Hermiona bola rada, že sa jej aj počas zajatia vášne podarilo použiť zaklínadlo na svoju spálňu, aby ich nik nepočul. Vonku síce stále bolo počuť hudbu a zábavu v plnom prúde, ale predsa len istota bola istota.

Dracove bozky boli úžasné. Síce z neho cítila ohnivú whisky, ale tú dnes mala aj ona, takže jej to bolo jedno. Bozkával ju tak náruživo, že mala pocit, že vybuchne už len z toho. Ach, ako jej len chýbal.

Bolo to, ako keby sa po dlhej dobe vrátila domov.

Jej zdravý rozum ju už dávno opustil a prestala premýšľať nad následkami a tým, čo sa stane zajtra ráno. Či toho budú ľutovať obaja alebo iba ona. Nie, teraz na to nechcela vôbec myslieť, chcela si len užívať jeho prítomnosť. Jeho pozornosť, všetky tie dotyky.

„Zbláznim sa z teba, Grangerová," zavrčal jej Draco pri uchu, keď jej odopínal zips na šatách a potom jej ich pomaly sťahoval dole.

Usmiala sa na neho, pomohla mu vyzliecť šaty a ocitla sa pred ním iba v spodnej bielizni. Aj tú si kúpila novú, hoci vôbec nerátala s touto príležitosťou. Draco niečo spokojne zamumlal a opäť sa vrhol na jej pery.

„Chýbala si mi," pošepkal jej do ucha, „ani nevieš ako."

„Možno viem," odvetila mu a privrela oči, keď ju tento raz bozkával na krku a kľúčnej kosti.

„Nie, nemáš tušenia."

Zatrepotalo sa jej z toho srdce.

Draco ju prestal bozkávať, a tak náhle otvorila oči. Díval sa na ňu a ona mu opätovala pohľad.

„Stalo sa niečo?"

„Nie," pokrútil hlavou, „si vážne nádherná. Chcel som si len zapamätať tento obraz."

„Ty si romantik, Malfoy." Pritiahla ho k sebe za kravatu a potom mu ju dala dole. Pokračovala rozopínaním gombíkov na jeho bielej košeli. Aj tá nakoniec skončila na zemi. Hermiona položila svoje ruky na jeho vypracovanú hruď. Vyzeral ešte lepšie ako pred rokmi. Mužnejšie, viac sexi. Bola z neho úplne hotová.

Stále nemohla uveriť tomu, že sa toto naozaj deje.

Rukami prechádzala po jeho zarastenej hrudi, potom sa k nemu nahla a pošepkala mu do ucha. „Miluj sa so mnou."

„Presne to mám teraz v pláne," odvetil jej a pritiahol si jej tvár k svojej, aby mohol opäť spojiť ich pery. Pritom jej na chrbte rýchlo rozopol podprsenku. Ruky premiestnil na jej prednosti a spokojne zavrčal.

Hermiona sa cítila chcená, ako už dávno nie. Preniesol ju do postele. Veľmi rýchlo sa zbavil zvyšných kúskov svojho i jej oblečenia a pritiahol si ju do náručia.

A potom sa s ňou miloval. Pomaly, nežne, tak ako si to priala. Zdalo sa jej, že sa ocitla v siedmom nebi.

Na tomto dni a tejto noci by nezmenila vôbec nič. V Dracovom náručí svet opäť dával zmysel.

Bola doma.

***

Keď sa ráno prebrala, Draco stále spal. Ani sa mu nedivila. Včerajšia noc stála za to. Ale ona už nemohla spať, pretože sa v nej miesilo toľko emócií, ktoré potrebovala spracovať. Navyše vôbec nevedela, čo mu povie, keď sa prebudí.

Posadila sa na posteli a prikrývkou si naďalej zakrývala nahé telo.

Tak veľmi si priala, aby toto mohlo pokračovať. Aj po toľkých rokoch ho milovala. Ako keby neprešiel ani deň. Všetko bolo späť. Stačil jeden bozk, jeden dotyk. Už dávno toto všetko necítila.

