Zahneme za roh a mierime ku kľudnejšej časti pláže. Bary a diskotéky necháme za sebou a ponoríme sa do noci. Zastaví sa až pri jednej z posledných lavičiek na konci pláže, kde je relatívny kľud na rozhovor. Teda dúfam, že len na rozhovor. Vôbec neviem, čo čakať. Jess ma pustí a sadne si na lavičku. Tvár si schová do dlaní a je ticho. Nedeje sa nič.

Jess

Čo to dopekla robím?! Prečo som ju sem dovliekol?

Celou cestou som kráčal za ňou. Bol som pripravený odpálkovať každého, kto by o ňu čo i len zavadil pohľadom. A vtedy som si uvedomil, že neznesiem, aby ju mal niekto iný. 

Preto.

„Chceš ma zabiť, alebo pretiahnuť?" vytrhne ma Lisha z môjho zamyslenia. 

To nekonečné ticho, ktoré zavládlo a moja nečinnosť, ju znervóznili. Vykuknem z pod dlaní, a potom sa pousmejem nad tou nemožnou otázkou. Nakoniec sa ale začnem smiať nahlas. Predsa len už mám za sebou nejaké to pivo. Zamračí sa na mňa, znepokojená mojou reakciou. Keď sa ukľudním, s hlasným povzdychom si vedľa mňa sadne. O lavičku sa ale neoprie, aby si otlačila chrbát.

„Vieš, chcel som ťa nenávidieť. Vytesniť ťa z mojej hlavy. Ale... dá sa to, keď pokladáš tak dobré otázky?" neodpustím si a zasmejem sa znova, no teraz už miernejšie. Kútikom oka skontrolujem, či sa zasmiala tiež. Nie. Dobre teda, dosť bolo srandy. Tak dlho som sa nesmial. Prečo začínať zrovna teraz? 

„Vieš predsa, ktorú možnosť by som si vybral," poviem nakoniec, s už dokonale vážnou tvárou.

Ona však odvráti pohľad a to ma zabolí. Zadíva sa na tmavé more a zhlboka dýcha. Neunikne mi, ako sa jej hrudník nadvihuje o čosi rýchlejšie.

„Fajn. Ako chceš," rozhodím rukami, „hovoriť budem ja." Zrejme sa nedočkám inej reakcie z jej strany. Začnem teda hovoriť tak, ako mi slová prídu na jazyk. „Naozaj som ťa chcel nenávidieť, no miesto toho, som nenávidel každú jednu ženskú čo som mal. Pretože neboli ako ty a ja som ťa stále nedokázal dostať z hlavy," nahlas preglnem. Tiež sa zadívam do noci, na to tmavé more. „Ani z môjho srdca," dodám nakoniec. „A keď už sa mi podarí zabudnúť, zrazu stojíš predo mnou, ako zjavenie," nakloním sa dopredu a lakťami sa zapriem do kolien. 

Ticho. Nevydá ani hlásku. Otočím sa na ňu a všimnem si, ako sa jej lesknú oči. Ľavú ruku má zaťatú a položenú v lone. Pravú ruku má položenú na ľavej a palcom zbesilo prechádza po jej zápästí. Načiahnem sa za ňou. Ucukne a ruky dá rýchlo od seba.
Jej pohľad... niečo je inak.

Lisha

Nie! Nie! Už nie. Skončilo to. Je to preč. Dan je preč. Och, aká som bola naivná, keď som si myslela, že to je už všetko za mnou. A tu zrazu, aha Lisha! Rúcaš sa ako domček z karát. Moje staré ja je zrejme ešte ďalej, ako som si myslela. 

Musím sa zhlboka nadýchnuť. Niečo hlboko vo mne kričí, nadáva mi. Niečo, čo je zatvorené v temnici môjho srdca. Ach, Jess. Čo mi to robíš. Naozaj po tom všetkom, čo som ti spravila? Miluje ma ešte stále? V jeho očiach zbadám strach. Nie. Je to ešte horšie. Zdesenie. Nad čím? Mlčí. Čaká. Všimol si? V hlave mi víri milión myšlienok a ja ich neviem zastaviť.

"Je mi to ľúto," zašepkám do tmy. 

