Hermiona sa snažila nevšímať si Malfoya celý večer. Našťastie sedel dosť ďaleko od nej, ale aj tak jej tam párkrát uletel pohľad. Malfoy bol vždy zabratý do rozhovoru s Daphne. Kedysi sa toľko nepriatelili, Hermiona vedela, že si k sebe našli cestu až po smrti Astorie.

Hoci si to nerada priznávala, trochu žiarlila. Zvykala si na prítomnosť Daphne, čo sa týkalo Rona, ale zvykať si na Daphne, pri ktorej sa občas Malfoyovi celkom nečakane nadvihovali kútiky úst, to bolo na ňu trochu veľa.

Zodvihla sa, že zájde na toaletu a Ginny urobila to isté. Hermione bolo úplne jasné, že ju ide na záchod spovedať. A mala pravdu, Ginny za sebou zavrela dvere, vrhla na nich kúzlo, aby ich náhodou naozaj nik nepočul.

„Si v pohode?" spýtala sa Hermiony.

„Prečo by som nebola?"

„Ty vieš prečo."

„Som úplne v pohode, nerob si starosti," snažila sa ju ubezpečiť Hermiona, hoci vedela, že jej to je prd platné. Pretože jej kamarátka vedela všetko. Čítala v nej ako v otvorenej knihe, a to na nej nemala rada. Nedokázala pred ňou skryť nič, aj keby pravidelne používala oklumenciu.

„Vieš, napadlo mi, že ty si slobodná, aj on je slobodný. Očividne k sebe stále niečo cítite, tak prečo to nevyužiť? Stará láska predsa nehrdzavie, no nie?" poznamenala Ginny a oprela sa o mramorové umývadlo.

Hermiona jej venovala prísny pohľad. „Aj keby stará láska nehrdzavela, Gin, tak toto už naozaj nepôjde. Okrem toho on ma určite už dávno neľúbi. S Astoriou bol veľmi šťastný, viem, že stále za ňou smúti. Miloval ju a stále ju miluje."

„Ty vieš vždy všetko najlepšie, Hermiona," ohriakla ju Ginny a mávla nad ňou rukou, „Astoria zomrela a ty si stále tu. Vy ste stále tu. Díval sa na teba celý čas, pozorovala som ho. Díval sa na teba tak, ako sa nikdy nedíval na nikoho iného. Som si istá, že ani na ňu. Určite ju miloval, ale teba miloval skôr. Boli ste mladí, aby ste ustáli také problémy. Teraz už máte viac mozgu, hádam obaja."

Hermiona sa pozrela na svoju tvár do zrkadla a zotrela si bruškom prsta spadnutú mihalnicu pod okom. Vedela, že to Ginny všetko myslí v dobrom, ale aj tak nemala náladu sa o tom teraz baviť. „Stačilo, dobre? Ak si si neuvedomila, moja dcéra si ide brať jeho syna. Akoby to asi vyzeralo?"

„Ale prosím ťa," zasmiala sa jej priateľka.

„Gin, vážne, stačí."

„Fajn," zaškerila sa na ňu Ginny a vošla do kabínky, z ktorej na ňu ešte zavolala. „Ale uvedom si, že máš iba jeden život, zlato."

Hermiona jej už neodpovedala. Vošla do druhej kabínky a zamkla sa tam. Vyšla, až keď počula, že Ginny odišla. Umyla si ruky, ešte raz skontrolovala svoju tvár v zrkadle a vyšla von z toalety.

Takmer narazila do Malfoya. „Prepáč."

„Dávaj pozor, kam ideš, Grangerová."

Hermiona na neho hľadela a nedokázala sa pohnúť. Aj on očividne zabudol, kam mal namierené.

„Bavíš sa? Dnes večer?"

„Ale áno, celkom áno," prikývol.

„Daphne je skvelá spoločníčka, však?"

„Áno, s Daphne máme hlboký a veľmi úprimný vzťah. Po smrti Astorie...," odmlčal sa a jeho tvár zbledla viac ako obyčajne, „prečo ti o tom vôbec hovorím? Každopádne Daphne je veľmi dôležitá v mojom živote a ty pekelne žiarliš, Grangerová. Ukradla ti tvojho manžela a aj mňa, všakže?"

„Tak za prvé nežiarlim," odsekla mu Hermiona a varovne zodvihla ukazovák. „Za druhé mi Daphne neukradla Rona. Boli sme dávno rozvedení, keď si tí dvaja spolu začali. A za tretie, Malfoy, teba mi neukradla, pretože ty si mi úplne voľný. Mám pocit, že si fandíš ešte viac ako pred rokmi. A aby som to ešte úplne dokončila – nemohla mi ukradnúť niečo, čo som nikdy nemala, všakže?" Ďobla do neho prstom.

„Si taká rozkošná, keď klameš samú seba."

„A ty si idiot, Malfoy!"

„Vymysli si niečo lepšie, drahá, táto fráza je po toľkých rokoch tak ohraná, že ma to až mrzí, že nevieš prísť s ničím lepším," odvetil jej a pristúpil k nej o krok bližšie.

Hermiona vo svojom vnútri zúrila, ale keď pocítila vôňu jeho drahej kolínskej, zabudla aj ako sa volá. Vážne po rokoch používal stále tú istú? Tú, ktorú mu raz vybrala ona? Nevedela, či sa má smiať alebo plakať. Zodvihla hlavu a jej oči sa stretli s tými jeho.

Premeriaval si ju pohľadom.

