Iste, že si si o mne v tú chvíľu ako som vkročila do tej miestnosti, kde si ma prvýkrát stretol, mohol myslieť, že som len slabou nevyrovnanou ženou, ktorej už niet pomoci. Ale zároveň si nemohol, pretože potom by si svetu len jasne ukázal, že ty si presne tak isto slabý, presne tak zlomený ako ja. A to si nechcel.

Viem to, pretože ani ja som nechcela, aby ma ľudia vnímali takú, akou som aj naozaj bola. Len škoda, že ani tie okuliare, ktoré som im pravidelne nasadzovala, nepomáhali ku skresleniu ich bystrých pohľadov.