Mužova tvár skamenela. Jej slová ho zasiahli, mal to vpísané do každej črty. Oči mal prižmúrené, ústa sa mu otvorili a znova zavreli. Chcel jej niečo povedať, ale nevedel čo, tak len pokrútil hlavou.

            „Ako sa voláš?“ spýtala sa ho a pomaly odstúpila od postele. Ruky mala spojené a kŕčovite si ich zvierala.

            „Markus z...“ zháčil sa, tvárou mu prebehlo zdesenie, akoby vypustil z úst niečo čo za žiadnych okolností vysloviť nemal.  „ Markus.“  zopakoval s o niečo väčšou istotou.

            „Ja som Agnes.“ všimla si jeho zaváhanie, ale nič sa nepýtala.  Ak jej čokoľvek tajil, vedela, že skôr či neskôr sa to dozvie. Nabrala si do misky kašu a kotlík odstavila z ohňa. Sadla si za stôl a pustila sa do jedla. Do úst kládla malé sústa a dlho prežúvala. Zamyslene zdvihla pohľad a zablúdila ním k posteli. Markusove oči ju pozorovali a neodtrhli sa od nej ani keď sa cesty ich pohľadov pretli. Agnes prvá odvrátila tvár. Pozrela do misky s kašou, ale už akosi necítila hlad. Položila lyžičku a prudko sa postavila od stola. Vyšla von, nastavila tvár noci a oprela sa o rám dverí. Vietor jej fúkal do tváre, nebol chladný, len príjemne osviežoval rozhorúčené líca. Zavrela oči a nechala sa unášať myšlienkami, v snahe nedať sa rozladiť neznámym mužom.

            „Skvelé miesto na premýšľanie a ešte lepší čas. Hviezdnaté noci sú krásne.“  Agnes sa strhla, keď vedľa seba začula drsný hlas. Otvorila oči a s prekvapením zistila, že Markus stojí vedľa nej, opiera o druhú stranu dverí a pobavene sa usmieva. Prekvapenie vystriedal strach.

            „Markus, len nedávno pominula horúčka, ešte nesmieš vstávať!“  jej hlas bol zúfalý, neuvedomila si, že ho oslovila priveľmi dôverne, vzhľadom k tomu, že sa nepoznali. Jemne ho potisla smerom do izby a opäť mu nechtiac zavadila o jeho nešťastné rameno. Zastonal a zaťal sánku. Agnes zvraštila tvár, nežne sa mu dotknúc ramena.

            „Prepáč... Ale nemal si vstávať.“ povedala previnilo a on sa k nej otočil, očami ju prepaľoval až vystrašene cúvla.

            Markus sa spamätal vo chvíli, kedy zazrel strach v jej očiach. Unavene dosadol na posteľ a zhlboka si povzdychol. V ramene ho bolestivo šklbalo, ale viac ho trápilo to pred čím utekal a des, ktorý sa dievčine nedarilo skrývať, mu len propomenulo, kým vlastne je. Nemohol si pomôcť, stále mu k nej ubiehali oči. Bola krásna, tak mladá a z jej osobnosti vyžarovalo niečo zvláštne tajomné. Obdivoval jej odvahu, to s akou odhodlanosťou ho zachránila, aj keď netušila kým vlastne je. Bolo zvláštne, že žije sama, podľa jeho odhadu nemohla mať  ďaleko od pätnásť liet. Črty tváre mala jemné, ale výrazné, pery plné a oči veľké a čarovne zelené. Vlasy jej žiarili ako meď topiaca sa v horúcich plameňoch zmiešaná s ohňom, v kučerách sa jej skrúcali okolo tváre a spletené do vrkoča padali až k pásu. Rozpustené museli siahať až niže pás a on si vedel predstaviť ako sa mu jemne kĺžu pomedzi prsty. Zahnal tú myšlienku, nebol hodný ani sa jej dotknúť. Po jeho rukách stále tiekla krv jeho brata a tými rukami nesmel pošpiniť toto krehké stvorenie s alabastrovou pleťou a milými pehami na lícach.

            „Nemusíš sa ma báť, Agnes. Neublížim ti, práve naopak navždy budem tvojim dlžníkom za to, že si zachránila môj čierny život.“ pousmial sa a natiahol k nej ruku. Zachytil konce drobných prstov a láskavo ich stisol v dlani. Neodtiahla sa, len na neho hľadela, mihalnice na jej tvári vytvárali tieň a kútik úst sa zdvihol v slabom náznaku úsmevu.

            „Aspoň mi povedz, kto si.“  pošepla prosebne a v hlase sa jej opäť zachvel strach. 

Markus na ňu len bez slova hľadel a nakoniec sa rozhodol. Povie jej pravdu. Bude k nej úprimný. Ak si to niekto zaslúžil, bolo to práve toto dievča. Nechcel pravdu baliť do mnohých slov, aby ospravedlnil svoj čin a tak vyslovil to, čo mu od toho osudného dňa zvieralo dušu.

            „Agnes, máš právo ma odsúdiť, tak ako si ma zachránila, ale chcem, aby si vedela, že pod svojou strechou chrániš život vraha.“ Bolo to vonku, neuhol pohľadom a ani ona neodstúpila a neodvrátila zrak, len prsty, ktoré doteraz spočívali v jeho veľkej horúcej dlani sa pomaličky vyšmykli a bezmocne spadli pozdĺž jej zmeraveného tela.