Dracovi naozaj nebolo všetko jedno. Neplánoval, že sa všetko naraz takto zvrtne. Užíval si úžasnú noc s Hermionou a ráno prišlo nesmierne tvrdé vytriezvenie. A to nielen z alkoholu. Jednoducho zo života.

Pravda už ale bola vonku. Aspoň pred Rose.

Tá sa teraz na nich dívala svojimi veľkými hnedými očami, v ktorých sa začali lesknúť slzy hneď potom, ako jej Hermiona oznámila, že mala sestru.

„Ja...," otvorila ústa, ale akosi nenachádzala ďalšie slová.

„To je v poriadku, Rose," nežne jej odvetila Hermiona.

„Nie, nie," prehlásila jej dcéra a postavila sa z postele. Na okamih vyzerala, že chce objať svoju matku, ale potom si to náhle rozmyslela. „Je mi to vážne veľmi ľúto. Prečo si mi to nikdy nepovedala, mama? Ako si mi mohla zatajiť, že si predo mnou bola tehotná?"

Hermione po tvári tiekli slzy a celá sa triasla. „Vieš, ja o tom nerada hovorím. Aj po toľkých rokoch je to pre mňa nesmierne ťažké. Je mi ľúto, že si sa to dozvedela takto. Určite je pravda, že som ti to mala povedať skôr, ale nešlo to. Rose, ja som bola taká šťastná, keď si sa narodila v poriadku. Celé tehotenstvo som sa bála. Ty si bola moja nádej, že sa nezbláznim. Moje dúhové bábätko. Tak sa nazývajú deti, ktoré sa narodila po potrate." Načiahla k nej ruku a pohladila ju po líci.

„Čo sa stalo?" spýtala sa Rose. „Prečo sa narodila,... mŕtva?" Hlas sa jej zlomil.

„Útok smrťožrútov," zasiahol Draco, ktorý nechcel, aby to Hermiona začala podrobne rozprávať. Netušil, či by na to mala silu, ale radšej chcel tomu predísť. „Viac nepotrebuješ vedieť, Rose. Je to priveľmi smutné a po pravde to ani jeden z nás rozprávať nechce, pretože to nechceme znovu prežívať. Nehnevaj sa, ale toto ti musí stačiť. Zastavilo sa jej srdce ešte v brušku..."

Rose si zotrela slzy, ktoré jej tiekli po lícach. „Mala meno?"

„Lýra," odvetil jej.

„A má hrob?"

„Áno, má."

„Vezmeš ma tam, mama?" spýtala sa Rose a hľadela na svoju matku.

„Isteže."

„Je mi ľúto, čo sa stalo," zopakovala Rose a potiahla nosom, „mrzí ma, že si mi to nikdy nepovedala, ale asi ťa chápem. Sú veci, o ktorých sa nehovorí ľahko a smrť bábätka je asi tá najhoršia. Veľmi ma mrzí, čo sa vám stalo. Ale je to zvláštne, viete? Keby sa to nestalo, neexistovala by som. Ani Scorp, ach. Scorpius o tom vie?"

„Nie," pokrútil Draco hlavou, „a bude lepšie, keď sa to dozvie od nás a nie od teba."

Rose prikývla.

„Rose, ja nechcem, aby si si myslela, že ti nedôverujem. Si moje všetko a naozaj sme mali v pláne vám to obom povedať po vašej svadobnej ceste. Nechcela som, aby si sa to dozvedela takto. O nás a o našom bábätku."

„Podľa mňa najlepšia doba, kedy si mi to mala povedať, bolo, keď som stretla Scorpiusa," povedala Rose a tón jej hlasu bol tvrdší, „ako s tým teraz mám žiť? Včera sme sa vzali a ja mám zrazu pocit, že to nebolo správne. Naši rodičia majú spoločnú minulosť, mali dieťa..., je to také čudné, také..."

Hermiona otvárala ústa, že jej niečo povie, ale Draco opäť zasiahol. „S tebou a Scorpiusom to nemá vôbec nič spoločné, Rose. Rozišli sme sa a až o pár rokov sme si založili rodiny. Narodila si sa ty a Scorpius. My dvaja sme boli smutná minulosť."

„To že ste sa vy dvaja stretli a zaľúbili, bol zrejme osud. Možno v tom má prsty vaša sestra. Z neba," usmiala sa na ňu Hermiona.

Zdalo sa, že práve toto Rose obmäkčilo. Ešte však nedostala odpoveď na všetky svoje otázky. „A čo je medzi vami teraz?"

„To sa práve snažíme zistiť," skonštatoval Draco.

„Potrebujem to celé spracovať," povzdychla si Rose a rukou si vošla do ryšavých vlasov. Uvoľnilo sa jej pár prameňov a ona si ich založila za ucho. „Povedzte to, Scorpiusovi. A potom, mama, vieš, kde ma máte hľadať."

Skôr ako stihli zareagovať, opustila spálňu svojej matky.