Tak intenzívne.

Nuž zároveň mala strach. Vedela, že nemôžu pokračovať. Možno keby bola viac sebecká, lenže to ona nebola. Zvolila by si šťastie svojho dieťaťa pred tým svojím.

„Prečo nespíš?" zazíval Draco a sotva otvoril oči. „Koľko je hodín?"

„Sedem," odvetila mu.

Draco si pretrel rukami tvár a zadíval sa na ňu. „Určite len pred hodinou to zabalili. Zdalo sa mi, že neustále počujem hudbu."

„Je to možné," prikývla, „bola to skutočne mimoriadna svadba."

„Uhm."

„Asi..., asi by si mal ísť, kým sa nezobudia..."

„Vyhadzuješ ma takto po sexe, Grangerová? To od teba nie je vôbec pekné," uškrnul sa na ňu.

Hermiona nad ním iba pretočila očami. „Vieš, ako som to myslela."

Iba mykol plecami a oprel sa o rám postele. Aj po ránu vyzeral dokonalo, zatiaľ čo o sebe si to nemyslela. Jej vlasy už opäť kompletne stáli na všetky svetové strany a zrejme by po prehýrenej noci potrebovala aj poriadnu sprchu.

„Tak aký je nasledujúci scenár?" spýtal sa jej.

„Ja neviem," pokrútila hlavou.

„Poď sem," žmurkol na ňu a poťapkal miesto vedľa seba.

Hermiona sa posunula smerom k nemu a on ju objal okolo pása. „Som dospelá a vôbec neviem, ako sa teraz zachovať..."

„No," začal Draco a svojou teplou dlaňou jej prešiel po stehne, „sex to bol výborný."

„Samozrejme, toto je jediné, ako ty vieš zhodnotiť celú situáciu," nadvihla obočie. Tvár sa jej však začervenala, pretože si vybavila každú chvíľku, ktorá sa medzi nimi odohrala v noci a jednoznačne musela s jeho slovami súhlasiť.

„Treba niekde začať, nečerti sa hneď, Grangerová. Viem, že sa ti to páčilo."

„Nepovedala som, že nie."

„Tak sa nečerti."

„Čo bude ďalej?" vyslovila túto otázku a hlas sa jej zatriasol. Bála sa jeho odpovede a bála sa i svojich rozhodnutí.

„Čo len chceš," odvetil jej a naďalej ju hladil po stehne. „Môžeme Rose a Scorpiusovi povedať pravdu. Môžeme ísť na rande. Môžeme byť len milenci. Môžeme to odpískať a tváriť sa, že sa medzi nami nič nestalo. Stretávať sa len na rodinných oslavách a v práci, keď to bude nevyhnutné. Ty si vyber."

Hermiona si oprela hlavu o jeho rameno a premýšľala nad tým všetkým. Po včerajšej noci si bola na betón istá, že Draco k nej stále prechováva nejaké city. Nebola pre neho len zábavka, bolo v tom viac. Aspoň túto otázku mala zodpovedanú.

„Veľmi by som si priala, aby sme mohli ísť na rande..."

„Ale?"

„Ale..., Rose a Scorpius sa len včera vzali. Možno by sme im ešte mali dať čas, kým im povieme pravdu. Chcem im ju povedať a chcem, aby ju vedeli od nás. Skôr či neskôr to môže niekto vytiahnuť. Ľudia si pamätajú a hoci mi Ginny sľúbila, že sa to teraz nedostane von, nikdy nevieš, čo sa môže objaviť v iných novinách. A naozaj si neprajem, aby to naše deti vedeli od niekoho iného."

„Súhlasím," prikývol.

„Áno, znie mi to rozumne," prikývla i ona.

„A čo dovtedy kým im povieme pravdu?"

Klamala by samú seba, keby ju nevzrušovala predstava byť Dracovou tajnou milenkou. Stretávať sa s ním, tráviť s ním chvíle v posteli, alebo hocikde inde v jej dome alebo v jeho byte. V sprche, na sedačke, na kuchynskej linke. Lenže potrebovala si ujasniť veľa vecí a bola si istá, že on tiež. „Dovtedy to necháme tak, ako to bolo."

