Draco naozaj pekelne zúril. Keď mu jeho šéf oznámil, že ho presúvajú späť do Londýna, uvažoval, že dá výpoveď. Nechcel sa nastálo vracať do Londýna, nechcel pracovať pre anglické ministerstvo mágie a áno, nechcel pracovať ani pre ňu. Ale veľmi nemal na výber. Keby dal výpoveď, merlinvie, ako dlho by si hľadal ďalšie zamestnanie. Nikdy to pre neho nebolo ľahké skrz jeho minulosť. Aj po rokoch sa našli jedinci, ktorí mu radi pripomenuli, kým kedysi bol a pre koho pracoval. Hoci si túto cestu sám nikdy nevybral, ale určili mu ju jeho rodičia.

Na to ale teraz nechcel spomínať. Bolo to už tak dávno. Už bol iný človek. A to hlavne vďaka Scorpiusovi a Astorii. S nimi bol svet jednoduchší. Astoria ho vždy viedla z temnoty do svetla. Dokým nezomrela.

Draco sa rúcal a rúcal do temnoty každým dňom viac, odkedy ho opustila.

Láska pre neho nebola.

Počas svojho života miloval iba dve ženy a o obe prišiel. Jednu mu vzala samotná smrť a tú druhú, hoci bola jeho prvá, tú mu odniesla prázdnota, ktorú nič nedokázalo nahradiť. Pretože takúto prázdnotu nenahradí nič a nikto iný.

Draco považoval život s Astoriou za to najlepšie, čo ho stretlo. Boli to roky plné lásky, smiechu, ale aj starostí. Možno to s Astoriou nebolo osudové, život s ňou bol jednoduchý. Astoria, ach Astoria. Nešlo ju neľúbiť.

Lenže...

Neustále si vyčítal, že ju nemiluje dosť. Astoria vedela všetko o jeho minulosti. Poznala ženu, ktorú predtým miloval. Aj napriek tomu to s ním nevzdala. Možno dúfala, že jedného dňa kompletne vymaže Hermionu z jeho srdca. Draco sa naozaj snažil, ale nepodarilo sa to. Smutné bolo, že to Astoria celý čas vedela.

Draco sa vrátil do prázdneho bytu, od ktorého mu Daphne predala kľúč. Bol to jej bývalý byt, ktorý mu prenajala a očividne urobila nejaké úpravy, lebo to v byte nevyzeralo vôbec žensky. Jeho kufre tam už na neho čakali.

Zamieril k baru, vytiahol fľašu drahého alkoholu a nalial si za pohárik. Vyzliekol si sako, odložil kravatu a rozopol si tri horné gombíky na bielej košeli. Zadíval sa na prázdnu a tmavú ulicu pred sebou.

Mučivá tma a mučivé ticho.

Draco si priložil pohár k perám a odpil si.

To ja som mal ležať v tom hrobe. Prečo si si, do pekla, radšej nevzal mňa?

***

„Ministerka vás očakáva," povedal mu prvý námestník, Kingsley Shacklebolt hneď ráno, keď sa stretli pred kanceláriou.

Draco prikývol a pobral sa k dverám. Zaklopal a potom vošiel dnu.

Grangerová sedela za svojím mahagónovým stolom. Pred sebou mala rôzne kôpky papierov a brkom práve niečo zúrivo písala na čistý pergamen.

„Dobré ráno," pozdravil ju, keď sa ani neobzrela, kto prišiel.

„Ach, čau," prikývla a odtrhla pohľad od rozrobenej práce, „rumunský minister mágie mi pred chvíľkou poslal dračie hovno. Preklínal ma, že som na stretnutie s ním poslala Percyho, ktorý je, no..., Percy je skrátka otravný a..."

„...kretén," doplnil ju Draco.

„Malfoy!"

„Netvár sa, že nemám pravdu."

Grangerová si povzdychla. „Nemám rada rumunského ministra mágie. Neviem si zapamätať jeho meno a okrem toho mi vždy dáva nevhodné návrhy a je mi to nepríjemné."

„Mám sa o neho postarať?" spýtal sa jej Draco.

„Budeš musieť," odvetila mu, „ale nie tak, že budeš musieť potom pracovať z Azkabanu."

Draco sa na ňu zamračil a rozhodol sa, že s ňou bude ďalej jednať o práci. „Moje oddelenie je čistá katastrofa."

„Viem," prikývla.

„Musela si byť, kurva, zúfalá, keď si teda požiadala o moje preloženie. Včera si bola samé, urobila som to pre Scorpiusa, ale vidím, že pravda je niekde inde."

„Urobila som to aj pre Scorpiusa," uviedla na pravú mieru a postavila sa od stola.

