Hermiona

Opatrne sme kráčali za Filchom ktorý stál pri vysokej stene s letákmi a tak..
a rozprával sa s pani Norissovou.

,,Dobrý deň! Mali ste nám ukázať kde budeme cez noc." Povedala som, a pozrel sa na mňa akoby som bola nejaký hmyz. Hneď potom sa pozrel aj na Malfoya.

,,Zdravím..čo vy tu dvaja?.." Opýtal sa akoby som nič nepovedala.

,,To sa spýtajte riaditeľa, a mohli by ste nám už ukázať kde budeme spať?!" Takmer kričal Draco, ale snažil sa ovládať aby nevybuchol.

,,Tak dobre, poďte za mnou." Dopovedal, a zavolal nás aby sme išli za ním.

Keď sme zastali, poďakovali sme, a otvorili dvere do izby.
Bola to celkom tmavá izba, s úzkou skriňou a komodou, veľká posteľ s modrým baldachínom.  Popri nej stáli dva drevenné nočné stolíky s lampášmi.
Vošli sme dnu a začali vybalovať kufre, ktoré sme ani nemali zo sebou, ale boli tam naše veci.

Ako sa vybalovali tak začal niekto klopať na dvere.
Malfoy ich otvoril a za nimi bol škriatok. Mal obrovské oči a malý úsmev.

,,Čo chceš!" Skríkol Draco na škriatka.

,,Volám sa Arnold, a som Váš domáci škriatok. Mám Vám odkázať, že tu budete bývať celý mesiac. Preto tie kufre." Povedal, a bez jediného slova vošiel do izby a začal upratovať.

,,Fajn..lepšie už to byť nemôže.." povedala som potichu Malfoyovi ktorý stále sledoval toho škriatka.

,,Mali by sme si ísť ľahnúť. Zajtra nás čaká veľa roboty.."

,,Dobrú.." Zahlásil a išiel si tiež teda ľahnúť.

                                                                   ●●●

Ráno Miona už bola von s postele, prezlečená a s obrovskou snahou zobudiť toho spratka na posteli.
Mikala s ním ako sa len dalo, no on stále ticho pochrapkával.
A už dostala nápad.. vzala prútik a...aquamenti! Zahlásila a na Dracovi sa vyliala obrovská hromada vody.

,,Do pekla! Čo robíš Grangerová!" Nadával a ja som sa len usmievala.

,,No poď, choď sa obliecť, vezmi si prútik a poďme sa na jesť nech môžme vyraziť."

Ako povedala, tak aj urobil. Zachvílku sa obliekol a vzal s nočného stolíka svoj prútik. Hneď potom utekal na raňajky ktoré boli na stole.
Dojedli. A spolu sa premiestnili von pri Hagridovu chatrč.
Zaklopali, no nikto neotváral. Skúsili to znova. Nič. Tak nakukli dnu cez okno ale nikoho nevideli. Rozhodli sa teda, že pôjdu aj bez mapy. Opatrne prišli do lesa.

,,Fajn, takže kde budeme hľadať ten balvan Grangerová?"

,,To neviem. Poďme rovno.."

Išli. Išli. Išli. V lese začínala byť ešte väčšia tma. Vytiahli teda prútiky.
Lumos! Zakričali obaja, a hneď mali dosť svetla.
Spoza kríkov a stromov, sa ozívali divné zvuky. Obaja nastražili prútiky a točili sa aby náhodou nikto nezaútočil aj zozadu.

,,K-k-kto..je...t-tam?!" Vykoktala sa Miona a Draco sa len na ňu divne pozeral.

,,Pozri sa tam!" Povedal pošepky a ukázal Mie do predu. Bol tam malý cintorín.

Opatrne sa blížili bližšie. Okolo nich maly stromy vyrezané latinské písmo.
Skúsili sa priblížiť k jednému z hrobov, a tam boli len zvieracie mená s rokmi.
Mia ten hrob ešte skúmala, a potom zistila že aj tie mená sú po latinsky.

