Je tu. Mesiac dovŕšil svoju guľatosť. Dve ruže ako stelesnenie celosti. Všadeprítomný vo svojej elegancii sa s nami práve delí o túto chvíľu. Koniec.

Chcela by som poďakovať, nie, ja ďakujem všetkým Vám, ktorí ste tejto zbierke a teda i mne dali šancu. Ďakujem za každú odozvu a názor, pretože ste na moju zamračenú oblohu častokrát pritiahli slnko. Veľa to pre mňa znamenalo a stále znamená, vážim si čas, ktorý ste mi venovali.

33 kapitol, 33 básní rôzneho rozsahu. Trojka symbolizuje mnohé, okrem iného i: zrodenie, život a smrť; taktiež ale: minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Preto verím, že hoc sa v prítomnosti lúčime, naše cesty sa niekde v budúcnosti opäť pretnú a ktohovie, možno to bude už čoskoro :)

Užite si ešte poslednú minútu, než odbije polnoc...

„Mám strach."
„Z čoho?"
„Ako malému dieťaťu zlomili srdce."
„Koho?"
„Kvitne mach?"
„Kvitne, ak chceš, ukážem ti nabudúce.
Lež čie srdce?" spýtal sa.
„V hrudi mi tlčie neprestajne."
Opäť sa spýtal: „Neprestane?"
„Necítiš sa občas sám?"
Povzdychol. „Hviezdy znajú deň i noc."
„No nesvietia. Aha, zhasli."
„Z tmy teda plynú tvoje strachy?"
„Kedy snia ochrancovia naši?"
„To neviem, poviem ti, až budem môcť."
„Naozaj rastú vlčie maky?"
„Naozaj. Bojíš sa, či ti neklamem?"
„Strčila som, však oni silnejší boli..."
„Kto to bol, nože prezraď?"
„A stáča sa ozaj papraď?"
„Ako tvoje vlasy, závidíš jej?"
„Sú milí? Všetci súrodenci tvoji."
„Žiadnych súrodencov nemám, ja som len."
„Žiadnych?"
„Ani jednoho."
„Chcela som plakať, no vraveli: Smej!"
„Takže zo smútku máš hrôzy a či vari zo smiatia?"
„Koľko je primnoho?"
„Nádych?"
„Ani ty nevieš. A má slová dej?"
„Isteže má. Takže nevedomosť?"
„Ako vie hlúpy človek, že je hlúpy?"
Zamyslel sa. „Nevedia. Hlúpi s hlúpymi sa radia."
„Neprestali, stále nemali dosť."
„Že sa z teba stane človek skúpy?"
„Dážď a rosa, je to rovnaká voda?"
„Nie celkom. Azda sa bojíš utopenia?"
„Možno. A skutočne je včelí med sladký?"
„Ani cukor je. Máš strach, že život bude trpký?"
„Čo viac raní- pravda a či lož vľúdna?"
„Na túto otázku nik odpoveď nemá."
„Čakali, ja s nimi, kedy sa im poddám."
„Strániš sa preto stávať v dlhých radoch?"
„Je správne koláč jesť, keď iní chlieb nemajú?"
„Čo je to za otázku? Pi! Pi až do dna!"
„Keď dvaja jedia, najedia sa za dvoch?"
„Nože prezraď, koľkí primäli ťa k pýtaniu?"
„Neodpovedal si."
„Mnoho otázok, tak málo odpovedí,
mnoho otázok, tak málo odpovedí,
otázok tak veľa..."
„... a málo odpovedí.
Počuješ hlasy?"
„Počujem len teba."
„Nechcela som vtedy."
„Ranili ťa, ale prezraď, ako?"
„Môže vietor zlomiť krídla vtákom?"
„Dobre vieš, že áno. Akým spôsobom teba zlomili?"
„Hrozne som sa bála, stále bojím, že ma zabili."
Pobledol a o čas znova. „O rebrá ti srdce búši."
„Pravdu máš, ešte stále bije. Dá sa vziať život duši?"
„Asi. Desí ťa vari možná strata?"
„Asi áno či asi nie?"
„Nie som kňazom, ktohovie?"
„Ľútosť a bolesť zlé skutky vrátia?"
„To nejde, hoc by sme veľmi chceli. Strašia ťa nebodaj noci mory?"
„Strašia, no cez deň nejdú spať. Akoto, že obyčajná spomienka bolí?"
„Prečo plačeš? Vari ťa aj teraz desia?"
Hlavou krútim. „Je nevinné každé dieťa?"
„Aký vek znamená byť dieťaťom?"
„Vzali mi, čo nedostať kúpiť, vzali a nevrátili späť."
„Prestaň sa strachovať, azda nevidíš, čo ponúka ti svet?"
„Takže nie je zlé žiť v kréde lietavom?"
„Sami určujeme, čo je dobré a zlé."
„Ako viem, že nie som zlým človekom?"
„Znám ťa, vravíš len pekne o niekom."
„Akoto, že smrť toľko o živote vie?"
„Ver never, tiež žila kedysi."
„A ja? Mám zostať alebo ísť ďalej?"
„O nesmrteľnosti každý sní."
„Odhalím i za teba, ako vonia alej..."
„Počkaj, život..." zakričal.
Onemeli navždy jeho slová,
stratil sa kdesi opodiaľ,
usmejem sa, veď stretneme sa znova.