Draca celkom sklamalo, že bola oblečená veľmi formálne. Dlhé šedé šaty nemali ani výstrih, ani rozparok, boli nesmierne nudné. Avšak Grangerová by si na seba mohla navliecť aj vrece od zemiakov a vyzerala by pekelne dobre.

„Ale áno, máš pravdu," prikývla, keď obišla svoj stôl a oprela sa oň zadkom, „dúfala som, že mi pomôžeš, aby to oddelenie šlapalo lepšie, keďže je dôležité a hádam, už nebudem dostávať dračie alebo iné lajná od ministrov iných krajín."

Klamal by sám seba, keby mu nelichotilo, že Grangerová sa spolieha na jeho kvality. Teda tie pracovné.

„To oddelenie je v sračkách," pokračovala a odhrnula si z tváre neposlušný hnedý vlas, „od doby, čo si odišiel."

„Pochopiteľne."

Grangerová nad ním pretočila zelenými očami. „Samoľúby ako vždy."

Urobil k nej krok bližšie. „A nebola by si to ty, keby si mi to nevytkla."

„Zase sa ideme doťahovať?"

„Ty mi povedz," žmurkol na ňu.

„Mali by sme ísť pracovať," riekla mu a v tej chvíli niekto zaklopal.

Vo dverách sa objavila fialová hlava. „Ránko, ministerka, môžem?"

„Áno, len poď Teddy."

Mladý Teddy Lupin vošiel do kancelárie. Draco ho dávno nevidel, rovnako ako svoju tetu Andromedu. Mladík ho však ihneď spozoroval. „Draco, ahoj, Scorp vravel, že si sa vrátil a že tu budeš pracovať."

„Áno, tak je," prikývol.

„Rád by som pokecal, ale teraz na to asi nie je čas," vravel mu Teddy a potom sa pozrel na Grangerovú, „Hermiona, mám tu pre teba spisy ku každoročnej inšpekcii v Azkabane."

Grangerovej sa z tváre vytratila všetka farba a zahryzla si do spodnej pery. Teddy jej podával spisy, ale ona sa na ne ani nepozrela. Draco si všimol, ako rukami zovrela pevnejšie stôl. Potom privrela oči.

Bez váhania zakročil a vzal Lupinovi spisy z rúk. „Dohliadnem na to. Môžeš nás nechať osamote?" požiadal ho.

„Jasné, no, rád som vás oboch videl," odvetil rozčarovane, keďže celej situácií vôbec nerozumel a opustil kanceláriu.

Draco zatiaľ položil spisy na stôl a oblial ho pot, keď si všimol ten, ktorý bol na vrchu. Ako naschvál práve ten. Zaškrípal zubami a krv mu vrela v žilách.

Grangerová bola ešte stále mimo. Mala privreté oči a on si bol istý, že sa práve snaží nerozplakať.

„Teddy tu pracuje iba rok," šepla potichu, „on nevie..., nemohol tušiť."

„Komu mám zaniesť tie pojebané spisy?"

„Kingsley sa o to postará."

„Dobre."

„Ďakujem."

„Budeš v poriadku?" spýtal sa jej úprimne, pretože jeho samého celá situácia rozhodila.

Grangerová sa otriasla a otvorila oči. Prežmurkla pár sĺz a potom rýchlo prikývla, hoci mala hlavu stále sklonenú, aby pred ním tie slzy ukryla. „Ale áno, samozrejme."

„Dobre."

„Ak by si chcel vedieť, ako sa má tvoj otec, tak tam isto nájdeš aj jeho spis."

„Nezaujíma ma to," odpovedal jej Draco.

„Chápem," prikývla hlavou, ktorú už zodvihla a dívala sa na neho, „len som ti chcela dať túto možnosť."

„Je pre mňa mŕtvy."

Nemusel jej vysvetľovať prečo. Sama to všetko dobre vedela.

Sledoval ju, ako si opäť sadla za svoj stôl a schytila brko do ruky. „Mali by sme sa vrátiť k práci," oznámila mu a jej hlas znel formálne, „keby si čokoľvek potreboval, obráť sa na Kingsleyho. Ja mám zvyčajne práce vyše hlavy."

„Ty si šéf," odsekol jej, vzal inkriminované spisy a opustil jej kanceláriu.

Na chodbe narazil na Kingsleyho a bez slova mu ich vrazil do rúk. Ani on sám nemal chuť sa nimi zapodievať a už vôbec nie väzňami, čo tam sedeli. Jednému z nich by doprial trest smrti a sralo ho, že za celých dvadsaťtri rokov čo bol zatknutý, nezdochol.

Akoby povedal starý dobrý Snape – život nie je fér.

V Dracovom živote to platilo niekoľkonásobne. 

Pozn. autorky:

Nebojte sa, stále píšem a aj mám nejaké kapitoly dopredu. Ale rozhodla som sa, že vám novými kapitolami budem zatiaľ spríjemňovať piatky.