„Tvoja škoda," uškrnul sa na ňu Malfoy, „vzhľadom na to, ako sa červenáš, som si istý, že si si práve predstavovala, aké zaujímavé by bolo, keby sme ostali milencami."

„Tsss," udrela ho rukou po ramene. Dokonale ju poznal.

Draco sa k nej nahol, rukou jej vošiel do vlasov a vtisol jej krátky, ale intenzívny bozk na pery. „Idem sa obliecť."

Mierne sa zamračila, pretože jej bolo smutno, že odíde, ale vedela, že je to tak správne. Draco si natiahol boxerky a potom si obliekol nohavice. Celý čas ho pozorovala. Snažila sa zapamätať tento obraz, pretože nevedela, koľko bude trvať, kým obaja naberú odvahu, aby povedali pravdu svojim deťom.

Ona si na seba zatiaľ prehodila župan.

Draco si obliekol bielu košeľu a začal si zapínať gombíky, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere.

Hermiona zbledla, nestihla nič povedať, keď sa dvere otvorili.

Chcela sa načiahnuť po svojom prútiku, aby na Draca použila splývajúce zaklínadlo, ale ležal na zemi, pri jej šatách a bol dosť ďaleko.

„Mama, chcela som..." Stratila reč, keď zbadala svojho svokra.

„Rose, vysvetlím ti to, ja..." habkala Hermiona. Vôbec nečakala, že by Rose tak skoro ráno vpálila do jej izby. Mala si predsa užívať blízkosť Scorpiusa a nie sa potulovať po dome. Rose však na sebe mala biele šaty, ktoré si prezliekla po polnoci. Že by sa ešte len chystala spať?

Videla ich vari, ako sa vytratili do domu? Začuť ich nemohla, lebo si Hermiona bola istá, že použila zaklínadlo. Každopádne to všetko bolo riadne v zadku, to si bola istá.

„To snáď nie! Ja som to vedela!" Rose zbledla, ako by práve videla ducha. „Videla som vás spolu niekam ísť a našla som pred chvíľkou na schodisku tvoje sako, Draco. Len som chcela... Mne sa snáď sníva!"

„Nie je to tak, ako to vyzerá," povedal Draco a pravdepodobne si hneď uvedomil, ako hlúpo to znelo a dodal, „teda je to tak ako to vyzerá, ale sme dospelí ľudia a vyriešime to rozumne tým, že ti povieme pravdu."

„Čože?" Rose na neho hľadela, ako by spadol z Marsu.

„Ja,..., ja neviem, či je teraz tá správna chvíľa." Hermiona sa pozrela na Draca, ktorému sa podarilo zapnúť si všetky gombíky na košeli.

„Lepšia asi nebude," poznamenal. „Sadni si, Rose."

Rose stále vyzerala ako obarená. Pohľadom prechádzala z jedného na druhého, a keď jej mama prikývla, urobila presne to, čo jej Draco povedal. Posadila sa na posteľ.

Hermiona zavrela oči a snažila sa nájsť začiatok príbehu a čo najcitlivejšie ho svojej dcére povedať.

Draco ju však predbehol, keď zo seba vysypal. „S tvojou matkou sme spolu kedysi mali veľké plány. Milovali sme sa, boli sme zasnúbení. Ale stala sa nám hrozná, hrozná vec, ktorú sme neustáli a rozišli sme sa. Nezvládli sme to. Potom sme si založili svoje rodiny, pretože tá naša už nebola možná, priveľmi to všetko bolelo..."

„Prišli sme v ôsmom mesiaci o bábätko, Rose," s trasúcim hlasom jej Hermiona nakoniec povedala koniec príbehu. „Mala si sestru."

Pozn. autorky:

Plány občas krachnú a uvidíme, čo na to celé Rose. 

Inak som si istá, že poviedka nebude dlhá, nebudeme ich snáď všetkých dlhšie trápiť :D