Hermiona si sadla na posteľ a Draco k nej podišiel a načiahol k nej ruku. Podala mu tú svoju a pozrela sa na neho.

„Mrzí ma to," úprimne jej povedal, „ale som rád, že je to vonku. Čiastočne."

Prikývla. „Áno, je to zvláštne oslobodzujúce."

„Bude v poriadku?"

„Ja si myslím, že áno."

„Kam šla?"

„Do Brlohu. Vždy keď som ju ja alebo Ron vytočili, išla k babke," mierne sa pousmiala Hermiona, „tá pre ňu vždy mala pochopenie a radu."

„Takže manželstvo môjho syna teraz stojí za radách od Molly Weasleyovej?" spýtal sa a potom si sám odpovedal. „No vďaka Merlinovi. Keď si pomyslím, že by šla napríklad za svojím tupým otcom."

„Draco!" ohriakla ho.

„Ja som len rád, že šla za svojou babkou," mrkol na ňu a nadvihol kútik úst.

Hermiona prikývla. Pustila jeho ruku a postavila sa z postele. Zamierila do šatníka a o chvíľku sa vrátila kompletne oblečená. „Mali by sme ísť povedať Scorpiusovi, čo sa stalo. Skôr než mi dom obráti hore nohami po tom, čo ju tu nenájde."

Ukázalo sa, že mala pravdu. Scorpius do nich takmer narazil na chodbe. Stále mal na sebe oblek, hoci sako a kravata chýbali. Vyzeral dosť unavene a trochu znepokojene. „Nevideli ste Rose?" spýtal sa a potom si uvedomil, že je dosť čudné, že jeho otec sa nachádza v dome jeho svokry. „Oco, čo tu robíš?"

„Musíme sa porozprávať, Scorpius," oznámil mu Draco.

„Ona mi ušla, však?" vyplašene na nich pozeral.

„Nie," pokrútil Draco nad ním hlavou. Teda dúfal, že to dobre dopadne, že Rose dostane rozum a nepokúsi sa nejako sabotovať svoje manželstvo so Scorpiusom. Ak však bola taká horká hlava ako jej otec, možno boli obavy na mieste. To však svojmu synovi povedať nemohol.

„Čo sa potom deje?" spýtal sa Scorpius a premeriaval si ich pohľadom.

„Poďme do obývačky," navrhla Hermiona a všetci zišli dole po schodoch. Scorpius i ona sa posadili na pohovku a Draco zaujal miesto v kresle.

Jeho syn sa stále mračil a očividne si nepospájal žiadne nitky ako Rose. Bolo jasné, že ona sa mu nezverila s tým, že si myslela, že medzi ich rodičmi sa niečo odohráva. Čo značne komplikovalo situáciu, pretože to celé pre neho bude ešte väčší šok.

„Scorpius, pozri, musíme ti povedať niečo dôležité."

„Rose umiera?"

„Nie, nikto neumiera!"

„Tak potom? Kde je Rose? Ak nejde o ňu, o čom inom by ste práve vy dvaja chceli so mnou hovoriť? Čo sa, do riti, deje?"

„Nenadávaj, neznášam to!" napomenul ho Draco.

„Hlavne, že ty môžeš."

„Scorpius, nie si malý chlapec!"

„Dobre, dosť," skočila im do toho Hermiona a ujala sa slova. „Nejde o Rose, Scorpius. Rose je v poriadku, nič sa jej nestalo. Tvoj otec sa ti snaží povedať, že... pred rokmi sme sa ľúbili. Draco a ja..."

„Mali sme sa brať, Scorp, čakali sme dieťa," doplnil ju Draco, pretože videl, že už ďalej nevládze o tom hovoriť. „Zomrelo."

„Čo..., do pekla," hlesol Scorpius.

„Mal si sestru, Scorp. Mala sa volať Lýra. Narodila sa a... nežila. Jej duša odišla pár hodín pred tým. Hermionu napadli smrťožrúti. Nie, nebudem ti to rozprávať dopodrobna, to teraz nie je dôležité a tie spomienky sú tak smutné, že ich sám nezvládam. Keby som prišiel o pár sekúnd skôr, keby som ju nepustil, keby Weasley..."

„Draco," šepla na neho Hermiona.

Zložil si hlavu do dlaní, nedokázal už viac o tom rozprávať. Už to ho na dnes bolo veľa. Výčitky svedomia boli opäť späť.

V miestnosti na pár minút nastalo úplne hrobové ticho. Draco poťahoval nosom a snažil sa nerozplakať. Myslel si, že je silný a tvrdý, ale toto ho vždy vedelo dostať. Nehanbil sa plakať pred svojím synom alebo pred Hermionou, ale bolo mu to tak ťažko a vedel, že ten plač mu aj tak nepomôže. Túto bolesť nezaženie nič.

„Povedali ste to Rose?" prerušil ticho Scorpius.

„Áno," odvetila mu Hermiona, „chcela trochu premýšľať. Išla do Brlohu."

„Rozvedie sa so mnou..."

