9. Prioritou je nesklamať
Čas utekal ako voda a spolu s ním sa čoraz viac stupňoval nátlak profesorov na študentov ohľadom záverečných skúšok. Nedalo by sa presne povedať, či z nich bol vystresovaný viac Scorpius alebo Rose. Predsa len Rose zdedila isté vlastnosti po mame, avšak pochytila v génoch aj akúsi ľahkomyseľnosť od otca. A Scorpius na tom bol vlastne rovnako.
Rusovláska si však v poslednej dobe nerobila veľké starosti zo skúškami. Vrásky na čele jej vytvárali neustále prehrešky voči školským pravidlám, ktoré nepáchal nik iný, ako jej milovaní bratranci Fred a James Sirius. A ona ako hlavná prefektka tieto záležitosti musela riešiť, aj keď do chrabromilskej fakulty nepatrila.
„Vy ste fakt idioti!" hrešila ich, zatiaľ čo všetci traja, aj spolu s Hugom, jej mladším bratom, Lily a Roxanne sedeli v areáli Rokfortu pri Čiernom jazere. Bol víkend, takže sa nemuseli nikam ponáhľať a slobodne si smeli užívať krásne októbrové slnečné počasie. Človek by sa divil, že len pár týždňov pred Halloweenom bolo vonku ešte krásne a teplo, keďže za ich mladých čias bývalo oveľa zimšie, aspoň čo im rodičia vravievali. „Čo si neuvedomujete, ako si škodíte?" spýtala sa ich nechápavo, avšak na žiadnu odpoveď nemienila čakať. „Viem, je to náš posledný ročník, ale som hlavná prefektka a to si ozaj myslíte, že nemám starostí až nad hlavu?"
„Rosie má pravdu, chalani," ozvala sa Roxy a Rose bola ozaj rada, že aspoň niekto sa jej zastal. Lily radšej nič nevravela. Nikdy nebola veľmi zhovorčivý typ, až na niektoré okamihy. „Môžeš hovoriť koľko chceš, Fred, že sa otec tvojim záľubám v rôznych žartíkoch priam vyžíva, ale mama kvôli tebe už prehltla zopár tabletiek na vysoký tlak!"
Freda táto informácia ozaj prekvapila. Nečakal by, že sa jeho mama Angelina bude kvôli neustálym listom od riaditeľky tak trápiť. Prečo mu otec nikdy nič nepovedal? Alebo prečo mu sestra tieto slová vravela až teraz, v poslednom ročníku jeho štúdia? Vymyslela si to snáď?
Nemienil si teraz nad tým lámať hlavu. Rozhodol sa, že keď skončí toto aj tak bezcielne sedenie, pôjde napísať rodičom list s ospravedlnením. To však ani náhodou neznamenalo, že by sa dajako zmenil a prestal by byť súčasťou druhej generácie Záškodníkov. Alebo skôr tretej, povedzme. Sklamal by tak Freda, jeho zosnulého strýka, ktorého sa dokonca ani nedožil, a po ktorom bol sám pomenovaný a tým pádom by sklamal aj samého seba.
„To akože máme nechať Záškodníctvo napospas osudu?" pohoršoval sa Fred nad slovami jeho sesterníc. Nemohol im uveriť, alebo skôr nechcel. Celých šesť rokov štúdia na Rokforte strávil žartovaním, vyvádzaním hlúpostí a porušovaním školských pravidiel. Prečo by sa mal svojej obľúbenej činnosti, ak nerátame metlobal a zahánanie myšlienok o Avani Zabiniovej, zrazu vzdať?
Je až zarážajúce, že James Sirius Potter vytrvalo odmietal všetky dievčatá, ktoré mu liezli pod nohy. Nedalo by sa povedať, že ani s jednou z nich nikdy nič neskúšal, avšak Avani Zabiniová bola jeho životným cieľom, aj keď vo svojom podvedomí tušil, že jeho vytrvalé city vyjdu nazmar.
Avani sa celkovo líšila od svojej o rok mladšej sestry Georginy. Začať by sa dalo asi od fakulty. Ako už viete, Triediaci klobúk Georginu v jej prvom ročníku zaradil do Slizolinu, teda do rovnakej fakulty, v akej bol jej otec a zároveň najlepší priateľ Scorpiusovho otca - Draca Malfoya. Na druhej strane Avany navštevovala spolu s Rose ako rovnaký ročník, tak aj fakultu, čiže Bystrohlav.
„Mohli by ste aspoň na moment pouvažovať o následkoch vášho konania. Myslím, že profesorka McGonagallová si už nielen s našimi rodičmi, ale aj s našimi starými rodičmi vytrpela dosť a ja sa nepotrebujem stať svedkom, ako odrazu skolabuje alebo prípadne dostane infarkt. Síce by som sa jej ani veľmi nečudovala, no zato takéto komplikácie by som si rada odpustila," vravela ako mudrlantka, čo robila často. Najmä od časov, kedy sa stala prefektou.
