Jess

Tú noc neviem zaspať. Prehadzujem sa nervózne z boka na bok. Občas sa musím sám sebe zasmiať, pretože sa cítim ako nadržaný pubertiak. Nejde o to ako dlho už som nezasunul. Ide o to, ako dlho to je, čo som bol s ňou. V nej.
Doriti! Nakoniec musím vstať a ísť uvoľniť to napätie v trenkách, inak sa neovládnem. A pri nej sa musím ovládať, až to bolí.

        Lisha

Z môjho spánku ma vytrhne akýsi zvuk. Slnko ešte nevyšlo, no tma už nie je tak hustá. Znova niečo započujem. Otvorím oči a poobzerám sa po izbe. Ide to z vonku. Balkónové dvere máme otvorené dokorán, zatiahnuté len závesom, aby sme sa tu neuvarili. Vykuknem na balkón. Opäť zaznie akýsi zvuk. Ide to zdola. Vyjdem teda na balkón a nazriem cez zábradlie na terasu. Niekto tam je. Najprv mnou trhne a zľaknem sa. Keď sa však zadívam o čosi pozornejšie, zistím, že je to Jess. 

„Jess?" zašepkám do tmy. 

Hlava mu vystrelí dohora za mojím hlasom. Iba na mňa kývne a ďalej si ma nevšíma. Idem teda potichu cez izbu a zbehnem po schodoch dole za ním. Zastihnem ho akurát pri preskakovaní bráničky. Keby ju bol otvoril, zavŕzgala by tak, až by zobudila každého v okruhu sto metrov. 

„Kam ideš?" potichu naňho zasyčím a rozhodím rukami do vzduchu.

„Nemôžem spať," pošúcha si oboma dlaňami unavenú tvár.

„Počkaj," zašepkám mu späť a začnem tiež preliezať bráničku. 

Ani neviem čo mi to popadlo. Som len v mojom spacom úbore, ktorý pozostáva z veľkého čierneho trička tesne pod zadok, na ktorom je lebka s čírom pchajúca si prsty do očí a s žltými bavlnenými nohavičkami. Samozrejme som naboso. Predsa som nerátala s tým, že niekam pôjdem. 

Ako zliezam z bráničky dole, Jess mi ponúkne pomoc. Zachytím sa jeho širokých ramien a on ma držiac za boky položí na zem. Jeden druhého sa pustíme a ja si všimnem jeho neutrálny výraz. Možno by bol radšej keby som tu nebola? Možno chcel byť iba sám. 

Aj ja sama som si predsa skúsila, aké je to ťažké. Nájsť si tu miesto len pre seba. Aspoň na chvíľu.

Otočí sa a bez slova sa rozíde preč. Spravím pár rýchlych krokov, aby som ho dobehla. Chytím ho za ruku, snažiac sa s ním držať krok. Jeho dlaň je tak horúca. To hrejivé teplo čo z nej vyžaruje, ma tak upokojuje. Trocha sa nad tou zmenou zamračím. Viac sa v tom ale nemienim rýpať, aby som tie príjemné pocity nezahnala preč. 

„Kam ideme?" cupitám za ním. Trocha ma strasie od zimy. Nevadí, rýchla chôdza ma zahreje. To, že ma občas nejaký kamienok nepríjemne pichne do nohy, sa snažím ignorovať. Čo som to zas mala za hlúpy nápad?! Nepočkal by na mňa. Teraz, alebo nikdy - šepkalo v ten moment niečo vo mne. A tak som šla. 

„Niečo ti ukážem," pozrie sa letmo na naše prepletené prsty a konečne stisne moju ruku. Na mňa sa ale nepozrie.

Ideme smerom k tomu útesu s malou plážou, ktorú sme obaja objavili. Čakala som, že ma vedie tam. Nie, nevedie. Ideme ďalej. Chodník sa dávno stratil a kríky hustnú. Moje nohy už nejaký kus bolestivo protestujú. 

