Príjemné slnečné októbrové počasie lákalo nielen študentov, ale aj profesorov na minimálne prechádzku po areáli školy, ak nie aj po známej dedinke zvanej Rokville. Avšak voľno sa nemohlo uskutočniť, bol predsa pracovný deň, čo pre profesorov znamenalo počúvanie nekonečného hundrania študentov a používanie veľkej dávky trpezlivosti, aby zostali všetci na poriadku, a pre študentov ďalší úmorný deň strávený sediac za školskou lavicou a prehŕňanie stránok na učebniciach.

Neville Longbottom však vyzeral nadmieru spokojný. Úprimný úsmev mu zdobil tvár, ako takmer vždy. Ľudia ho často nevídajú smutného či akokoľvek inak naladeného, než veselo a šťastne. Odkedy si našiel lásku svojho života - Hannah Abbottovú, teraz už tiež Longbottomovú a odkedy spolu splodili dve krásne deti, rovesníkov našich hrdinov - Alice a Franka, ktorí boli pomenovaní po rodičoch profesora Herbológie, všetko v jeho živote nabralo skutočný zmysel a smer.

Neville vždy miloval Herbológiu, a zároveň to bol jediný predmet, v ktorom vynikal. Pri iných tam bol menší problém, ale nedalo by sa o ňom povedať, že bol zlým žiakom. Možno aj pre túto neobvyklú lásku ku rastlinám sa po vyštudovaní Rokfortu stal profesorom na rovnakej škole a vyučoval aj v súčasnosti.

„Nezabúdajte, že tí, ktorí sa rozhodli robiť záverečné skúšky z tohto predmetu, majú prísť za mnou zajtra, to jest v sobotu, po obede," oznámil pre istotu ešte raz po zazvonení, ktoré hlásilo koniec hodiny. Sám dobre vedel, že veľa ľudí sa nehrnie do robenia najdôležitejších skúšok ich života práve z tohto predmetu, ale možno by vás zaujímalo, že práve Scorpius rozhodnutý stať sa v budúcnosti ošetrovateľom u Sv. Munga, bude robiť tieto skúšky.

Draco Malfoy, teda otec plavovlasého siedmaka a hlavného prefekta zároveň, sa najskôr veľmi čudoval, keď mu bolo oznámené, čím chce jeho jediné dieťa v budúcnosti byť. Myslel si, že bude nasledovať v jeho šľapajách a stane sa významným pracovníkom na Ministerstve, ak nie aj aurorom, avšak po mnohých dlhých konverzáciach so svojou milovanou manželkou Astoriou napokon usúdil, že Scorpius je pravdepodobne okrem vzhľadu celý po nej a má srdce na správnom mieste.

„Scorp," oslovil nervózneho mladíka jeho najlepší priateľ. Tomu sa triaslo kompletne celé telo, avšak najviac asi ruky a kolená. Nevládal riadne ani stáť na nohách.

„Čo?" spýtal sa a vlastným mozgom bol prinútený oprieť sa o chladnú stenu a následne si sadnúť na lavičku umiestnenú priamo pred jeho očami.

„Z čoho si taký nervózny?" opýtal sa starostlivo a sadol si k nemu. Bol jeho najlepší priateľ, je samozrejmé, že sa stará.

„Zo skúšok, z bytia hlavným prefektom, z toho plesu. Neviem ani z čoho všetkého," riekol a oprel sa o chladnú stenu, pričom si nohy vyložil na lavičku a tie si následne objal rukami.

Opäť mal chuť zasmiať sa, len tak mávnuť rukou a následne povedať, aby sa nebál, že všetko bude v poriadku. V skutočnosti tento postup zdedil po svojom otcovi. „Skúšky sú až za pol roka, ba viac, neviem, čoho sa tak bojíš. Elixíry zvládaš z malíčka, OPČM tiež a aj ostatné predmety. Vy ste si fakt s Rose súdení, už len skrz toho, ako máte nervy pomaly aj z obyčajných maličkostí."

„Ty tiež rád strešuješ, tak sa neozývaj," rypol Scorpius do chlapca s tmavými vlasmi pripomínajúcimi vtáčie hniezdo. „Navyše vieš, že otec nebol prvotne nadšený z informácie, že chcem byť ošetrovateľom, a pokiaľ pokazím skúšky, sklamem jeho, mamu, starých rodičov a najmä samého seba," vravel posmutnelo a hlavu mal zaborenú v spotených dlaniach.

„Nie je to tak, že sa snažíš zahnať frustráciu z blížiaceho sa plesu a celkovo zo situácie ohľadom Rose tými skúškami?" prekukol ho a už sa musel pousmiať. Vedel, ako na svojho najlepšieho priateľa má ísť. Za tie roky sa už naučil spôsob, akým Scorpiusa bez problémov prekuknúť a odhaliť jeho trinástu komnatu, ktorú sa pracne snažil skryť aj sám pred sebou.

