Lisha

Ráno sa zobudím chvíľu pred siedmou. Zdá sa, že všetci ešte spia. Rozhodnem sa teda, že pôjdem zaobstarať nejaké raňajky. Aspoň vypadnem a nebudem ich tu budiť.

Ranný vzduch je svieži a okolie promenády sa ešte len začína prebúdzať. Majitelia obchodíkov vykladajú na chodníky bedničky plné čerstvého ovocia a zeleniny.

Zájdem do neďalekej pekárničky, kde to fantasticky rozvoniava. Nakúpim dve plné tašky sladkého, aj slaného pečiva. Dúfam, že to bude dosť. Cestou sa ešte stavím kúpiť nejaké džúsy a už si to aj mierim naspäť. Pečivo vyložím v kuchyni na stôl a prekryjem ho utierkou, aby sa v tých sáčkoch nezaparilo. Vezmem si zopár plnených taštičiek, nalejem džús a idem si sadnúť na terasu.

Zrovna sa rozplývam nad tým, aké je dnešné ráno krásne a kľudné, keď ma zrazu mykne. Nečakaný zvuk tej našej prekliatej bráničky ma vytrhne z mojej pohody. Srdce mi divoko bije od preľaknutia. Rýchlo sa otočím, aby som sa presvedčila, či to nie je nejaký neželaný hosť. Nie, nie je.

„Ránko," pozdraví ma celý zadýchaný a spotený Jess. Je bez trička a ja pohľadom preskenujem jeho dokonalé telo, po ktorom stekajú kvapôčky potu. Šortky má ako vždy, prekliato nízko a tak sa môj pohľad zastaví presne pri ich leme. Potom sa však spamätám.

„Skoro som si cvrkla jak som sa zľakla," priznám sa mu. Myslela som si predsa, že všetci ešte spia.

„Prepáč," nahodí Jess ospravedlňujúci úsmev, „bol som si zabehať." Ponaťahuje si trocha nohy. Potom pustí záhradnú sprchu a pichne pod ňu hlavu.

„Prečo sa tak trýzniš, preboha?" poviem, pretože ja by som sa takto nikdy nemordovala.

„Aby som vyzeral ako poloboh?" uškrnie sa na mňa a spokojne si pri tom rukou pobúcha po hrudníku. Naráža na moje včerajšie nechcené priznanie. Som si istá tým, že mi to bude vyhadzovať na oči dosť často. Ako inak.

„V tom prípade v tom pokračuj," uznám jeho dôvod ako dostatočný k tomu, aby vypľul aj dušu.

„Raňajky sú v kuchyni na stole. Vezmi si čo chceš," mávnem rukou smerom ku kuchyni, kde som vyložila na stôl pečivo. Jess len zomkne pery do tenkej linky a pokrčí nosom. Viem presne čo to znamená. To, čo by chcel najviac, si vziať nemôže.

Po raňajkách sa na izbe ospravedlním Em a poviem jej o tom, že ma čaká rande s Jessom. Samuela aj ten nočný bozk na pláži si nechám zatiaľ pre seba.

Pred obedom sa rozhodneme ísť na výlet loďou. V cene máme okružnú plavbu s obedom a pár zastávkami. Prvá zastávka je nádherná, no celkom preľudnená pláž, kde sa okúpeme a naobedujeme. Potom sa zastavíme pri jednej jaskyni, do ktorej si môžme z lode zaplávať. Je totižto prístupná iba z mora. Vraj kolujú zvesti, že bahno z tejto jaskyne omladzuje. Všetky tri sa tým blatom potrieme a smejeme sa tomu, ako sme omladli. Hotové krásky.

„A ja som počul, že túto jaskyňu používali starovekí bohovia, ako latrínu," povie Tefo, keď vojde medzi nás.

„Prečo máš dojdem, že si vtipný ty nechutné hovädo," hodí doňho kus blata Viv.

„Požehnaný hovnom bohov," uškrnie sa pri tom, ako si utiera hnedú hmotu z ramena.

„Škoda len, že k tomu neprihodili trocha rozumu," zašomre ešte Viv.

Potom zastavíme na otvorenom mori, kde si každý, kto má odvahu, môže zaskákať z lode. Viem si predstaviť, že kedysi by som tú odvahu mala. Teraz sa však neviem presvedčiť o tom, že by som to zvládla. Tefo a Viv si dodávaju kuráž vzájomným podpichovaním. Em na niečo také nie je, tak tá je skôr v pozícii pozorovateľky a fanúšičky. Rob a Jess samozrejme neváhajú ani sekundu a idú si skočiť z najvyššej paluby. Viv s Tefom skočia tiež, hneď po nich.