„Au!" vykríknem v momente, keď sa mi do nohy zapichne tŕň. Okamžite zastavím, až to Jessom trhne a on sa tak konečne tiež zastaví. Pozerá striedavo na moje nohy a na mňa. Ako keby si až teraz všimol, že som bosá a neprezlečená. Celú dobu bol myšlienkami tak mimo, že mi nevenoval ani toľko pozornosti, aby si to uvedomil a všimol skôr. Tŕň síce ide celkom ľahko vytiahnuť z chodidla, no ja si ďalej bosky veru netrúfam.

„Nestihneme to," nespokojne pokrúti hlavou. „Poď, vezmem ťa. Takto nemôžeš ísť ďalej," podíde ku mne a kúsok sa zohne, pripravený ma vziať do náručia. 

Zaváham. 

„Pozri, buď ťa vezmem, alebo si choď ešte pospať," trocha sa zamračí nad mojou nerozhodnosťou. Ja som sa k nemu votrela a teraz zdržujem. Fajn. Už keď som šla a dostala som sa tak ďaleko... Veď je to Jess. Poznám ho. Prečo by ma nemohol niesť? Pýtam sa v duchu sama seba. Situácia si to predsa žiada.

„Dobre," pristúpim bližšie a ruky prepletiem okolo jeho krku. Chytí ma pod lopatkami, kolenami a vyšvihne do vzduchu. Snažím sa dýchať zhlboka a pokojne. Cítim, ako sa mu pod tričkom napínajú svaly. Jeho telo ma zohrieva. Jeho vôňa opantáva. Nič. Necítim nič iné, okrem tepla ktoré sa mi rozlieva v mojom vnútri. Žiadna panika. 

Ideme pomedzi čoraz hustejšie kríky a ja sa zadívam na jeho tvár. Niekoľkokrát zažmurkám, aby som sa uistila, že je to naozaj Jess, v koho náručí sa nachádzam. Je mi príjemne.

Sústredí sa na hľadanie najvhodnejšej cesty, kade by sme mohli prejsť bez toho, aby ma doškriabali kry. Nemá čas sa sústrediť na mňa a tak ho môžem celú cestu hypnotizovať pohľadom a skúmať všetko, čo sa mi na ňom páči. Zrazu mám chuť mu zájsť rukou do jeho strapatých vlasov a zaťahať za ne. Už som zabudla aká silná chémia medzi nami vždy bola. Stále je...

Po celkom dlhej a povedala by som aj náročnej ceste, sme na mieste. Prejdeme pomedzi pár nižších stromov, až vyjdeme na čistinku.

„Sme tu," povie mi a zloží ma na zem. „Čo noha?"

„Dobre," poprešľapujem trocha z nohy na nohu na mieste.

„Poď," vyzve ma, aby sme sa opäť pohli. 

Prejdeme cez čistinku až na jej koniec. Je to vysokánsky útes, z ktorého je krásny výhľad na práve vychádzajúce slnko. Obloha je jasná. Pár oblakov nad nami nijako nenarúša tú krásu, ktorá sa nám odohráva pred očami. 

Jess stojaci vedľa mňa si v tichosti sadne. Ja zostávam aj naďalej stáť, vnímajúc silu toho okamihu. Mám pocit, akoby to slnko vychádzalo v mojom srdci. Ako keby spaľovalo tú temnotu na popol. Viem, že sa toho ešte nezbavím úplne, ale naplní ma pocit akejsi čistoty. Možno si to len nahováram, ale je to ako keby som práve dostávala druhú šancu od života po tých fackách, čo mi uštedril. Mohlo by to tak byť? Dúfam. 

„Je ti zima," oznámi mi Jess. Vetrík, ktorý povieva, je stále ešte chladivý a mne z neho naskakuje husia koža. Trocha sa zachvejem a pošúcham si ruky.

„Trocha," priznám, čo je očividné.

„Poď sem," natiahne ku mne ruku. Bez akéhokoľvek zaváhania si sadnem vedľa neho a on ma obíjme okolo ramien. Naša dohoda padla. Už nám ju netreba.

Nohy si pokrčím v kolenách, položím do trávy a štrku a chodidlá zasuniem pod jeho stehná. 

„Ako to robíš, že tak hreješ," začudujem sa nahlas. 

„Minimálne mám tenisky," zaškerí sa. 