Udrela ho po ramene. „Prestaň ma vyzliekať pohľadom!"

Z ničoho nič si ju Malfoy pritiahol do náručia a jeho dych ju pošteklil na krku. Potom jej šepol do ucha: „Môžem ťa pokojne vyzliekať aj rukami."

Hermiona sebou trhla, aby ju pustil, ale Malfoyovo zovretie nepovolilo.

„Malfoy," oslovila ho roztraseným hlasom.

„Áno?"

„Zabudni!"

„S tebou je taká nuda, Grangerová," pustil ju zo svojho náručia.

Ledva to ustála, lebo to nečakala. Zakolísala sa a znova nabrala rovnováhu. „Budem rada, ak sa ma nebudeš dotýkať na verejnosti. Mohli by nás vidieť Rose so Scorpiusom a som zvedavá, čo by si im povedal."

„Nie som povinný, spovedať sa svojmu synovi."

„Malfoy!"

„Grangerová!" napodobnil tón jej hlasu.

„Vôbec si mi nechýbal za tie roky, čo sme sa nevideli."

„Upokojím ťa, keď ti poviem, že ani ty mne?"

Klamala, ale nebola si istá, či klame aj on. A klamala aj v tom, že sa nevideli. Ona ho totižto videla. Každý jeden rok na cintoríne. Ale nedokázala k nemu prísť a niečo mu povedať. Vždy na seba uvalila splývajúce zaklínadlo, aby ju nezbadal. Mlčky stála a pozorovala ho. Zotierala si slzy, ktoré jej tiekli po lícach. Možno tam obaja stáli minúty a možno celé hodiny. Nikdy nevedela, ako v ten deň plynie čas.

Hermiona vedela, že sa obaja správajú detinsky a takto to ďalej nemohlo pokračovať, keďže vedela, čo ich bude čakať. „Pozri, Malfoy, myslím, že stačilo. Mali by sme sa k sebe správať aspoň s úctou kvôli našim deťom."

„A kvôli práci," doplnil ju, „asi o tom nevieš, ale..."

„Viem o tom," skočila mu do reči, „ja som požiadala o tvoje preloženie k nám na ministerstvo."

„Čože?"

„Len..., len som chcela," habkala Hermiona, pretože mu z očí sršali blesky, „chcela som, aby si bol k Scorpiusovi bližšie. A potrebujem niekoho schopného, aby riadil Oddelenie medzinárodnej čarodejníckej spolupráce. Spomenula som si na teba, máš dosť skúsenosti a kontaktov. Urobila som to ale hlavne kvôli tvojmu synovi. Ja viem, že ti povedali niečo iné, prečo ťa presúvajú späť do Londýna, ale pravda je toto, čo som ti práve povedala."

Malfoy od nej odstúpil, otočil sa k tmavohnedej stene a chcel do nej udrieť päsťou, ale nakoniec jeho ruka na nej iba spočinula. „Prečo sa mi miešaš do života?" položil jej otázku, ale vôbec sa na Hermionu nedíval.

Hneval sa. Nie, on zúril. „Myslela som si, že to bude dobré pre teba i pre Scorpiusa."

„Tak si sa rozhodla za mňa a urobila si zo mňa svojho poskoka."

„Nie!"

„Ale áno! Mám pracovať pod tebou, všakže? Keď som si myslel, že nemám na výber, lebo moje ministerstvo sa tak rozhodlo, bral som to v pohode. Ale tieto nové skutočnosti, Grangerová, to má vážne serie!"

„Kedysi si nemal problém byť podo mnou!" odsekla mu nahnevane, ale ihneď oľutovala, čo vyslovila a snažila sa to rýchlo zahovoriť niečím iným. „A nebudem predsa tvoja šéfka, ty budeš riadiť celé oddelenie."

Malfoy konečne odtrhol pohľad od steny a prepaľoval ju pohľadom. Potom sa však na jeho tvári zjavil úškrn, ktorý neveštil nič dobré. „Áno, poloha, kde som bol pod tebou je jedna z mojich najobľúbenejších. Dokonale si pamätám, ako si sa pohybovala na mne, rýchlo, či pomaly. Tiež som mal najlepší výhľad na tvoje..."

„Sklapni!" Hermiona cítila ako jej červenajú líca. V mysli sa jej vybavili spomienky a zrýchlil a jej tep. Pošteklilo ju v lone, a to už bolo na ňu naozaj moc.

„Ty si to načrtla."

„Ukončime túto nezmyselnú debatu."

„Ty si šéfka," zamračil sa na ňu.

„Uvidíme sa zajtra na ministerstve, Malfoy," povedala, otočila sa na opätku a nechala ho tam stáť samého.

Bude musieť popracovať na svojej sebakontrole, keď sa opäť ocitne s ním v tak tesnej blízkosti. Obávala sa, že to bude často, keď budú po dlhých rokoch zdieľať rovnaké ministerstvo mágie. V duchu vynadala sama sebe, že sa musela zblázniť, keď sa rozhodla, priviesť ho späť. Veď všetko by bolo jednoduchšie, keby sa stretli už iba na svadbe Rose so Scorpiusom. On by sa vrátil do Viedne a ona k svojmu životu ministerky mágie. A viac by sa nevideli.

Aspoň nie z očí do očí.

Pretože na tom cintoríne by ho vídala aj ďalšie roky. Až do kým by nepomreli. 

Pozn. autorky:

Ja len v krátkosti, že mi táto poviedka robí ohromnú radosť, tak dúfam, že malú radosť urobí aj vám :)