Posledné dni ubiehali Rose nezvyčajne pomaly. Zúfalo prahla po víkende, ktorý bol už za dverami, avšak mierne sa ho desila, pretože to znamenalo, že sa Vianočný ples, na ktorom spolu s Malfoyom mala zatancovať prvý tanec, opäť priblížil. Stále nemala partnera, čo však neznamenalo, že sa už nik nedal dokopy. Práve naopak!

Lorcan, prvé dvojča zo Scamanderovcov, pozval na ples Lily a Hugo sa po dlhších omielačkách okolo toho, ako sa hanbí, odvážil spýtať Alice Longbottovej. Nezaváhal ani James Sirius, ktorý pozval svoju najdrahšiu Avani Zabiniovú, ktorú ku podivu jeho pozvanie priala. Rose si myslela, že to urobila len kvôli jej nedávnemu rozchodu s jedným bystrohlavčanom, ich spolužiakom, ale Jamesovi to priala, pretože videla, že mu na nej ozaj záleží.

Keby sa jej Scorpius len čírou náhodou opýtal, či by s ním nešla na ples, naozaj by nevedela, ako zareagovať. Neznášala ho, jeho prítomnosť sa jej doslova protivila, ale predsa len... niekde v hĺbke má preňho stále slabosť, o tom niet žiadnych pochýb.

„Rose!" zo zamyslenia ju vyrušil až hlasitý výkrik, ktorý znel tak, akoby ju niekto volal. A nemýlila sa. Za ňou sa totiž náhlila Roxanne, ktorá bola celá bez seba. Prerývane dýchala, avšak Rose by dala pokojne aj ruku do ohňa za to, že tento jav nebol zapríčinený únavou, ale akési čudesné psychické rozpoloženie najlepšej kamarátky.

„Roxy, čo sa stalo?" skúmala si ju pozorne, avšak aj napriek svojej vysokej inteligencii by prosto nemala šancu bez pomoci uhádnuť, čo sa s Roxanne deje.

„Thomas ma pozval!!!" zvolala nadšene a hneď sa vrhla svojej najlepšej priateľke okolo krku. Nie, vôbec nevyzerala nenormálne...

„Počkaj, akože ten Thomas? Liam Thomas? Náš Liam Thomas?" pýtala sa stále viac a viac prekvapene, akoby to jednoducho nemohla byť pravda. Ale čo už, život býva plný prekvapení a nevyspitateľných situácií.

„Áno!" vykríkla od radosti a skackala na mieste ako zajac hypnotizovaný lietajúcou mrkvou vo vzduchu. „Pre Merlina, nemôžem tomu uveriť!" kričala na celú chodbu na štvrtom poschodí a iste, že na nich ľudia zazerali. Akoby nie?

„Ani ja," riekla takmer pošepky, „ale veľmi ti to prajem. Si moja najlepšia priateľka a rozhodne si zaslúžiš byť šťastná," veselý úsmev na tvári hlavnej prefektky bol určený len a len pre Roxanne.

„Vieš, že aj ja chcem, aby som našla niekoho, kto sa mi bude páčiť a pre koho budem niečo znamenať, al-"

Rose dobre vedela, kam tým nedopovedaným ale mierila, takže sa tento smer rozhodla strhnúť do ďalekého úzadia. „Myslíš si, že by to Liam dokázal? Páči sa ti?"

„Áno," odpovedala jednoducho a pravdivo, bez náznaku akéhokoľvek zaváhania. „Ale nemysli si, že tebe šťastie nedoprajem, Rosie. Ani nevieš, ako veľmi chcem, aby si bola šťastná, spokojná, milovaná..."

Rose mala sto chutí sa na kamarátkiných slovách zasmiať, ale napokon to tak neurobila. Rozhodne by pôsobila neslušne, a to už viac nemala za potreby. Vykašle sa na Scorpiusa, na jeho reči, správanie. Zatancuje s ním prvý tanec, a od toho momentu sa bude snažiť čo najviac sa mu vyhýbať.

„Rose, si v pohode?" spýtala sa Roxy svojej zamyslenej sesternice.

„Hej," odvetila a zobudila sa z krajiny zázrakov do krajiny zvanej prítomnosť.

„Ide za tebou Mike," oznámila jej a skôr, než Rose stihla akokoľvek zreagovať, bola fuč a Mike pri nej.

„Ahoj," pozdravuj ju s milým tónom hlasu, aký mal takmer vždy. Mladá ryšavka si nepamätala moment, kedy by Mike Finnigan dal na sebe poznať hnev či smútok.

