Počul si už o tom?
Ako jasný záblesk náhle vyhasol?
Hruď zablysla sa hrotom,
každý nádych bol zrazu príťažou.

Umorené telo, čo viedlo boj statočný,
rozhodlo viac netrápiť sa.
Avšak zranil mnohých tento čin úskočný;
bolesť našla si cestu predsa.

I keď ju chlapec odohnal,
ona sa stále šíri v diaľ.
Do sŕdc tlčúcich nechty vryla,
by ich všetky otrávila.

Hnijú teraz zápach šíriac,
mäsa kusy olietajú.
Sŕdc- tých chorých bije viac,
bo jed samy ukrývajú.

Tak počul si tú smutnú správu,
priateľu, čo patríš davu?
Došlo až do uší tvojich,
že Smrť túži zhltnúť mnohých?

A naplnili sluch tvoj tieto slová,
že pani často tvoje meno volá?
Preto nevyčítam ti strach, čo ukrývaš.
A vedel si, že práve umieraš?