Opriem si hlavu o jeho rameno a nasávam to príjemné teplo, ktoré z neho vyžaruje. Dívam sa pri tom na ten fascinujúci východ slnka a želám si, aby tento moment trval už navždy. Dávno som nezažila nič tak... pokojné? Prirodzené?

Viac neprehovoríme. Len si obaja úžívame ten moment. Je tak vzácny, tak pokojný. Zaborí svoju tvár do mojich vlasov a silno nasaje moju vôňu. Zachvejem sa, no nie od zimy. Zdvihnem hlavu z jeho ramena a ocitnem sa mu zoči-voči. Vidím tú búrku, čo sa odohráva za jeho pohľadom. 

Skúmam jeho oči, či mala Em pravdu, keď vravela, že sa na mňa díva ako na bohyňu, ktorou preňho vraj som. Sánku tuho zatína a keď mu ňou zakmitá zo strany na stranu, akoby si na mňa brúsil zuby, nevydržím to. Aj teraz čaká a necháva rozhodnutie na mňa. A ja som sa rozhodla.

Pohnem sa vpred a naše pery sa o seba letmo obtrú. Len na chvíľu sa od seba znova odtiahneme a zadívame sa opäť jeden druhému do očí. A to nám stačí. 

Tentoraz sa na mňa vrhne on a zmocní sa mojich pier. Je tak lačný po mojich ústach. Naše jazyky okolo seba tancujú dávno zabudnutý tanec. Zrazu mi je horúco. Och, prosím nech neprestáva. Zastonám mu do úst a rukou zablúdim pod jeho tričko, zatiaľ čo on sa snaží držať späť a svoje dotyky obmedzil na jeho ruku na mojom páse. Druhou rukou sa opiera o zem. 

Moja dlaň pomaly blúdi po jeho hrudníku, svaloch na bruchu, až sa dostane k pupku, pod ktorým ma vedie cestička z chĺpkov tam, kam neviem či sa odvážim. Prstami zablúdim pod lem nohavíc a prejdem po ňom zo strany na stranu. Z jeho hrdla sa ozve zavrčanie a mne sa pri tom zvuku, prisahám, postavia aj chlpy na rukách. Začne ma jemne naším bozkom tlačiť na zem. Pomaly si líham a jeho horná polovica tela sa zrazu ocitá nado mnou. 

Tentokrát už sa neovládne a jeho dlaň sa rozprestrie na mojom stehne, po ktorom putuje vyššie. Nezastaví sa pri mojich žltých nohavičkách, ale pokračuje pod tričko. Na chvíľu, len na malý okamih, ma prepadne pocit neistoty, či to zvládnem. V tom momente zadržím jeho ruku blúdiacu po mojom tele. 

Preruší náš bozk a pozrie sa na mňa. Behá očami po mojej tvári a čaká. Každá sekunda môjho zaváhania ho mučí. Viem to. Vidím to. Neublíži mi, opakujem si neustále v mojej hlave. Pred očami sa mi zjaví jeho obraz, ako sa ma zmocňuje a pritom na mňa hľadí tak sústredeným, no zároveň divokým pohľadom. Chcem to. Chcem zažiť ten neuveriteľne príjemný pocit. Och, áno. 

Pohnem našimi spojenými rukami ďalej. Vyššie, až k mojim prsiam. Tričko sa mi pri tom vyhŕňa a odhaľuje stále viac. Neustále jeden druhého prepaľujeme pohľadom. No keď spod trička vykuknú moje prsia a jeho ruka sa s tou mojou ocitne na jednom z nich, zadíva sa nižšie, priamo na ne. Pustím mu ruku a dám mu tak povolenie na čokoľvek. 

V duchu si stále vravím, že to zvládnem. Veď je to Jess. Poznám ho. Moje telo si ho pamätá. Verím mu.

Zadíva sa na mňa tak lačne, až pri tom čakám, kedy mu ukvapne slina. Olizne si pery a skloní sa k môjmu prsníku. Jazykom zakrúži okolo bradavky a potom na ňu jemne fúkne. Vzápätí ju vtiahne medzi pery a zavadí o ňu zubami. Dopekla! Kam sa na toto hrabú spomienky. 