Keď sa poobzerám okolo, zistím, že z tejto nižšej paluby skáču aj malé deti. No tak ale to by zas bolo trápne skákať tu s deckami, nie? Vyjdem teda tiež na vyššiu palubu a pozerám cez zábradlie dole.

„Tak čo, ideš si skočiť?" ozve sa za mnou mokrý Jess.

„Raz ti to šialenstvo nestačilo?" odpoviem mu otázkou.

„Až to skúsiš, tiež to budeš chcieť zažiť znova," usmeje sa.

„Asi by som sa prizabila. Toto nie je zrovna vhodná výška na to, aby som tu skákala pupkáče," pozriem sa neisto dolu. Moje odhodlanie sa ceľkom rýchlo stráca.

„Ale čo si. Poď," prelezie zábradlie a natiahne ku mne ruku. Čaká, či si na to trúfnem s ním. Chvíľu ešte zaváham, no nakoniec sa odhodlám. Preleziem zábradlie a chytím ho za ponúkanú ruku. Jessov stisk je pevný. Môj skôr kŕčovitý.

„Môžeme?" spýta sa ma, aby sa uistil, že som pripravená.

Stále hľadiac dole so srdcom až v krku, sa zhlboka nadýchnem a prikývnem. Spolu sa odrazíme a skočíme. Môj vreskot sa musí ozývať až na pevninu. Naše ruky sa rozpoja a my dopadneme do vody.

Teraz by si jeden predstavil, ako sa pokojne vynáram z vody so spokojným úsmevom na perách. So zaklonenou hlavou a dlaňami si uhládzajúc vlasy dozadu. Realita je však taká, že okolo seba mácham rukami ako zmyslov zbavená. Keď sa mi podarí dostať nad hladinu, tak sa rozkašlem, pretože som si ako správna borka, nechytila nos. Predsa by som nebola za trapku, že si potrebujem držať nos, však?

„Doriti," vyjde zo mňa, keď sa môžem konečne voľne nadýchnuť. Za mnou sa ozve smiech. „Dávam ti desať z desať," zahlási smejúci sa Tefo. Viv naňho niečo zasyčí a ošpliecha ho.

„No, na tom štýle by bolo treba zapracovať," nedám sa.

„Ja som dopad nevidel, ale máš u mňa desať za odvahu," mrkne na mňa Jess.

-

Myslím, že nikoho neprekvapí, keď sa za kormidlom cestou späť, zjaví Viv. Doteraz sa u kapitána lode prestriedali všetky deti, ktoré si chceli skúsiť na chvíľu kormidlovať loď a stať sa tak na malý moment tiež kapitánom.

„Hej decká, cvaknite ma," zamáva nám Viv spoza kormidla. Kapitán v modrobielom pásikavom tričku s vyšitou kotvou stojí tesne za ňou a vidno, že si jej prítomnosť užíva. Predsa len je to pre neho príjemná zmena. Em si vezme mobil a ide jej spraviť želaný záber. Viv dostane na hlavu ešte kapitánsku čiapku, aby bol záber autentický. Keď odchádza, kapitán jej pobozká ruku na rozlúčku.

Ako program na dnešný večer sa dohodne bar a potom nočné kúpanie. Jess nás ale ospravedlní s tým, že máme vlastný program. Našťastie sa v tom nikto nemá potrebu rýpať.

Keď všetci odídu a my osamieme, pochytí ma mierna nervozita. Rozmýšľam, či som niekedy bola na ozajstnom rande. Povedala by som ale, že nie. Teda nikdy to tak nikto oficiálne nenazval.

„Ideme?" ozve sa vedľa mňa Jess a vytrhne ma tak z môjho zamyslenia. Dnes večer som si obliekla moje obľúbené plachťáky pod kolená a voľné tielko. Pod tým mám už oblečené plavky, aby som bola pripravená na nočné kúpanie.

„Na múrik?" spýtam sa len.

„No, nenašiel som tu žiaden vhodný takže, nie," vyzve ma rukou k odchodu.

Dúfam len, že mu nenapadlo vziať ma do reštaurácie, preboha. Už len pri tej predstave mi je trápne. Nič také som s ním nikdy nepotrebovala. Málokedy sme plánovali veci predom.

