Scorpius vyzeral naoko vskutku šťastne, keď sa po hrade či jeho okolí prechádzal ruka v ruke so svojou pomerne novou priateľkou Lindou Woodovou. Smiali sa, zhovárali sa o rôznorodých zážitkoch z minulosti, o svojej rodine. Bozkávali sa, objímali sa, všetko bolo navonok v poriadku. No Scorpius si nemohol pomôcť. Stále mu čosi chýbalo. Stále ich vzťah nebol na tej istej vlnovej dĺžke, ako to bývalo v časoch, kedy Lindine súčasné miesto zaberala Rose. Jeho drahá Rose.

„Scorp," oslovila ho Linda starostlivo počas víkendovej prechádzka po rokfortskom areáli. Vonku príjemne hrialo slnko a všetci už napäto očakávali príchod skúšok, na ktoré sa, ako inak, tešili najmenej, a taktiež aj následný začiatok prázdnin. Scorpius vedel, že toto je jeho úplne posledný rok na Rokforte, že už odrátava posledné dni, že všetko sa zrazu skončí, vedel to. „Je ti niečo?" opýtala sa ho a jemne ho pohladila po líci.

„Nie, zlatko, som úplne v poriadku," odvetil a usmial sa na ňu, no jeho úsmev bol hraný a silený, čo však Linda nerozoznala.

Ako na zavolanie dobehla Rose a zastavila až priamo pred dvojcou zaľúbencov. Na Lindu sa radšej ani nepozrela, nechcela riskovať, že by jej potom nejako fyzicky ublížila. „Ahojte," slušne ich oboch pozdravila a musela sa premáhať, aby neurobila niečo, čo by neskôr mohla vážne oľutovať. „Prepáčte, že vás vyrušujem, ale riaditeľka sa s nami potrebuje o niečom porozprávať, Scorpius. Pravdepodobne o konci roka, ozaj netuším, ale samej sa jej nechcelo ísť ťa hľadať, a tak keď som sa s ňou náhodne stretla pri Veľkej sieni, povedala mi, že mám pre teba zájsť, aby sme šli spolu k nej," vysvetlila mu všetko dopodrobna a Scorpius všetkému pochopil.

„Dobre, idem teda," odvetil, pobozkal Lindu na čelo a po boku Rose sa pobral smerom do riaditeľne. Ani jeden z nich počas cesty neprehovoril, až kým sa Rose na začiatku chodby smerujúcej priamo ku McGonagallovej, nezastavila.

„Čo je?" spýtal sa automaticky a zastal aj on.

„Nechcem, aby si bol s ňou," vyšlo z červenovlásky.

Scorp na ňu zostal nechápavo pozerať. „Čože?"

„Nechcem, aby si bol s ňou. Urobila som chybu, keď som ťa nechala ísť. Ona pre teba nie je dobrá, Scorp," robila zo seba chuderu v priamom prenose, ale čo už, jej vec.

„Ako to môžeš vôbec povedať, Rose?" vyštekol na ňu nahnevane, a mal na to plné právo. „Ja ju ľúbim a mysli si čo chceš. Ty si ma odkopla ako špinavú handru a teraz si myslíš čo, hm? Že ti len tak ľahko odpustím, vrhnem sa na teba ako magor a budeme spolu až do smrti? Som šťastný, Rose, a či sa ti to páči alebo nie, som šťastný s Lindou. Tvoja smola, že si sa o to šťastie vlastnou vinou pripravila. Mohla si to byť ty, kto by bol šťastný."

„Vážne si šťastný?" mala sa chuť smiať na jeho slovách, ale tak vychovaná nebola a nechela sa chovať ako hlúpe decko. „Prečo sa teda na ňu nepozeráš, ako na mňa? Prečo jej nepovieš, že ju ľúbiš, že ju miluješ? Prečo sa smeješ nasilu? Prečo potom v noci nemôžeš spávať a sedíš v klubovni ako bez duše? Prečo, Scorpius, prečo?" kládla mu rôzne otázky, ktoré sa mu rozhodne nepáčili.