Som beštia a Dan bol trest. Nie. Keby som ho nepodviedla, všetko mohlo byť inak. Sama si za to môžem. To ja som všetko pokazila. 

„Lish, pozri sa na mňa," povie Jess a otočí sa ku mne celým svojim telom. Načiahne sa po mojej pravej ruke. 

Pozerám, ako zviera moju dlaň v tej svojej. Na chvíľu pevne zovriem viečka a vstrebám ten pocit, že sa ma dotýka. Je to o toľko iné, ako keď sa ma dotýkal Dan. Všetko sa to vo mne bije. Niekde tam sú tie spomienky na Jessove dotyky. Aké boli príjemné. No všetko to prebíja ten odpor a strach, až ma z toho strasie. Keď oči opäť otvorím, zahľadím sa na jeho tvár. 

„Neľutujem ani sekundu času, čo sme spolu strávili. Počuješ? Ani jedinú posratú sekundu. Ale naštvalo ma, že si sa rozhodla pre neho. Že pre teba nie som dosť dobrý. No ešte viac ma sralo to, že ani on nebol," dopovie s pohľadom tak úprimným a raneným, že by som sa najradšej prepadla pod zem. A pobozkala ho, prebleskne mi hlavou sekundová myšlienka, ktorú ihneď zaženiem. 

Nie to ja som nebola dosť dobrá. Ani pre jedného z nich. Čo to nevidí? Po lícach sa mi začnú kotúľať slzy. Už ich viac nevládzem zadržiavať. 

„Jess," začnem, no nedopoviem. Hlas sa mi láme. Voľnú ruku mi položí na tvár a palcom zotrie pár sĺz z môjho líca. Stuhnem ešte viac. Nie, nerob to.

„Daj mi ešte šancu Lisha," zašepká. Zrazu je tak blízko. Cítim jeho dych na svojej tvári.

„Je mi to všetko tak ľúto," chytím ho za ruku, ktorú ma na mojej tvári a odtisnem ju. „Vzťah s... s ním, ma psychicky vyždímal. Nehľadám teraz nový vzťah," snažím sa ho zastaviť v tom, o čo sa chce pokúsiť.

„Čo ti spravil?!" zavrčí zrazu. Keby sa tu teraz Dan zjavil, v momente by mu vrazil. Som si tým istá. Vidím mu to na očiach. Prečo? Nepovedala som predsa tak veľa. Naozaj je to na mne tak vidno?

„Nechcem ti znova ublížiť. Preto by bolo lepšie, ak by sme túto dovolenku spolu nejako prežili a znova sa v dobrom rozišli," rozhodnem sa ignorovať jeho otázku. Tieto posledné slová mi znejú, akoby ich vyslovil niekto iný. Neubližujem mu práve týmto? 

„Predsa si nemyslíš, že ťa nebudem chcieť získať späť," zasmeje sa neveriacky nad mojou naivnou požiadavkou. Potom sa zamračí a prebodne ma pohľadom. Možno by bolo nakoniec naozaj lepšie, keby ma nenávidel. 

„Mali by sme už ísť," poviem radšej, aby som tento rozhovor konečne ukončila. Nevládzem s ním byť sama.

Jess sa postaví a podá mi ruku, aby pomohol vstať aj mne. Naše dlane sa opäť spoja a on si ma k sebe pritiahne. Stojíme oproti sebe telo na telo a hľadíme si do očí. Ten pohľad ma tak bolí. Ničí ma.

V jeden nestrážený moment, mnou prejde známa vlna vzrušenia. Toto príjemné chvenie však rýchlo zaženiem. Nesmiem. Nemala by som. Som pokazená! Už viac nie som tá istá Lisha. Čo to nevidí?

Jeho dych sa zrýchli. Pravou rukou mi jemne prejde po odhalenom chrbte. Schádza ňou pomedzi lopatky a pokračuje stále nižšie. Keď si všimne, že mi to nie je príjemné a som v akomsi kŕči, prestane. Pohľadom pátra v tom mojom. Vidím, ako so sebou bojuje. Bojí sa, že keď sa neovládne, stratí akúkoľvek šancu získať ma späť. A má pravdu. Ak by sa teraz zmocnil mojich pier, viem, že by to všetko pokazilo. No zároveň sa snaží prísť na to, čo sa stalo. Čo je zle.