„Jasné, sesternička, chápeme ťa," bľabotal najstarší z Potterov a gestikuloval pritom ako nejaký opilec skrížený s politikom. Celkom uveriteľná kombinácia, dalo by sa povedať. „Našom prioritou je predsa nesklamať tvoju diktátorskú dušičku," zasmial sa sám na svojich slovách, čo Rose považovala za vrcholne trápne a detinské, ale na svojho drahého bratrančeka si už veru za tie všetky roky stihla dostatočne zvyknúť.
„Vašou prioritou by malo byť nesklamať samého seba," odvetila mu a postavila sa z miesta. Oprášila si zadok od trávy a lístia a na moment sa zahľadela na pokojnú hladinu Čierneho jazera, kde sa tvorili len drobné vlnky, ktoré takmer nebolo možné zahliadnuť.
Ich skupinový rozhovor bol náhle narušený príchodom Scorpiusa ku Čiernemu jazeru, teda miestu, kde sa jeho vzťah s Rose rozpadol na márne kúsky v podobe spomienok.
Lily sa na moment zastavil dych, Roxy radšej chytila Rose za ruku, aby nevyparatila dačo skôr, než sa Malfoy čo i len nadýchne a práve hlavná prefektka priam funela od zlosti. Čo nikto nerozumie, že nestojí o jeho prítomnosť?
„Ahojte," pozdravil všetkých a len zopár z deciek sa ozdravilo naspäť. „Rose," oslovil ju a nej sa jemne skrivila tvár, keď si pomyslela, že ju oslovil s rovnakou láskavosťou a milotou, s akou ju zvykal oslovovať počas trvania ich vzťahu. „Nezabudni, že nás riaditeľka zavolala k nej do kancelárie," riekol.
Dcéra dvoch z troch najväčších hrdinov druhej čarodejníckej vojny nezaháľala ani na chvíľu a postavila sa zo svojho miesta pod stromom priamo pred Malfoya. „Neviem, akú máš pamäť ty, ale tá moja funguje veľmi dobre, takže som oboznámená s tým, že mám prísť. A teraz, ak je to všetko, čo si mi chcel oznámiť, máš voľnú cestu k odchodu. Maj sa, pa," mávla pred ním rukou a sadla si späť pod strom.
Všetci na ňu zazerali ako na blázna, ktorý sa nadobro pomiatol. Najmä Roxy nepoznávala svoju najlpšiu priateľku. Akoby odrazu pri nej sedel niekto iným. Dokázala si predstaviť, ako veľmi ju asi rozchod poznačil, avšak nevedela, že následky budú také fatálne.
„Rose!" oslovila ju karhavým tónom Roxy a následne sa ospravedlňujúco pozrela na Scorpiusa. Narozdiel od Rose si ona nechala všetko pekne vysvetliť a verila mu, že v ten deň, na rovnakom mieste, kde teraz sedeli, ju nepodviedol s Georginou Zabiniovou. Dôverovala mu.
„Nechaj ju tak," mávol rukou mladý plavovlasý študent. Vedel, že Roxy zbytočne míňa svojimi hlasivkami. Rose aj tak nezmení názor. „Zabudol som, že drahá Rose sa nemieni len tak odraziť a radšej sa bude hrať na nedostupnú a odpornú, akoby si mala priznať vlastnú chybu," takisto aj Scorpius pôsobil vytočene a veľmi nahnevane. Veď aj mal prečo.
V Hugovi to taktiež kypelo, keďže Scorpius v podstate urážal jeho sestru, ale nezmohol sa na nič, len na nemé sedenie. Na druhej strane aj jemu bolo o ich rozhode dačo povedané a nemohol by povedať, že Scorpovi neveril. Práve naopak. Veril mu, pretože on s Rose vyrastal. Pozná ju celý život a s ňou pozná aj jej nálady, názory a vlastnosti.
„Si obyčajný kretén, Malfoy," vynadala mu jeho ex, a ešte k tomu mu dala aj priateľskú facku. „Nenávidím ťa a zmizni mi z očí skôr, než ťa zase zahliadnem, inak si ma neželaj! Všetko si pokazil. Už pol roka kazíš všetko, čo ti príde pod ruku a súvisí to so mnou," Rose sa akosi rozcítila a z očí jej stekali prúdy sĺz. Snáď nikdy si nepripadala bezmocnejšie, ako teraz. Dokonca ani pri ich rozhode. „Si ešte horší, než tvoj otec za mlada! A vieš prečo?" položila mu rečnícku otázku a skôr, než sa Scorpius stihol ozvať, ona pokračovala vo svojom monológu: „Pretože on možno ubližoval slovne ľuďom, ale neubližoval slovne aj svojimi činmi žene, ktorú vraj zvykol milovať!" vykričala mu tam na plné ústa snáď všetko, čo si o ňom myslela a čo cítila. „Sklamal si ma. Vo všetkých možných smeroch," smrkla. „A teraz odíď!"
Na tom istom mieste Scorpius zrazu urobil ten istý čin. Odišiel. Znovu sa cítil ako zbabelec. Znovu stratil svoju lásku. Znovu všetko pokazil a znovu je on ten najhorší. Sklamal ju a ona ho svojim názorom na neho zničila.
Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro