V tom mi niekto alebo niečo klopalo na okno.

Vstala som a išla sa pozrieť do okna. Bola tam sova.
Otvorila som teda okno, a pustila ju dnu. Dala som jej vodu a krmivo, a zobrala som si od nej odkaz. Otvorila som ho a začala čítať.

Ahoj Grangerová!

Neviem síce čo sa stalo na tom ihrisku, ale
mali by sme si to voľakedy zopakovať.
Odpíš mi.

Draco!

Ten list ma zahrial u srdiečka.
Zobrala som si kúsok pergamenu, atrament a brko.
Odpísala som mu že môžme aj zajtra o tej istej hodine. Dala som to sove na nohu, a
Pustila ju von.

Draco

Po hádke s Pansy, som išiel do svojej izby.
Napísal som list Hermione a odoslal.

Čakal som na jej odpoveď.
Onedlho sa sova vrátila z ďalším pergamentom.
Vzal som ho a dal som sove vodu a pamlsok.
Prečítal som si ho a dal si pod vankúš. Neskôr prišla Pansy, s ospravedlnením.
Po dlhšom váhaní som jej odpustil. „Hej Pans..nemôžem s tebou byť..je koniec.” Povedal som s nervozitou a s nedočkavosťou na Pansynu reakciu.
„Žartuješ! To nemyslíš vážne Draco Malfoy! Ty si myslíš že ti to tak ľahko prejde! Kto je tá chudera nech ju zaklejem!” Nadávala Pansy a myslel som že mi vybuchne hlava s tých jej kecov. Použil som teda zaklínadlo nech je ticho. „A už dúfam že budeš držať hubu Pansy Parkinsová!” Zakričal som na ňu a ona stála ako stĺp nesnažiac sa nič povedať.
Hneď potom som odišiel z izby a Pansy som tam nechal čakať! Išiel som von z domu a  išiel som navštíviť Hermionu.

Prišiel som a váhal som či mám radšej odísť, alebo sa zobrať a klopať. Dokonca som premýšľal či mám ju prekvapiť komínom. No vydesiť som ju nechcel.

Hermiona

Čakala som a počula nejaké hlasy ktoré sa ozývali spoza dverí. Vzala som do rúk knihu, a prútikom som dvere otvorila. Stál tam Draco. Pozerala som sa mu do očí a srdce sa mi robušilo. 

Draco stál nervózne a díval sa Hermionu. Nikdy by nevymenil túto chvíľku. Ani za elixír neviditeľnosti. „Poď dnu,” povedala Mia s úsmevom. Draco jej úsmev opätoval a kráčal drevenou podlahou k Hermione.  Sadol si na pohovku zatiaľ čo Mia pričarovala dve šálky s čajom.  Jeden podala Dracovi, a sadla si priňho. Bolo ticho. Až to Draco ticho prerušil. „Hej, vieš prečo som..vlastne..t-tu?” Vykoktal sa Draco a nervózne dal hore kútik úst náznak úsmevu. „Neviem, ale povedz čo máš na srdci.” Povedala a usrkla si s čaju. „Rozišiel som sa s Pansy..” povedal a nahodil smutnú grimasu. „To bude v pohode, len dúfam že neurobíš tú istú chybu čo ja, a nezačnú sa o tebe šíriť klebety.” Povedala trochu neisto Mia. „Takže to nie je pravda že si chcela spáchať niekoľko samovrážd, a že ťa považujú za psychpatku?” Spýtal sa a zdvihol obočie do hora. „Nie, zasiahlo ma to, ale nie až tak. Bola som len osamelá a nevychádza z domu.” Povedala a snažila sa to hodiť za hlavu. „Bolo to v pohode, ale aj tak som rozmýšľala o niečom krutom, no život som si nechcela zobrať. Len sa odsťahovať za Ronom do Ukrajiny. Mimo nášho sveta.” Vysvetlila mu Mia, a išla odniesť šálku do kuchyne.
„Aha, a už sa teda nechceš odsťahovať preč?..” spýtal sa z neistotou Draco, no videl že keď sa vracala z kuchyne tak bola v pohode. „Nechcem odísť.” Povedala a sadla si vedľa Draca, a objala ho. Draco bol chvíľu zaskočený ale potom s radosťou jej objatie opätoval. 
Ako sa odtiahli, pozerali si navzájom do očí. Striebro prekrylo bronz. Pozerali sa zamilovane asi dve hodiny. Pomaly sa začali k sebe približovať. Najskôr sa dotkli nosmi, a začali sa jemne bozkávať. Obtierali si pery. Draco, si vypýtal vstup do Hermioniných úst. Pustila ho, a začali vášnivé bozky.
Asi o 20 minút sa museli odtiahnuť kvôli nedostatku kyslíka.
Pozerali si znova ticho do očí. Mia nakoniec to ticho prerušila. „Čo sa to stalo?” Povedala šokovane. „Bozkávali sme sa, nepáčilo sa ti to?” Odpovedal jej Draco otázkou, celkom smutne so sklonenou hlavou. „Páčilo. Len som to nečakala tak skoro.” Povedala mu na to Mia a usmiala sa na Draca.

Tákže je to tu. Táto kapitola sa mi páči asi najviac zatiaľ čo som kedy písala.
Dúfam že aj Vám.
Expectopatronum!💕🎓
716 slov.