„Scorp, naozaj ma mrzí, že som ti to nepovedal skôr," prehovoril Draco, keď s ním osamel v Hermioninom dome. Trochu nervózne skúmal svoje čierne nohavice, ale potom sa spamätal a pozrel sa synovi do očí. „Ale niektoré veci sa nehovoria ľahko a nie je na ne nikdy ten správny čas. Chcel som ti to povedať, keď si v Rokforte stretol Rose a spriatelili ste sa, ale tvoja matka ma presvedčila, aby som to nechal tak. Aby som nezasahoval do vášho priateľstva. Bola rada, že si si našiel skvelých priateľov ako Rose, či Albusa."

Jeho syn sa oprel do sedačky a prikývol. „Ja stále akosi neviem, čo povedať, oco."

„Rozumiem."

„Také veci by sa nemali diať," skonštatoval, „ako sa to mohlo stať? Prísť o bábätko chvíľku pred tým, ako sa malo narodiť? To nik nemôže uniesť, to nik nemôže spracovať. Ste s Hermionou nesmierne silní, oco."

„Možno tak iba pôsobíme a vôbec nie sme."

„Ale ste," trval na svojom Scorpius a opätoval mu pohľad, „nehnevám sa, že si mi to nepovedal skôr. Len mi je z toho smutno. A dúfam, že to Rose nevezme nejako zle. Áno, je to náročné na spracovanie, že keby tu Lýra bola, my by sme neboli, lenže ona tu bohužiaľ nie je a my áno a ľúbime sa."

„Rose ťa miluje, som si istý, že sa to pokúsi spracovať a nijako to neovplyvní jej vzťah k tebe," snažil sa ho podporiť Draco a veľmi dúfal aj on sám, že to takto bude.

„Miluješ Hermionu?" spýtal sa Scorpius ďalšiu otázku.

Keď už mali chvíľku úprimnosti, rozhodol sa, že aj v tomto povie svojmu synovi pravdu. „Áno," prikývol, „nikdy som neprestal."

„Bola to veľká láska, však?"

„Nečakaná, ale áno, veľká," prikývol, „ale aj veľmi bolestivá. Pochopiteľne."

„Veľké lásky také bývajú," zhodnotil Scorpius. „A čo mama?"

„Mama bola moje svetlo v temnote. Miloval som tvoju matku, ona bola úžasná. Bez nej by môj svet bol úplne na prd. Som šťastný, že som ju po tom všetkom stretol. Že som jej dal šancu, aby mohla vojsť do môjho srdca navždy. Že mi dala teba. Miliónkrát som chcel umrieť namiesto nej," úprimne mu rozprával Draco všetky pocity, ktoré v súvislosti s Astoriou mal, ktoré mu stále zvierali srdce od bolesti, že tu už nebola. „Bol som s ňou skutočne šťastný. Máš z nej tak veľa, tak veľa."

„Pamätám si, že ste boli šťastní. Stále ste sa bozkávali, nikdy ste sa nehádali," usmial sa Scorpius.

„Človek môže v živote miloval aj viackrát."

„Ale stará láska nehrdzavie, však?"

Draco prikývol. Miloval Hermionu. Dúfal, že ju po tomto všetkom pozve na rande a ona bude súhlasiť. Úprimne sa porozprávajú aj oni dvaja. Mal toho toľko, čo jej chcel povedať. A vedel, že s ňou chce stráviť zvyšok svojho života. Zaslúžili si byť obaja ešte šťastní až do konca ich dní.

Potrebovali sa navzájom. Teraz ešte viac ako predtým.

„Budem ti fandiť, oco," žmurkol na neho Scorpius a poťapkal ho po ruke, „chcem, aby si vedel, že pre mňa si neskutočne silný človek. To, čo si si zažil počas vojny, potom strata dcérky, rozchod s Hermionou a ešte aj strata mojej mamy. Na jedného človeka toho musí byť toľko a ty si to nevzdal. Ostal si silný kvôli mne a viem, že navždy ostaneš silný aj kvôli Hermione. Dúfam, že budeš šťastný, oco. Neverím, že si to niekto zaslúži viac ako ty."

„Niekedy mám pocit, že otváraš ústa a hovorí na mňa tvoja matka," pousmial sa Draco, „dobre ťa vychovala. Pravda je, že obaja ste svetlom v tej mojej temnote."

„Dobre ste ma vychovali," opravil ho syn.

„To všetko je jej zásluha. Máš veľké srdce po nej, jej povahu. Jej oči. Nestratil som ju úplne. Som na teba pyšný i ona by bola."