„Nemám chuť o tom hovoriť," vzdychol si bezradne a bohy zložil späť na zem. Vedel, že by mal napísať rodičom, že by sa mal snažiť dostať svoju lásku späť, presvedčiť ju, že ju stále miluje a že k sebe jednoducho patria, ale jeho momentálna nálada týčiaca sa na bode mrazu mu veľmi nedodávala odhodlanie na akúkoľvek činnosť.

„Fajn, ako povieš. Ale nezabudni, že moja sesternica je veľmi pekné dievča a určite nie si jediný, komu behá po hlave," povedal Albus a skôr, než Scorpius stihol čokoľvek odvrknúť alebo sa čokoľvek spýtať ohľadom Rose a potencionálneho pokukovača po dievčati jeho života, čiernovlasý mladík sa stratil za kľukatou chodbou, smerujúc svoje kroky do Slizolinskej klubovne, ktorú spolu od začiatku roka už naďalej nezdieľali.

Jediný potomok známeho Draca Malfoya nemienil už ani sekundu zotrvať v stresovom stave a utápať sa v myšlienkach o plese, skúškach a jeho drahej Rose. Radšej sa postavil z miesta a prosto sa vydal smerom do novovytvorenej fakulty pre prefektov, ktorej obyvateľom sa na tento rok, jeho posledný rok na Rokforte, stal aj on.

Osud však zasiahol a bývalí priatelia v romantickej sfére sa takmer zrazili na chodbičke vedúcej do internátu pre prefektov. „Ahoj," Scorpius rusovlásku pozdravil milým tónom hlasu. Nemienil vyvolávať hádky. Nie s ňou, nie teraz. Nikdy viac.

„Prepáč, ale ponáhľam sa," riekla a chcela vykľučkovať z jeho prítomnosti, ale nepodarilo sa jej nič, keďže ju Scorpius schytil za predlaktie a tak jej zabránil v akomkoľvek pokuse o útek. „Čo chceš?" ohradila sa na neho a pôsobila zúrivo. Plavovlasý chlapec si však z ničoho ťažkú hlavu nerobil.

„Kam ideš? Za frajerom?" zasmial sa na vlastnej otázke.

„A čo keby som ti odvetila, že áno?" odpovedala na otázku otázkou a docielila presne to, čo si zaumienila. Vykoľajila ho a jej sa uvoľnila cesta. Iste, že klamala. Žiadneho priateľa nemala, ale trošku podrypla Scorpiusa, aby si vedel približne predstaviť, ako jej ublížil spolu s hlupaňou Zabiniovou.

Nezmohol sa na odpoveď. Stál priamo pred Rose ako prikovaný a vôbec netušil, čo povedať. Cítil sa ako obarený vodou, ako priklincovaný, ako bez duše. Ju pohltili mierne výčitky, ale tie sa ihneď pokúsila zahnať a z ničoho si nerobila ťažkú hlavu.

„Navyše tebe do toho aj tak nič. Priateľmi nie sme, tvojou frajerkou už duplom nie a nikdy som nebola tvojim majetkom, takže ťa môj súčasný status vôbec nemusí trápiť. Tiež sa nezaujímam o teba a Zabiniovú či inú chuderku dievčinu, ktorá naletela na tvoje prázdne slová ako osa na med."

Vytáčala ho až do nebies. Fakt by nikdy nečakal, že sa jeho milovaná bude správať tak povrchne, že klesne na hlbokú úroveň, ale čo už, stalo sa. Zistil, že on s ňou nemôže byť kamarát. Buď budú spolu chodiť a milovať sa, alebo sa budú až do krvi nenávidieť. Zažili oboje situácie, ale on plánoval všetko zvrtnúť do starých koľají a presvedčiť ju, že bez nej jeho život prosto nemá zmysel.

„Zvláštne, že prakticky nazývaš aj seba chuderou," riekol a skôr, než stihol čo-to povedať, zacítil ostrú páľavu na líci. Vrazila mu. Naozaj mu dala facku. Úplne bez zaváhania mu jednu strelila, avšak on si z toho nerobil nič, pretože vedel, že má pravdu a ona to vedela tiež, keď tak konala.

„Si úplný idiot!" skríkla a buchla ma do hrude. „Neznášam ťa. Neznášam ťa tak veľmi!" posledné slová ledva povedala a už jej stekali slzy po tvári. Vytrhla sa mi zo zovretia a už jej nebolo. V duchu som si sám pre seba zanadával a pobral som sa do klubovne. Nemienil som sa zdržovať pri vchode, odkiaľ sa na mňa pozeral starý muž s okuliarmi v tvare polmesiaca. Zamieril som rovno do izby, pretože nič iné ako spánok som si v tejto chvíli ani nevedel predstaviť.