Rose zababušená do teplučkého kabáta už netrpezlivo čakala na železničnej stanici v Rokville, kde mal onedlho zastať Rokfortský express. Nedalo sa opísať slovami, ako sa hlavná prefektka tešila na svojich priateľov a členov rodiny. S Hugom, ktorý na Rokfort prišiel pred pár dňami s ich rodičmi, už strávila istý čas a teraz sa tešila najmä na Roxy - jej najlepšiu priateľku.

Vnútri cítila, že sa nutne potrebuje vyrozprávať o všetkom, čo sa počas tohtoročných vianočných prázdnin stalo. Rose si ani neuvedomila, že toto boli jej posledné Vianoce na Rokforte a odteraz tieto sviatky bude prežívať ako dospelá a vyštudovaná žena.

Neďaleko od nej stál Scorpius, tiež odetý do teplého kabáta, ktorý zahrieval jeho chudé telo. Čakal na svojich priateľov, rovnako ako Rose.

Čo sa týkalo ich vzťahu, ten sa nikam neposunul. A nemal sa ani kedy. Veď od stretnutia s rodičmi Rose sa poriadne ani nevideli, keďže rusovláska trávila takmer všetok čas buď za knihami alebo so svojím bratom Hugom. Avšak Scorpius nestrácal nádej, že Rose bude raz zase jeho, jedine jeho a on bude mať možnosť jej zniesť k nohám pokojne aj celé nebo.

Po celom Rokville sa odrazu ozvalo škrípanie bŕzd, ktoré spôsoboval Rokfortský express. Netrvalo ani pol minúty a už sa z neho začal valiť obrovský dav študentov s ich batožinami. Rose si stúpla na špičky a začala sa obzerať, či náhodou neuvidí nejakú ozaj známu tvár. A náhodou uvidela. V jej očiach sa objavila Roxy a skôr, ako sa Rose stihla čo i len nadýchnuť, sa behom pobrala rovno k nej.

„Roxyyyy!" kričala po nej. Tá nestačila ani patrične zareagovať a už sa jej kolená podlomili pod váhou, ktorá na ňu skočila. V normálnom prípade by vypukla do obrovského kriku, ktorý by jednoznačne niekto neprežil. Lenže pre Rosie by urobila všetko a na ňu ss jednoducho hnevať nemohla, ani keby stokrát chcela.

„Rosie!" vykríkla rovnako nadšene. Konečne boli spolu, konečne sa mohli objať a obom sa uľavilo, že tento čas nadišiel. Nesmierne si navzájom chýbali a každučký deň počas prázdnin jedna túžila po prítomnosti tej druhej, a zasa naopak.

„Tak veľmi si mi chýbala. Ani nevieš ako," Rose takmer tiekli slzy od šťastia. Od malička bola hrozne citlivá, čo zdedila po matke, ale ani jej otec nikdy nemal srdce z kameňa, aj napriek nenávisti ku Dracovi Malfoyovi a jeho komplet celej rodine.

„A my sme ti nechýbali?" za chrbtom Roxy sa ozvali dvaja novodobí Záškodníci - James Sirius Potter a Fred Weasley.

„Jasnačka, že áno!" odpovedala a šla ich postupne všetkých vyobjímať. Všimla si na Lily, že je akási skľúčená, nesvoja, akoby sa niečo dialo a nik iný okrem nej o tom zatiaľ nemal ani tušenia. Rozhodla sa ju večer vyspovedať, ak sa opäť nerozhodne poza McGonagallovej chrbát prespať u Roxy v izbe, ktorá bola kedysi aj jej izbou.

„Lils si nevšímaj," ozval sa James kráčajúci smerom k hradu pri pravom Rosiinom boku. „Celé prázky poriadne ani neprehovorila, teda najmä v posledných dňoch. Možno jej meškajú krámy, alebo dačo také, chápeme sa," povedal a za jeho slová si od Rose ihneď vyslúžil buchnutie po hlave. No svojím spôsobom neprávom, pretože nik z nich netušil, akú pravdu jeho žartíky skutočne nosia.

„James, ty si naozaj skutočný idiot!" ohriakla ho pre zmenu Roxy. „Keby takéto nevhodné reči o mne spúšťal z úst môj brat, na mieste by som ho uškrtila," pohoršovala sa nad Jamesovým nevhodným vyjadrovaním.

„Nápodobne," dodala Rose a pokrútila hlavou. Naozaj sa úmorne snažila porozumieť správaniu niektorých indivíduí mužského pohlavia, ale už ju z toho akurát tak bolela hlava a cítila sa unavená? Prečo? Porozumenie mužom totiž bolo nesplniteľnou úlohou.

„Ach jaj," povzdychol si James, „vy ženy naozaj nemáte zmysel pre vtipy a iróniu," pokrútil hlavou a naozaj hrozilo, že si od Roxy, ktorá funela ako pes, vyslúži facku, ale našťastie sa tak nestalo. Rose chytila svoju najlepšiu kamarátku za ruku a venovala jej ostrý pohľad, ktorý ju hneď upokojil a schladil zároveň.

Cesta do Rokfortu bola z nástupištia dlhšia než obvykle, pretože sa študenti nepremiestnili pomocou koča, ale pešo. Za ten čas niektorým stihli omrznúť uši či ruky, pretože samozrejme, že pán drahocenný Potter ani len netuší, čo si predstaviť pod pojmom čapica alebo rukavice! On je jednoducho nepoučiteľný...