„Nie, to určite nie," prehovárala ho.

„Vieš, že áno," zosmutnel Scorpius. „Je to také divné. Vy dvaja ste mali spolu dieťa, keby žilo, nikdy by som neexistoval. Ani Rose. Boli by ste šťastní..."

„Ale my sme boli šťastní, Scorpius. Som neskutočne šťastná, že mám Rose a tvoj otec ťa zbožňuje, tvoja mama ťa milovala najviac na svete. Bol si ich vymodlené dieťa. Vždy mi bolo tak ľúto, že tvoja mama si ťa nemohla užiť viac. Že tu včera nebola, aby ťa videla, ako sa ženíš. Ubezpečujem ťa, že tvoji rodičia sa ľúbili, rovnako ako ja a Ron svojho času, ľúbili sme sa, veľmi. Ty i Rose ste vznikli z lásky." Rozprávala mu Hermiona.

Draco si pretrel rukami tvár a potom sa pozrel na svojho syna. „Je to presne tak. S mamou sme boli šťastní, milovali sme sa. Mama poznala moju smutnú minulosť. Bola mi veľkou oporou, bez nej by som to nezvládol. Bola svetlo v temnote." Potreboval, aby jeho syn počul tieto slová, hoci Hermionu isto boleli. Ale takáto bola pravda.

Všimol si ako odvrátila tvár, ako sa jej očiach leskli ďalšie slzy. Chcel ju objať a povedať jej, že aj napriek tomu, že do svojho srdca pustil inú ženu, ona v ňom naďalej prebývala.

Scorpius si zahryzol do spodnej pery a bol veľmi bledý. „Mrzí ma, čo sa stalo s Lýrou," povedal smutne a pomasíroval si spánky, „je mi to vážne ľúto. A viem, že mi hovoríte pravdu o mne a Rose. Ja viem, že si mamu miloval, oco, viem to."

„To som rád, mrzelo by ma, keby si si myslel niečo iné."

Jeho syn prikývol, ale potom si zrejme pospájal všetky nitky. „Preto tu si takto ráno, však? Strávil si tu noc? S Hermionou?"

„Áno."

„Odkedy?"

„Odkedy čo?"

„Ste zase spolu?"

„Nie sme zase spolu," pokrútil Draco hlavou, „zatiaľ ešte nevieme, čo bude ďalej. Chceli sme vám povedať pravdu po svadobnej ceste, ale Rose skôr vyčmuchala, že som tu ostal na noc a všetko prasklo skôr."

Hermiona potvrdila jeho slová. „Ak opäť máme byť spolu, chceme začať s čistým štítom. Stalo sa medzi nami veľa zlého. Musíme si odpustiť. Každý sám sebe a i sebe navzájom. Nie je to ľahká cesta, možno sme si nikdy neboli súdení. Ale vedz jedno, Scorpius. S tebou a Rose to nesúvisí. Vy dvaja ste sa včera vzali, musíte si užívať svoje manželstvo, svadobnú cestu a pochopiť, že sa pred vašim narodením stali isté veci. Ale nesúvisí to s vašou láskou. Alebo súvisí v tom zmysle, že vaša sestra vám to takto zariadila. Spojila vás dokopy, dopriala vám lásku a možno sa z neba na vás usmieva... kiežby to tak bolo."

Potom sa postavila zo sedačky a ešte dodala. „Pohovorte si spolu, ja pôjdem do Brlohu. Stretneme sa tam."

„Hermiona?" oslovil ju Scorpius.

„Áno, zlatko?" zastavila sa a opätovala mu pohľad.

„Spojila znova i vás. Myslím si, že chce, aby ste si dali druhú šancu. Potom sa bude z neba usmievať ešte viac..."

Hermiona sa rozplakala. Podišla k Scorpiusovi a potom ho objala. „Nikdy som nepoznala lepšieho človeka ako teba. Ďakujem, že si, Scorpius Malfoy. A ďakujem, že si môj zať. Možno máš pravdu, uvidíme. Pohovor si s otcom, áno?"

„Iste."

Pobozkala ho na čelo a ešte chvíľku sa na neho dívala.

Draco si zotrel slzu, ktorá mu stekala po líci. Slová oboch ho nesmierne dojali.

Merlin, ako ich oboch miloval.  

Pozn. autorky:

Seriózne som pri tejto kapitole plakala :D Scorpius je proste, ach, láska najväčšia <3 ale je to pred deťmi vonku. Teraz sa len modliť, aby Rose nebola taká horká hlava ako jej foter a niečo nepototo :D

Inak vidím to tak na max 5-6 kapitol, možno pri troche šťastia poviedku do konca roka dopíšem.

Ďakujem, že ste tu so mnou, veľa to pre mňa po tých rokoch znamená. Aj po tej veľkej pauze od FF. 

NL 

(haha, všimli ste si, že tieto iniciálky okrem Nina Lomeli sú aj začiatočné písmena mojich dcér? Náhoda? Nemyslím si :D)