Napodiv ešte stále žijem, aj keď podľa mojej aktivity v poslednej dobe to tak vôbec nevyzerá. Prinášam Vám malý dôkaz pre toto ťažko uveriteľné tvrdenie :)

Takto to býva,
vždy bolo a budúcnosť sa nezmení.
Zbytočne snívaš,
tvoj chtíč bude navždy tvojím väzením.

Tie vášne hriechu červené,
jahodová farba, chuť i slasť.
Žlté túžoby drevené,
popolom budeš, jak skúsiš striasť.

Bo mocných sila kmeňov dávnych
-čo ni pri dychu zeme sa nesklonia-
upustí v žiari posledný dych.
Jednako ako zlyhanie nevonia.

Ach, vzdaj sa, úbohý smrteľník,
zahoď meč i vojnovú sekeru!
Vari túžiš byť len nezbedník?
Z mysle vypusť už tú neveru!

Pút, ktoré so mnou poja ťa, nemôž sa zriecť,
preto porúčam ti- prestaň znásilňovať svedomie!
Potechy nedodá, po dlážke bude vliecť,
rozvláči tela tvojho kusy, zahodí v priedomie.

Nevpustí dnu,
prázdnota svoje miesto si zachová.
Hrá s tebou hru.
Pretrváš? Nie. Iba kopa prachová!

Na skorých lúčoch ranného slnka
lesknúť sa budú kože tvojej oškvary,
vôňa krvi vrúcej jemne žblnká,
tučné červy hľadajú cestu do hlavy.

Bojuj!
Trhni rukou spútanou, rev až krvácať ti budú pľúca!
Maľuj!
Tou čiernou farbou jak si pramení v hlbinách tvojho srdca.

Čo koho po tom, že opäť nebije?!
Zahluš ich, nech skapú konečne tie tiché hlasy,
kop, driapaj, do kostí vytrhaj zlatisté vlasy!
Pretni ich, pretni, inak ťa zabije...

Umúdri úsudok ako kedysi,
pre štedrosť mi danú, prijmem ťa späť.
Správne, dlh na krku ti už nevisí,
v kostenú klietku vložím skutky hneď.

Nijaké komáre s chorobou ľútosti.
Netúžiš azda chamraď zahubiť?
Ofera núkaná ťa ihneď odkostí,
nože okús, jak ľahko pôjde ryť.

Raz zaberieš úderom
čo sprevádzaný je chrupčaním.
Jest to tvojím údelom,
zaťažko je kričať mlčaním.

Pokojom nečujným možno ti prechádzať...
Tak rozhoduj sa konečne!
Našepkávam- začínaj rátať do dvadsať,
aj možnosti sú konečné.

Večnosť mi patrí, ale nie na teba
minúť ju mám v zámysle.
Čo to bude? Chyba či mňa veleba?
Radím- riadne rozmyslie!

Možnosť druhá neponúknutá bude sa skvieť
vo vôňach šancí zhorených;
pľúca dýchajú prach i popol, o inom snieť
smú. Je čas. Teraz zataj dych
a čakaj...