Keď sa konečne dostavili do hradu, ihneď ich ovanula vôňa delikátneho jedla pripraveného rukami škriatkov. Nielen Záškodníkom, ktorí potajomky navštevovali rokfortskú kuchyňu až nezdravo často, ale aj Rose a ostatným sa začali zbiehať slinky a ich žalúdok ich o hlade len utvrdzoval.

„Mne sa to nechce vláčiť hore," zas a znova sa sťažoval James, ktorému sa nechcelo vyťahovať batožinu až na siedme poschodie, kde sídlil internát pre študentov Chrabromilu.

„Tak si to tu pre mňa za mňa nechaj a pokojne, nech ti tú batožinu niekto ukradne," odbila ho Rose, ktorá už tiež pomaly strácala nervy. Veď ten chalan sa neustále len sťažoval! A keď sa nesťažoval, tak si robil srandu z druhých. Vrchol slušnosti a originality.

„Nebuď hneď panovačná, Rose!"

„Panovačná? Ja? Vážne?" pýtala sa ho a na rezignáciu radšej len mávla rukou a šla rovno, nezabočila do Veľkej siene. Pokiaľ ju nebude hnevať Scorpius Malfoy, tak sa pridá brat jeho najlepšieho kamaráta. Lepší štart do poprázdninového obdobia si Rose nemohla želať!

„Rose!" zakričala za utekajúcou dievčinou Roxy a rovno sa za ňou rozbehla. Rusovláska mala vskutku dobrú kondičku, čo Roxy mierne prekvapilo, pretože metlobal nehrávala a radšej voľný čas využíval na snorenie v knihách, než na nejaký pohyb. „Stoj!" kričala za ňou naďalej.

Rose bežala až ku bystrohlavskej klubovni. Vchod do nej strážilo prosté kúzlo, ktoré malo zakaždým otestovať študenta zaradeného do tejto fakulty.

„Dnes sú ešte prázdniny, Rose. Dnes môžeš vojsť dnu normálne," povedala udychčaná Roxy, ktorá práve pribehla. Rose jej nijako neodpovedala a namierila kroky rovno dnu. V útulnej klubovni sa nik nenachádzaj, no tak či tak Rose potrebovala istotu absolútneho súkromia. Preto šla rovno do izby, ktorú s Roxy kedysi zdieľala.

Ovanula ju dávka nostalgie, keď sa pred jej očami zjavila posteľ, na ktorej zvykla spávať. Čo by dala za to, aby mohla aspoň o tých pár mesiacov vrátiť čas a všetko by zas bolo v poriadku, zatiaľ čo ona by si aspoň nemusela robiť starosti s jej vzťahom so Scorpiusom.

„Rose, čo sa deje?" spýtala sa Roxy starostlivo a šla hneď k nej. „Čo sa stalo cez Vianoce?"

„Pobozkali sme sa," odvetila. „Vlastne nie raz. Bola to súhra bozkov. Bol tak hrozne vášnivý a mne sa pri ňom podlamovali kolená. Opätovala som mu tie bozky a vôbec som pritom nemyslela na možné následky," rozrozprávala sa. „Avšak nič viac sa nestalo, to sa neboj," dodala a Roxy si naozaj vydýchla. Obávala sa, že jej teraz Rose povie, že je tehotná, alebo niečo na ten spôsob. „Potom sme sa pár dní nevideli, až na Silvestra. Tam sme sa mierne pochytili, ja už ani neviem. Lenže on ma pobozkal aj keď odbila polnoc a ja som už úplne mimo z neho," hlavu si zložila do rúk a fňukla.

„Ach, Rosie," povzdychla si černovláska a objala svoju sesternicu.

„Ale to ešte nie je všetko. Vo štvrtok sa tu ukázali moji rodičia, úplne znenazdajky! A práve keď som ich zbadala, bol pri mne aj Scorpius a ja som sa už nutne potrebovala priznať so všetkým."

„Počkaj," prerušila ju Roxy. „Ty si im to povedala?" spýtala sa prekvapene a Rosiino mlčanie brala ako súhlas. „No to ma podrž!" skríkla. „Ako to vzal strýko Ron?"

„Ku podivu celkom v pohode," odpovedala a Roxy nevedela, z čoho má byť viac prekvapená. „A práve to ma frustruje! Myslela som si, že keď ho naši pošlú do teplých krajín, tak ho konečne budem môcť vyhodiť úplne z hlavy. Lenže takto? Ja neviem, čo mám robiť! Nechcem mať s ním vzťah. Príliš sa bojím, že mi zase zlomí srdce a tentokrát by som to už asi neprežila," rozplakala sa.

„Rozumiem ti, zlatíčko," hladila pri rozprávaní Rose po vlasoch. „Ale pokiaľ sa budeš báť si s ním opäť niečo začať, tak nikdy nebudeš vedieť, aké by to bolo. A on na teba tiež nebude čakať navždy. Raz ho čakanie omrzí a nájde si inú, ktorá ho urobí šťastnou. Viem, že je to ťažké na počúvanie, ale hovorím pravdu, Rosie."

„Ak ma skutočne miluje, potom počká," to bolo jediné, na čo sa Rose zmohla a Roxy sa rozhodla radšej nič neodpovedať. Uložila Rose do jej bývalej postele a tá aj pár sekúnd na to zaspala.