Vojdem mu rukou do vlasov a prsty druhej ruky zarývam do trávy. Na sekundu zatvorím oči, no ihneď ich aj otvorím. Bojím sa, že sa mi v tej tme, v ktorej sa na tu sekundu ocitnem, opäť premietne niečo, čo nechcem, aby sa tam objavilo. Musím ho vidieť. Dívať sa pri tom naňho a presvedčiť všetky moje zmysly, že to čo sa medzi nami práve odohráva, je v poriadku. Že ho chcem.

Rukou zablúdi nižšie, medzi moje stehná a pohladí ma tam dole cez látku nohavičiek, ktoré už sú mokré. Už som ani nedúfala, že by moje telo bolo schopné takto reagovať. Ale on, preňho... Ach, doslova sa roztápam túžbou po ňom. Stiahne mi nohavičky a ja sa z nich okamžite vyslobodím. Na nič nečaká a ústami si začne raziť cestičku dole. A potom ucítím jeho dych a vzápätí aj jeho horúci jazyk, ako prechádza cez to citlivé miesto nižšie, až sa ponorí do môjho vnútra a potom sa vráti späť.

„Ach, Jess!" zafuním polohlasno cez vzdychy. Je to už tak dlho čo sa ma niekto zmocnil ústami. Teraz ale nechcem myslieť na to či to bol on, alebo ešte Jess. Stále sa pri tom naňho pozerám. Ako si ma vychutnáva, akoby som preňho bola vytúžená droga, ktorú tak moc potrebuje. Občas mi venuje horúci pohľad, ktorým ma prepaľuje, až vzbĺknem. V mojom vnútri nastane výbuch a prevalí sa mnou vlna vzrušenia, ktorá prejde celým mojim telom a skončí až pri končekoch prstov na nohách. Celá zadýchana sa naňho dívam a v mojej mysli sa objavuje akýsi pocit. Nový pocit. 

Venuje mi tam dole posledný bozk. Sadnem si a okamžite sa prisajem na jeho ústa, na ktorých ucítim samu seba. Môj bozk je naliehavý, vášnivý. Až do seba občas narazíme zubami. Vyzlečie mi tričko a ja mu zatiaľ rozopínam nohavice. Zablúdim rukou do jeho boxeriek a pohladím ho. Je tak pevný a horúci. Pripravený na mňa. Pre mňa.

Jess sa sediac obratne vyzlečie a ja si naňho obkročmo sadnem. Som tak nervózna, ako keby to bolo moje poprvé. Trocha sa nadvihnem, posledný krát ho pohladím rukou a nasmerujem do hlbín môjho roztúženého vnútra. Jednu ruku mám na jeho zátylku a druhú na jeho sánke, prechádzajúc mu palcom po líci. On medzitým stíska môj zadok, na ktorom mám nalepené kamienky zo zeme. Kamienky na mojom zadku sú však to posledné, čo nás teraz trápi. 

Mám pocit, že ani jeden z nás ani nežmurkne. Akoby sa nám zastavil obom dych, čakajúc na ten moment. Veľmi pomaly sa začnem zosúvať nižšie a on sa do mňa pomaly ponára. Zahryznem si do spodnej pery a viečka sa mi zachvejú. Z kútika jedného oka sa mi vykotúľa slza. Je to tak iné. Mám pocit, že nás to zasiahlo oboch rovnako. Ako keby sme znova objavili niečo, čo sa nám pred rokmi stratilo. Niečo veľmi dôležité, bez čoho sa nedá žiť. Pocit naplnenia. Fyzického i psychického. Vtedy sme totiž stratili jeden druhého. On to vedel už vtedy, no ja som na to prišla až teraz.

Keď dosadnem nadoraz, ostro vydýchnem. 

„Chýbala si mi," zašepká takmer nečutelne. No sme tak blízko seba, že mám pocit, akoby to práve vykričal do sveta. Po mojich lícach sa rozkotúľajú nové slzy. Začnem sa pomaly hýbať. Neviem či plačem viac preto, že sa do môjho vnútra snaží prebiť ten pocit odporu, alebo preto, že som konečne spoznala pravdu o mojich citoch k nemu. 

Potrebujem ho. On je mojim liekom. 

Už to viem.