Hermiona sa nemohla po zvyšok dňa vôbec sústrediť na pracovné povinnosti. Rozhodli ju spisy z Azkabanu, ale tiež aj samotný Draco Malfoy. Odkedy sa včera videli na zásnubnej večeri Rose a Scorpiusa, nemohla ho dostať z hlavy. Nakoniec to celé okolo štvrtej vzdala a premiestnila sa domov.

Už rok bývala sama, keďže sa Rose nasťahovala k Scorpiusovi. Hermione samota nevadila, hoci ju dcéra presviedčala, že by si mala kúpiť aspoň mačku. Lenže ona nechcela. Kedysi mala Krivolaba a jeho smrť ju zasiahla. Bol predsa právoplatným členom jej rodiny. Nechcela to znovu zažívať. O zvieratá nemala núdzu. Nebolo dňa, keby k nej domov nedorazila nejaká sova, o ktorú sa mohla postarať aspoň tým, že jej dopriala jedlo a vodu.

Urobila si niečo na zahryznutie a chcela sa odreagovať pri novej knihe, ale myšlienky jej aj tak utekali k Malfoyovi. Zúrivo zaklapla knihu a povzdychla si. Vždy bolo ťažké na neho nemyslieť. Aj keď sa ich spoločný život rozpadol.

Trvalo jej dva roky, kým sa rozhodla začať nový život. Ron pri nej stál od začiatku, hoci si spočiatku myslela, že sa cíti vinný za to, čo sa pred rokmi stalo. Lenže Ron bol vždy jej najlepší priateľ, ešte pred Dracom k nemu niečo cítila, nebolo potom ťažké v sebe objaviť opäť tie city. Neboli také silné, ale Rona naozaj milovala. Dlhé roky boli spolu šťastní, narodila sa Rose, všetko bolo v poriadku. Keď sa však stala prvou námestníčkou ministra mágie, začali sa väčšie hádky. Ron nemal rád, keď veľa pracovala a ona svoju prácu milovala. Nakoniec, ešte skôr kým by ich to zničilo, sa rozhodli, že to ukončia v dobrom. Že ostatnú priateľmi a rodičmi ich milovanej Rose. A prekonať tento rozvod bolo tiež ťažké a veľmi smutné. Hlavne kvôli Rose.

Keby jej to s Dracom vyšlo, Rose a Scorpius by nikdy neexistovali. A to si Hermiona ani nevedela predstaviť.

Kedysi s Dracom plánovali spoločné deti.

Teraz, ak pán Boh dá, im dopraje aspoň spoločné vnúčatá.

Nakoniec sa jej krv a jeho krv spoja.

Inak ako si to pred rokmi priala.

Pousmiala sa nad myšlienkou, že by Rose a Scorpius čoskoro mohli mať bábätko. Predstavovala si, ako ho bude rozmaznávať. Ako si vždy nájde čas, aby Rose pomohla. Žiadna práca nebude dôležitejšia ako Rose a ten malý človiečik. Kiežby to bolo čím skôr.

„Usmievaš sa, ako keby si bola zamilovaná," ozval sa za ňou známy hlas.

Hermiona sa mykla, pretože sa zľakla. „Rose, vystrašila si ma!"

„Prepáč," uškrnula sa na ňu Rose a prehrabla si dlhé ryšavé vlasy. Farbu zdedila po Ronovi, ale kučeravé a nepoddajné ich mala po nej. „Tak, čo?"

„Čo?" nechápavo sa na ňu zadívala Hermiona.

„Si zamilovaná?"

„Čože? Prečo by som mala byť?"

„Ty mi povedz," zasmiala sa Rose, pokrčila plecami a sadla si na bledú pohovku, „nebolo by to zlé, no nie? Veď aj tatko sa znovu oženil. Náhodou by som bola veľmi rada, keby si si niekoho našla, s kým by to bolo vážne. Nechcem, aby si zostarla sama."

Hermiona by klamala samú seba, keby nemala strach z toho, že by naozaj zostala navždy už sama. Lenže nebolo také ľahké niekomu znovu otvoriť svoje srdce. Alebo dať druhú šancu, ako jej to včera večer naznačila Ginny.

Niekedy jednoducho láska nestačila. A ubehlo už toľko rokov. Ona možno nezabudla na chuť jeho bozkov a krásu jeho objatí, ale kto vie, či to rovnako cítil ešte aj on. Bála sa to zisťovať. Nehovoriac, že by to bolo absolútne nevhodné. Veď ich deti sa idú brať. Bolo šialené iba myslieť na možnosť znovu byť s Malfoyom.

„Rose, naozaj nik nie je."

