„Scorpius?" oslovila Rose svojho ex-frajera, ktorého akurát našla sediac v klubovni, kam práve prišla od Roxy z bystrohlavského internátu. Celú noc poriadne oka nezažmúrila, neustále musela myslieť nad rozhovor s jej najlepšou kamarátkou.

„Stalo sa niečo?" spýtal sa hneď, ako zbadal Rosiinu tvár. Tá bola ako kameň, nedávala najavo žiadne emócie. Nevedela totiž, čo konkrétne má spraviť. Bála sa, že ak povie to, čo má v pláne, slová Roxy sa naplnia a on na ňu nepočká. Ale na druhej strane sa ani neplánovala nútiť do vzťahu, ktorého sa obávala.

Obávala sa, že by jej Scorpius mohol opäť ublížiť. Bála sa, že by sa zase mohlo všetko pokaziť a ona by sa ocitla na prahu nervového zrútenia sa. Bola vystrašená už len z pomyslenia, že ak by sa toto všetko naplnilo, jej zlomené srdce by naveky vekov zatarislo cestu ich lásky a oni by zostali odlúčenými, tentokrát však natrvalo.

Preto chcela čakať. Preto chcela počkať na vhodnú chvíľu, kedy nadíde čas a bude si istá, že odteraz až naveky bude môcť byť so svojím milovaným.

„Nie," odpovedala lakonicky. „Chcela som sa s tebou len porozprávať," povedala mu pravý dôvod, prečo ho vyhľadala. „Myslím, že sme to malo urobiť už dávno, vzhľad na predošlé udalosti a aj na to, ako sme sa rozišli. Ak s tým nesúhlasíš, v poriadku, ale naozaj by som si veľmi rada ujasnila."

V Scorpiusovi vzplanula obrovská dávka nádeje. Na jeho tvári sa zjavil široký úsmev a takmer sa od prekvapenia rozplakal. Tušil správne? Rose mu odpustila? Chcela byť zase s ním? Budú opäť tvoriť pár? Obráti sa šťastie znovu na ich stranu? Na stranu, kde budú stáť obaja, bok po boku, ako pár?

„Rose!" zvolal prekvapene. „Ani nevieš, aký som šťastný, že-"

„Počkaj, Scorp," stopla ho skôr, ako ju stihol zovrieť v náručí. „Naozaj sa musím porozprávať," hovorila tvrdo, chladno a neúprosne. Bola taká vždy, keď chcela, aby bolo po jej.

„Dobre, ako len chceš," povolil a po jej boku prešiel až ku gaučom a kreslám pri krbe, ktoré nikto našťastie neobsádzal. Rose si sadla do jedného kresla, a Scorp do druhého priamo oproti nej. Stále sa jemne usmieval. Ani sa nebolo čomu čudovať. Bol šťastný.

Avšak nie nadlho.

„Viem, že som ti nikdy nedala priestor na vypočutie ohľadom tej veci s Georginou, al-"

„Tak mi ho daj teraz. Vysvetlím ti všetko, neboj. Rose, ja ťa ľúbim, naozaj veľmi a-"

„Odpúšťam ti," navzájom sa prerušovali, až doteraz. Po vyslovení tejto vety totiž Scorp úplne zmĺkol. Rose ho zaskočila. Nebol by si nikdy pomyslel, a to smrteľne vážne, že by mu Rose Weasleyová kvázy neveru niekedy odpustila len tak bez vysvetlenia.

„Čože?"

„Odpúšťam ti," zopakovala.

„Nie, žeby som nebol rád, práve naopak, ale prečo tak odrazu?" opýtal sa nechápavo. Naozaj ho Rosiino správanie zaskočilo, akoby nemala niečo v hlave v poriadku.

„Pretože som ťa pochopila. Pretože som si zopár vecí uvedomila a ujasnila si, čo skutočne chcem," odpovedala na jeho otázku, avšak nie až tak konkrétne, ako očakával.

„Ak chceš začať úplne odznovu, pokojne. Ak chceš, aby som si tu pred teba kľakol a prisahal ti večnú vernosť, bez problémov to spravím. Pretože ja pre teba spravím všetko, Rosie. Milujem ťa. Viem, že je na teba slovo milujem príliš hrubé a zaväzujúce, ale ja ťa naozaj milujem, skutočne, z celého srdca," zatiaľ, čo jej vyznával lásku, skĺzol z kresla a prešiel rovno ku jej nohám. Kľačal pred ňou, akoby sa ju chystal požiadať o ruku, ale omyl, priatelia, nenamýšľajte si nič. Len jej vyznával lásku, to je všetko.

„Ja viem, Scorp," chytila ho za ruky. Trhalo jej srdce, čo sa chystala povedať, ale nedalo sa inak. Keby šla do vzťahu hneď, oľutovala by to rozhodnutie. Jedného dňa určite. Na všetko treba čas, rovnako ako na to, aby sa pripravila. Aby sa pripravila byť šťastná s mužom, ktorého miluje a s ktorým by si bez ťažkostí vedela predstaviť stráviť celý svoj život. „Lenže je tu problém."

„Aký?" spýtal sa nepekojne. „Georgina? Moji rodičia? Nejakí moji priatelia? Niekto ťa obťažuje? Je za tým Finnigan?" spustil spŕšku otázok, až Rose rozbolela hlava.

„Nie," odvetila. „Ten problém je vo mne. Ja totiž nie som pripravená na žiaden nový vzťah. Nechcem sa nijako viazať. Bojím sa toho, že mi zase zlomíš srdce a ja sa ocitnem na úplnom dne. To nechcem znova zažiť, Scorpius. Nie som pripravená byť s tebou, nie teraz. Chápem, že ma ľúbiš, veď ani ty mne nie si vôbec ľahostajný, ale nič viac ako priateľstvo u mňa neočakávaj, dokým nebudem pripravená. Takto by som ublížila sebe, no aj tebe, pretože by som bola donútená žiť v neistote, a ja takto žiť veru nechcem. Chcem byť šťastná. A ak šťastie znamená počkať, potom počkám, až nenadíde správny čas a ja nebudem pripravená vskutku ťa milovať tak veľmi, ako ty miluješ mňa," dopovedala a on spustil svoje ruky k telu.

Cítil sa ako obarený vodou, omráčený, zdevastovaný. Rose ho odkopla. Cítil sa ako špinavá handra hodená do koša medzi ostatné odpadky. Cítil sa menejcenný, pretože ho láska jeho život prakticky poslala k vode. Nezaujímalo ho jej omáčky ohľadom čakania, vytrvalosti. On ju predsa miloval najviac na svete a zniesol by pokojne aj modré zneba pre to, aby bola šťastná, aby sa cítila milovaná.

Zato Rose nebola odhodlaná milovať ho, zabudnúť. On sa tu rozrozprával o šťastí a o sľuboch vernosti, zatiaľ čo drahá Rose ho poslala k vode. Fakt ako vytlačené z dajakej romantickej knihy.

Scorpius nemal čo povedať. Potreboval všetky prijaté slová do seba dajako vstrebať, a aj preto sa odrazu zdvihol zo zeme a namieril si to von z klubovne.

Myslieť si, že čakanie prospeje je síce pekné, ale márne a hlúpe. Pretože čakanie nevedie nikam inam, len k bolesti.