Navždy vo mojej mysli ostane ten mamin výraz tváre, keď som počas jedného daždivého večera prišla ku nej, zaklopala som jej, bola som úplne premoknutá a v momente, ako mi otvorila dvere, mi prišlo zle a ja som sa vyvracala priamo na prah vchodových dverí. Na prah dverí, do ktorých som sa ako malá vždy po škole zvykla vracať.

Ako hovorím, ten pohľad mi navždy utkvel v pamäti, ale ty a tvoja láska mi napomáhajú k tomu, aby sa čoraz viac stával šerým.