„Tak prečo si sa tak usmievala?"

„Len som myslela na to, že raz zo mňa bude babička," priznala sa Hermiona.

„Ach jaj," povzdychla si Rose a pozrela sa do zeme.

„Rose, chceš mi niečo povedať?" Hermiona až priveľmi dobre poznala svoju dcéru. Keď hľadela do zeme, keď sa začala ošívať, znamenalo to, že vyviedla niečo vážne.

Jej dcéra sa na ňu pozrela veľkými hnedými očami. „Vieš, mami," očividne veľmi volila slová podľa toho, ako pomaly hovorila, ale nakoniec to zo seba celé vysypala, „nie som si istá, či chcem mať deti. Ja viem, že toto asi nechceš počuť, ale..., no, za prvé si myslím, že sme so Scorpiusom ešte mladí na deti. Chceli by sme precestovať svet, užívať si život a áno, viem, že sa to dá aj s deťmi, ale doba sa zmenila. Dnes majú ľudia deti aj po tridsiatke a my máme sotva dvadsaťtri. Necháp ma zle, možno svoj názor ešte zmením, ale, mami, prosím ťa, nerob si nádeje, že do roka a dňa budeš mať vnúčatko. Nehovoriac o tom, že ma naozaj baví moja práca liečiteľky a nechcela by som sa toho teraz vzdať. Deti zatiaľ v krátkodobom pláne nie sú, čo prinesú ďalšie roky, uvidíme."

Kedy jej len Rose takto vyrástla? Hermiona prikývla na jej úprimne priznanie. „Úplne ťa chápem, Rose. Ja som ani nemyslela, že by to malo byť hneď. Želám si, aby si robila to, čo ťa baví. Ak to je teraz práca a cestovanie, je to v poriadku. Ak to raz budú deti, bude to tiež v poriadku."

A naozaj dúfala, že Rose raz zmení názor, aj keby to malo byť až za desať rokov. Aspoň jedno vnúčatko by si naozaj priala. Nechcela však na ňu tlačiť, tak si to nechala pre seba.

„Super, mami, som rada, že ma chápeš," usmiala sa na ňu Rose uvoľnene. „Ja len, vieš, ľudia si myslia, že sa berieme, pretože už deti plánujeme. Ale my sa berieme, pretože sa milujeme. Chceme mať titul manžel a manželka. Deti raz možno prídu, ak na ne bude ten správny čas a možno to nikdy nebude, ja teraz neviem."

„Všetko je zvyčajne tak, ako má byť," odvetila jej Hermiona.

„A nikdy nie inak," prikývla Rose. „Ach, zajtra mám poslednú skúšku svadobných šiat. Pôjdeš so mnou, však?"

„Iste."

„A ty si si už vybrala šaty? Neviem, síce či tromfneš tie, čo si mala včera. Tie boli vážne svetové. Každý chlap v tej reštike sa za tebou otočil a rozhodne to nebolo preto, že si ministerka mágie," lichotila jej Rose.

„Ešte som si šaty nevybrala," odvetila jej Hermiona a vedela, že by to už viac nemala odkladať, ale zatiaľ jej žiadne nepadli do oka. A teraz keď vedela, že v tých, čo mala oblečené včera, urobila dojem aj na samotného Malfoya, šaty na svadbu museli byť ešte o triedu lepšie.

A nebolo by od veci, keby som mala krajšie šaty ako Daphne. Hermiona sama sebe v duchu vynadala, že sa správa ako pubertiačka, ale nemohla si pomôcť, istá rivalita medzi ňou a Daphne v zdravej forme bola.

„Budeš kočka, som si istá, mami."

„Najkrajšia aj tak bude nevesta," mrkla na ňu Hermiona.

„Tak to by bolo na prd, keby nebola," zasmiala sa Rose a jej smiech sa niesol celým domom a napĺňal Hermione jej srdce.

„Si môj poklad, Rose," usmiala sa na dcéru.

„Už začíname byť sentimentálne? Nenecháme si to na zajtra, keď ma uvidíš opäť v svadobných šatách?"

„Dobre," prikývla Hermiona.

„Veľmi sa na všetko teším, mami," rozprávala jej Rose a oprela sa chrbtom o pohovku. Prehodila si nohu cez nohu a zasnívane zavrela oči, „tak veľmi sa teším, keď sa stanem Scorpovou ženou. Snívam o tom od jedenástich, odkedy som ho spoznala. Je to ten najlepší muž na svete. Nosil by ma na rukách, dopraje mi všetko, po čom túžim. Má to najväčšie srdce na svete, vždy ho mal. Nemá takmer žiadnu chybu, teda až na to, že keď varí, urobí neskutočný mrdník v kuchyni. A občas jeho ponožky a trenky netrafia do koša na prianie."