,,Toto nebude náhoda.." poznamenal Draco, ktorý sa snažil brániť pred nejakou
haveťou.

,,Ani to tak nevyzerá.."

,,Poďme ďalej, potom cestou späť sa sem vrátime."

Tak aj urobil. Draco opatrne vytiahol Grangerovú s toho kameňa, a viedol ju ďalej mimo tohto cintorína.

Draco

Ťahal som ju za rukáv, až kým som nezastal pred divným balvanom.
Nemal podobu baziliška, ale leva. Grangerová má chvíľku nevnímala, ale potom ako som ukázal na tu skalu, pochopila čo sa deje.

,,O ňom som čítala v príručke pre zálesakov temna. Táto skala je skala baziliška. Len vie meniť podobu. Všimni si ako sa premieňa. Oči má tie isté, len telo vyzerá inak Draco. Má schopnosť sa premeniť na všetky fakulty Rokfortu. Had, Lev, orol, jazvec."

,,Fajn, dozvedel som sa aj to čo som vedieť nechcel. Ale teraz ty mudrlant mi vysvetli
ako získame ten bazový prútik!" Len sa na mňa uškrnula, a otočila sa späť k skale.
Tri krát pobúchala na skalu a zamierila na ňu prútikom, alohomora povedala, a už bola ticho.
Skala sa otvárala, a v nej bol zub baziliška.
Opatrne som jo vzal do rúk, a skala sa opäť vrátila na svoj pôvodny stav.
Pevne som ho držal a usmial sa na Grangerovú. Tá mi úsmev opätovala, a obaja sme
sa vracali k cintorínu.
Zostali sme potichu stáť a nastražili sme prútiky smerom k stromu. Trčal tam chvost jednorožca. Opatrne sme podišli bližšie, a tam jednorožec ležal bezhybne. Tiekla z neho biela tekutina, bola to spomienka zmiešaná s krvou.
Radšej som nereagoval a otočil sa Miu, ktorá mala ruky pred ústami a snažila sa pozerať inam.
Opatrne som ju odtiahol preč, a vydali sme sa hľadať prútik..

Išli ďalej, až dorazili k strede lesa. Tam sa cesta rozdvojila. Jedna mierila k lúke kde svietilo slnko, a zvieratká pobehovali, a druhá temnejšie do lesa plná značiek, aby sa nikto nestratil. Draco sa vybral tou prvou cestou, ale Mia ho chytila skôr než by utiekol.

,,Tadiaľ to!" Prikázala Mia, ťahala Malfoya zo sebou, do tmy.

Prečo ja..! Vzdychol si Draco, a nechal sa vláčiť zo sebou ako pes na vodítku. Opatrne si vložil zub do vrecka a prosil Miu aby ho  už pustila.

Keď Miona zastala, Draco si vydýchol. Lenže nie na dlho. Pred nimi stála hora, a inam cesta neviedla. Museli ju preliezť. Herm nebola z toho moc šťastná ale Draco sa len usmieval.

,,Bojíš sa Grangerová?"

,,Nie! Poďme!" A začala sa šplhať na horu, zatiaľ čo Malfoy bol na zemi, a díval sa na ňu.

Draco len vzal prútik a na seba a Grangerovú ktorá ešte nebola ďaleko od zeme, použil kúzlo, vingardium leviosa! Obaja sa vzniesli do vzduchu, a preleteli horu.
Asi po dvadsiatich minútach sa postavili na tvrdú zem.
Ani si to moc neuvedomili a už slnko zapadalo.
Mia našťastie vzala spacáky, a obidva položila na zem.
Popriali si Dobrú noc, a ponorili sa do ríše snov.

Táto kapitola má najviac slov.
Takže tomuto sa hovorí príprava na výpravu.
No nič.
Expectopatronum!💕🎓