„Ďakujem, oco."

„Si moja odmena za všetku tú bolesť," doplnil ešte Draco. Bola to pravda, teraz to jasne videl. Scorpius bol ten najväčší dar, ktorý v živote dostal. V tomto prípade bolo všetko zlé na niečo dobré. Mal tohto najúžasnejšieho syna.

„Zaslúžite si s Hermionou druhú šancu," zhodnotil Scorpius.

„Aj ja si to myslím."

„Musíš byť odvážny, oco."

„Pokúsim sa o to," prisľúbil mu Draco a potom svojho syna objal a pobozkal do vlasov tak, ako to robieval, keď bol malý. Astoria trvala na tom, že musia syna často objímať a bozkávať, že ho musia zahrnúť láskou, aby z neho vyrástol láskavý človek. Mala pravdu.

Potom sa od syna odtiahol a poťapkal ho po ramene. „Poď, ideme po Rose."

Scorpius prikývol a spoločne sa odmiestnili do dedinky Vydrí Svätý Dráb, kde sa nachádzal domov starých rodičov Rose. Kráčali stále bližšie a bližšie a Scorpius bol stále bledší a bledší.

„Oco?"

„Áno?"

„Čo ak sa to poserie?"

„Musíš byť odvážny."

„Budem."

„Nič sa neposerie!" snažil sa ho ubezpečiť Draco.

Scorpius sa nadýchol a pridal do kroku.

Draco tento dom dávno nevidel. Ale vždy ho fascinoval. Bol v ňom s Hermionou asi trikrát, pretože ona si Weasleyovcov vážila a brala ich ako členov svojej rodiny. Draco si ešte stále pamätal tú vôňu domova, to útulné, hoci malé obydlie. Sám vyrastal vo veľkom chladnom sídle. Keď si vzal Astoriu, kúpili si malý bytík, z ktorého urobila dokonalý domov.

Aj Hermionin dom bol útulný a pekne zariadený. Bolo vidno, že i ona sa snažila pre svoju rodinu vytvoriť teplo domova.

Scorpius zaklopal na dvere a potom im otvorila Daphne.

„Scorp, slniečko moje," vtiahla ho hneď do náručia.

„Rozpučíš ma, Daph," snažil sa z jej náručia vymámiť Scorpius, ale Daphne ho nepustila a niečo mu mrmlala.

Draco vošiel dnu a kývol Weaslíkovi na pozdrav bradou. Ten mu odpovedal tiež iba kývnutím.

„A Hermiona s Rose?" spýtal sa Draco a adresoval túto otázku skôr Daphne ako jej manželovi.

„Sú vonku," odvetila mu.

Draco bol pripravený ísť von a nájsť ich, keď sa dvere otvorili a obe vošli dnu i s Molly Weasleyovou.

„Zdravím," slušne ju pozdravil Draco.

„Vitaj, Draco," usmiala sa na neho.

„Rose?" Scorpiusovi sa podarilo vymámiť sa z náručia Daphne a pozrel sa na svoju manželku. „Porozprávame sa?"

„Iste, samozrejme," prikývla. „Vonku?"

„To je jedno."

„Tak poď," prikývla a usmiala sa na neho.

Draco vedel, že to je v suchu. A Scorpius to určite vycítil tiež. Obaja odišli von a Hermiona zachytila jeho pohľad. Usmiala sa.

„Dáš si raňajky, Draco?" spýtala sa ho Molly, keď okolo neho prešla a zamierila do kuchyne. „Nevyzeráš práve najlepšie. Urobím aj kakao. Dá si ešte niekto?"

„Dám si raňajky," prikývol Draco. „Ďakujem."

„Ja si dám to kakao, mamka!" zvolal Weaslík.

Draco podišiel k Hermione a pohladil ju po líci. „Si v poriadku?" spýtal sa potichu.

„Cítim sa dobre," prikývla. „Scorpius?"

„V poriadku."

„A ty?"

„Vždy sme si so synom boli blízki, ale teraz,... teraz ešte viac," usmial sa na ňu.

„To je skvelé, Draco," opätovala mu pohľad.

Chcel ju objať, ale Molly mu strčila do ruky šálku s kakaom a Hermione tiež. Neostávalo im nič iné, iba si sadnúť za stôl a dať si vynikajúce raňajky. Ani jednému to nevadilo.

Na rozhovor budú mať ešte dosť času. 

Pozn. autorky:

Tak sa postupne všetko k dobrému obracia, snáď :D