„Ahoj, Mike, čo ty tu?" spýtala sa ho a posunula sa o pár krokov ďalej, aby prenechala voľnú cestu štvrtákom, ktorí sa hemžili po chodbe. Nemusela predsa stáť uprostred nej, no nie?

„Mám na teba jednu otázku," riekol, pričom znel trochu nervózne.

On a nervózny? To sa predsa nestávalo často. Ak vôbec niekedy...

„Akú?"

„No, vieš... ples sa už blíži a ja stále nemám partnerku. A nechcem, aby som tam napokon musel ísť s niekým z čistého donútenia, a tak ma napadlo, že ak by si sa už nikomu nesľúbila ako tanečná partnerka, mohli by sme ísť spolu."

Rose zostala mierne zaskočená, pretože ozaj nečakala pozvanie od Mikea na školský ples. Ale nemohla povedať, že by sa netešila. Skôr naopak. Tento plán ju vyslovene nadchol, pretože s Mikeom sú dobrí priatelia a keďže ona a Scorpius sú už dávno zabudnutá kapitola, nemala s kým iným vlastne ísť.

„Mám toto brať ako pozvanie?" spýtala sa s lišiackým úškrnom na perách. Páčilo sa jej škádliť ho, aj keď nevedela, prečo vlastne.

„Možno," odvetil a priblížil sa k nej až nebezpečne blízko. Perami sa jej takmer obtieral o ucho a obom sa rapídne zrýchlilo dýchanie. „Mám toto brať ako súhlas?"

„Možno," šepla a doširoka sa usmiala. Nevedela prečo, naozaj nie, ale cítila saa v jeho prítomnosti tak dobre, tak ľahko, akoby bola lietajúcim pierkom vo vzduchu, smerujúce nevedno kam.

Sama si nevedela vysvetliť dôvod, prečo sa v Mikeovej prítomnosti cítila tak príjemne. Jednoducho tomu tak bolo. Možno jej chýbala po rozchode chlapčenská spoločnosť. Alebo si prosto začala uvedomovať, že Scorpius nie je ten pravý a je najvyšší čas posunúť sa ďalej, do inej životnej kapitoly.

Rozhodli sa, že si sadnú na lavičku, ktorá bola od nich umiestnená len o zopár krokov ďalej. Rozprávali sa o škole a mierne poohovárali školského školníka, starého známeho pána Filcha, ktorý mal už pravdepodobne aj nad hrobom, čo sa týkalo veku. Rose jej vlastný otec aj strýko Harry porozprávali zopár príhod, ktoré s Argusom Filchom zažili, a veru, že ich nebolo málo. A pani Norissovej tiež nie.

Viacerí vrátane školníka si po druhej čarodejníckej vojne mysleli, že sa pani Norissová ocitla pod ruinami hradu, ktoré ju zabili, ale nebolo tomu tak. Napokon sa po pár dňoch, ba aj týždňoch našla, a tak sa Filchovi vrátila jeho dlhoročná parťáčka, spoločníčka, ktorá, len tak mimochodom, je momentálne v radostnom očakávaní! Všetkých takmer porazilo, najmä Záškodníkov, ako inak, keď sa túto milú a radostnú novinu dozvedeli, ale čo už. Budú sa s tým musieť asi zmeriť...

Rose sa na Mikeovi vždy páčilo to, ako nikdy nestrácal optimizmus. Vždy bol dobre naladený, rozprával vtipy a občas on sám bol terčom posmechu, keď sa mu jeho nejaký žartík mierne nevydaril a on skončil s čiernou tvárou od sadzí. Pri každej situácii by bol ochotný pomôcť, nikdy nevyvolával hádky. Bol proste... dokonalý.

Keď už sa Rose schyľovaa k odchodu, Mike ju ešte zadržal, aby mu neutiekla skôr, než jej niečo stihne povedať. „Som rád, že si prijala moje pozvanie," povedal úprimne, od srdca, a na jeho tvári sa usadil milý úsmev.

„Dám ti vedieť, akej farby budem mať šaty. Potom ti k nim zoženieme kravatu," žmurkla na neho a bez rozlúčky sa vydala smerom ku internátu pre prefektov.

Ani ona, ani Mike netušili, že ich za rohom po celý čas nenápadne pozorovala stará láska mladej Rose. Stará láska menom Scorpius Malfoy, ktorému sa v hlave zosnoval veľmi škaredý plán.