy na čelenke.

Alexandra sa začervenala a pohodila plecami. „Mám rada Vianoce. Čakala by som, že práve ty to dokážeš oceniť."

Pretože Carmen bola ako jediná z nich skutočne veriaca.

„Vianoce sú viac než obohrané koledy, drahé darčeky či súťaženie v tom, kto bude mať najviac vysvietený dom."

Al sklopila zrak. „Prepáč."

„Nič si z toho nerob, Allie, mne sa tvoj sveter páči," chlácholila ju Christie. Ťukla do nej ramenom a vymámila z nej plachý úsmev.

Carmen sa musela veľmi premáhať, aby v tej debate nepokračovala. Bolo to pre Chris typické, aby zo seba robila tú lepšiu, tú priateľskú, aj za cenu, že bude klamať. Alexandrin sveter bol tým najväčším gýčom pod slnkom a niekto tak módne založený ako Christine to nemohol vnímať inak.

Mala by si zapracovať na empatii, ozval sa jej v hlave Melindin hlas.

„Prejdime k veci – zneškodnenie Vianočného škriatka. Prvý krok..."