Áno, presne takého chlapca som si pre teba vysnívala, drahá Rose, pomyslela si Hermiona.

„Tatko sa smeje, že nechápe, ako môže byť Scorp synom Draca Malfoya. Ale možno aj Draco Malfoy je v skutočnosti skvelý chlap. Teda, určite je. Scorp mi vravel, ako veľmi sa jeho rodičia ľúbili. Vraj tiež nosil Scorpovu mamu na rukách, veľmi ju miloval. Scorp to mal po kom zdediť. Okrem toho je ohromný gentleman," pokračovala Rose.

Hermione z toho ostalo smutno. Nerada počúvala o tom, ako Draco miloval Astoriu. Bála sa, že ju miloval viac, že v nej našiel svoju spriaznenú dušu, najlepšiu priateľku. Bolelo ju z toho srdce a obzvlášť z toho, že Draco našiel v Astorii matku svojho dieťaťa.

„Si v poriadku, mami?" spýtala sa jej Rose, keď si všimla jej neprítomného a smutného pohľadu.

„Samozrejme," predstierala Hermiona úsmev. Vedela, že by mala niečo povedať na adresu Draca Malfoya, ale akosi nevedela, čo na to Rose povedať. Tak sa rozhodla vrátiť sa späť k téme jeho syna. „Scorpius je naozaj skvelý človek a ja som rada, že si s ním šťastná a že je všetkým, o čom si snívala."

„Je moja pravá láska, to som si istá."

Áno, je, drahá Rose, som si istá, že je. Osud to zariadil inač. Nám s Dracom doprial iba pár momentov, ale tebe a Scorpiusovi dopraje celý svet, som o tom presvedčená. Možno preto sa to medzi nami tak markantne posralo, aby ste mohli prísť vy dvaja. Aby sa preťali vaše cesty navždy.

„Áno, miláčik."

„Je divné, že vôbec nie som nervózna zo svadby?"

„Možno trochu."

„Ty si bola nervózna, keď si si brala tatka?" vyzvedala Rose.

„Ale áno," prikývla Hermiona, hoci si už iba matne spomínala. Nezáležalo jej na tom, že kvety, ktoré chcela, mali inú farbu, alebo že svadobná torta nebola úplne podľa jej predstáv. Nervózna bola skôr z toho, či robí správnu vec. Vtedy ale netušila, čo je správne a čo nie. Vydávala sa s tým, že im to s Ronom určite vydrží. Vtedy cítila, že to takto má byť.

„Ja si myslím," uvažovala jej dcéra nahlas, „že nie som nervózna preto, lebo som presvedčená o tom, že robím to najlepšie rozhodnutie môjho života. Že to bude do konca života a že ten život so Scorpom bude skvelý. Áno, určite sa budeme hádať, určite budeme mať problémy, malé či veľké, ale všetko to ustojíme, pretože sa milujeme a o všetkom sa vieme porozprávať, vieme robiť kompromisy a všetko zvládneme. Je to šialene, však?"

„Nie, Rose, je to dokonalé," usmiala sa na ňu Hermiona, „bude to presne takto."

„Hádam, že Scorpius nemá žiadne pochybnosti a že tiež nie je nervózny," zasmiala sa Rose.

„Scoprius by ti zniesol aj modré z neba."

„Áno," prikývla Rose a po chvíľke zamyslenia dodala. „Mali by sme ti niekoho nájsť, mami."

„Rose!"

„Ale veď naozaj, nechceš, vari, ostať sama, však nie?"

„Nie..."

„Tak vidíš. Niekde musí existovať muž, ktorý aj tebe znesie modré z neba alebo aj celé nebo," konštatovala Rose a zahryzla si do spodnej pery, „niečo mi hovorí, že sa čoskoro objaví. Alebo sa možno už objavil, len si si to ešte neuvedomila."

„Veľa táraš, Rose."

„Ja?" zháčila sa Rose. „Nikdy." Rozosmiala sa. Potom vstala a sadla si na opierku kresla, v ktorom sedela jej mama. Nahla sa k nej a objala ju. „Ja iba nechcem, aby si bola sama. Ešte si zaslúžiš lásku, veď si stále mladá a krásna. Tak maj oči otvorené, sľub mi to."

„Čestné skautské," prikývla Hermiona.

Rose mala koniec koncov pravdu, lásku si ešte zaslúžila. Len či sa nájdeniekto, kto z jej srdca navždy vyženie Draca Malfoya. 

Pozn. autorky:

Dnes o matke a dcére :) zbožňujem Rose, je tak zlatá :)