Scorpius sa od hnevu neudržal a prudko potlačil Rose stene. Primkol ju svojím telom, takže nemala najmenšiu šancu ujsť preč. Už vedel, že McGonagallová bola len zámienkou k tomu, aby vznikol tento rozhovor. Vedel to. „Nenávidím ťa, Rose Weasleyová!" hovoril potichu, no drsne. Svoje slová nemyslel vážne, ale aspoň sa ich pokúšal myslieť vážne. Chcel, aby mala zlomené srdce rovnako, ako mal on, keď ho odmietla. Chcel sám seba presvedčiť o tom, že sa posunul ďalej a že môže existovať aj bez nej.

No jeho búšiace srdce, zrýchlený dych a potiace sa ruky hovorili celkom iný príbeh.

„A ja ťa nenávidím tiež, Scorpius Malfoy!" odvetila mu nahnevane. „Nenávidím ťa každou bunkou svojho tela, každým nervom viac a viac, každou kvapkou svojej krvi, každou molekulou kyslíka, ktorý dýcham. Netreba robiť ani anatómiu mojej chrbtice, aby sa vedelo, že tá nenávisť rastie už v mojich kostiach, tak veľmi ťa nenávidím!" oplácala mu. Tento boj nebola pripravená prehrať. Neznášala prehry.

Chvíľu obidvaja mlčali, dýchali zrýchlene a nehli sa od seba ani na milimeter, práve naopak, približovali sa k sebe.

„Milujem, keď používaš tie mudrlantské výrazy," povedal a na jeho tväri sa objavil úškrn.

„A ja milujem teba," odvetila viac pošepky, ako normálnou hlasitosťou.

„Do Merlinových pekiel s tebou, Rose Weasleyová. Aj ja milujem teba," povedal chlapec s blond hrivou a okamžite sa chopil jej pier. Chutili rovnako sladko, ako si pamätal. Zapadali do seba ako puzzle a on vedel, obaja vedeli, že bez toho druhého to proste nejde. Boli pre seba stvorení a nie nadarmo sa hovorí, že pravá láska existuje. Pretože ona naozaj existuje.

Svoje ruky premiestnil pod jej zadok s nadvihol ju nad zem tak, aby si ona mohla nohy omotať okolo jeho pása. Rukami ho objala okolo krku a neprestajne sa poctivo venovala bozkávaniu jeho vláčnych pier. Uvedomila si, že tieto pery chce bozkávať už navždy, nech aj tragače padajú z neba, na tom vôbec nezáleží.

Ich bozky sa stávali viac a viac vášnivejšími, ak to vôbec šlo. Keby sa nenachádzali na verejnej chodbe hradu, ale napríklad v klubovni, už by z tejto situácie rozhodne bolo niečo viac. Lenže Scorp si bol dobre vedomý faktu, že musí ešte pár vecí vybaviť, aby mu v ceste za láskou, za jeho drahou Rose, už vôbec nič nestálo. Aspoň teda v rámci možností.

„Chcem byť už navždy s tebou. Chcem ťa milovať, dať ti pokojne aj všetko na svete, urobiť ťa šťastného. Bola som hrozne hlúpa, keď som ti vtedy povedala, že nie som na vzťah pripravená. Pretože som. Na akúkoľvek činnosť, ktorú budem vykonávať po tvojom boku, spolu s tebou, som plne pripravená. Milujem ťa viac ako čokoľvek a kohokoľvek na svete a odmietam byť už čo len minútu bez teba, pretože nevládzem. Nevládzem dýchať vzduch, ak ho mám dýchať s vedomím, že ty nepatríš mne a ja zase tebe. Odmietam to, pretože ťa jednoducho šialene milujem, vždy budem," vyznala mu lásku pomocou mnohých viet a on už nemohol byť šťastnejší.

„Už navždy, Rose Weasleyová," šepol k jej perám a hneď na to sa ich tými vlastnými pevne zmocnil.

Už navždy.

Sis, táto časť je venovaná len a len pre teba a ešte raz všetko najlepšie, zlato ❤❤ NinaLomeli