Chào các bạn! Vì nhiều lý do từ nay Truyen2U chính thức đổi tên là Truyen247.Pro. Mong các bạn tiếp tục ủng hộ truy cập tên miền mới này nhé! Mãi yêu... ♥

38. Zbohom

   Dan

Nenávidí ma.
Sedím v Mikiho kuchyni a hulim tretie brko. V druhej ruke zvieram fľašu vodky. Dojebal som to. Oči mi zaplavia slzy a to ma rozosmeje tak, až sa fakt rozplačem. Kurva! Tresnem do stola. 

To zistenie, že ma naozaj nechce... nie nechce, ale nenávidí, ma dohnalo k tomu... udrel som ju. Nasrala ma! Vyprovokovala! Zaslúžila si to, chcem o tom presvedčiť sám seba. 

Neviem to tak ako môj otec. Lisha neplače keď odídem, ale keď som pri nej. Nežiara jej oči keď sa k nej vrátim, ale keď odídem. Posral som to. Nie len to, že som ju udrel, ale najviac sa nenávidím za to, čo som od zlosti spravil potom. Moja myseľ sa zahmlila. A ona ešte aj odmontovala žiarovku. Asi preto, aby sa na mňa už viac nemusela dívať. Znova sa rozosmejem cez slzy. Keď už ten príval neviem viac zadržiavať rozplačem sa ako malé decko, pretože... spravil som to. Pretiahol som jej bezvládne telo a nechal ju tam. Nemám gule na to, aby som tam šiel a skontroloval ju. 

Už nechcem aby sa na mňa tak dívala. Jej pohľad ma bolel. Stále to bolí. Jej strata. 

Lognem si z fľaše a potiahnem z brka. Dym zadržiavam, až kým sa nerozkašlem. Som chudák. Znova sa rozosmejem. Nikto ma nevie milovať. Aj vlastná matka ma nenávidí a Jessa má tak rada. Prečo?

Urvem kus papiera z kalendára a napíšem naň len jedno slovo. 

PREPÁČ

Chcel by som jej toho napísať viac a možno skúsiť veci nejak vysvetliť no na to nemám silu, ani básnického ducha. Som nikto.

Už jej viac nechcem ubližovať. Už viac neverím, že by to mohlo byť inak. Je koniec. Skurvil som to.

Vezmem si fľašu a kľúče od auta. Ešte jedna vec. Na Lishinom mobile je snáď tridsať zmeškaných hovorov. Kliknem na Jessovo meno skôr, než si to stihnem rozmyslieť. Nemôžem ju tu tak nechať. 

°

Zamierim preč z mesta. Vypeckujem si Bullet For My Valentine a ženiem si to po lesných serpentínach. Gumy na aute nariekajú, ako moje srdce. 

Myslím na ňu. Na to pekné, čo sme spolu zažili. Na jej vzácny smiech a úsmev, ktorého sa mi dostávalo stále menej, až sa z jej tváre úplne vytratil. Na iskru v jej očiach, ktorá pri mne vyhasla.
A teraz vyhasne aj tá moja. 

Som nikto a nikým ostanem. Nemilovaný. Nenávidený.

Zbohom, Lisha.

- - -

Krátka, no myslím, že veľmi silná a dôležitá časť... Zmenil sa váš pohľad na Dana po tom, čo ste sa mu mali možnosť pozrieť do hlavy? Ako ste sa naňho dívali predtým a ako teraz? Celkom by ma to zaujímalo... :)

Bạn đang đọc truyện trên: Truyen247.Pro