---

Bolo to jedno z tých výnimočných rán, kedy som sa mohla zobudiť vedľa Jessa. Zostal na noc u mňa a ja som si to patrične užila. Keď sa nám po dĺĺĺhom prebúdzaní podarilo vymotať z postele, vzal si do rúk mobil a začal sa na niečom smiať. Keď som sa spýtala, čo je tam také smiešne, len na mňa otočil mobil a ukázal mi fotku, ktorú mu niekto poslal. Boli na nej odfotené holé zadky osvtlené ohňom z ohniska. Nechápavo so sa naňho pozrela.

„Kamarát mi poslal fotku zo stanovačky, na ktorej som mal pôvodne byť," vysvetlil mi.

„Prečo si nešiel?"

„Pretože tie tri noci strávim radšej s tebou," pritiahol si ma k sebe a pobozkal ma.

„Nikdy som nebola na stanovačke," zamyslela so sa nahlas.

„Čože?" začudoval sa, akoby to bolo niečo nezvyčajné.

„Je na tom snáď niečo divné?"

„Trocha. Mali by sme to napraviť," vstal s novou iskrou v očiach.

„Chceš mi tu uprostred obývačky postaviť stan?"

„Ježiši, nie. Si čoraz divnejšia," vyceril na mňa zuby v širokom úsmeve.

„Chceš ma teraz viac?" zakmitala som obočím. Jess si ma namiesto odpovede na moju otázku len premeral a spokojne zabručal. Potom z ničoho nič tleskol, až ma myklo.

„Pobaľ sa, za chvíľu vyrážame. Stretneme sa o hodinu na zastávke," povedal mi počas toho ako sa obúval a chystal na odchod.

„Počkaj, čo?" zostala som celá v pomykove. Čo mi ušlo?

„Čau," zabuchol dvere a bol preč.

Ešte asi minútu som stála na chodbe a rozmýšľala, čo že to mám vlastne robiť. To ako ideme stanovať? Čo si mám preboha nabaliť? Bolo toho toľko, čo som sa chcela opýtať. Potom ma prepadla nervozita z toho, že to nestihnem. Už mi ostávalo iba päťdesiatpäť minút. Ako prvé som si rýchlo niečo zaraňajkovala. Potom som sa šla baliť.

Keď som skončila, zhodnotila som, že čo nemám, to nepotrebujem. Dokázala som sa napratať do jedného ruksaku.

Neskôr sme sa po dvadsať minútovej jazde a polhodinovej túre, dostali na miesto. Zostala som v nemom úžase. Hneď ako sme vyšli z lesa na čistinku, sa nám naskytol úžasný výhľad na dva kameňolomy. Jess ma chytil za ruku a zaviedol ešte o kus ďalej, kde bol rybník ako z rozprávky. Čakala som, kde na mňa spoza rákosia vykukne nejaký zelený vodník.

Jess rozložil stan v lome, ktorý bol bližšie pri rybníku. Keď bol hotový so stanom, nanosili sme spolu drevo na oheň. Prekvapilo ma, že stihol ísť aj nakúpiť jedlo. Zvyšok dňa nám ubehol ako voda. Keď sa zotmelo, sedeli sme spolu blízko pri ohni. Oheň ma hrial spredu a Jess ma zohrieval svojím telom zozadu. Z lesa sa ozval akýsi zvuk a ja som sa trocha zľakla. Rýchlo som sa poobzerala po okolí.

„Bojíš sa?" zapriadol mi Jess do ucha, s tvárou zaborenou v mojich vlasoch.

„Nie," vyslovila som očividné klamstvo. Stále som pátrala v tme, či niečo neuvidím.

Odhrnul mi vlasy a priblížil sa k môjmu krku, na ktorý mi zafunel pri tom, ako sa zasmial na mojej zle predstieranej odvahe.

„Takže ideme na nočnú výpravu?" prešiel mi špičkou nosa od ramena, až k uchu. Tam sa zastavil a na mojom krku som ucítila jemný dotyk jeho pier.

„Ak mi dodáš trocha odvahy," obzrela som sa naňho ponad plece.

Jess len nadvihol jedno obočie a prisal sa na moje pery. Taký nevinný, lenivý bozk. Keď som sa odtiahla, zadívala som sa na jeho tvár, ktorú osvetloval oheň. Zadívala som sa do jeho očí, v ktorých zreničkách šľahali plamene. Otočila som sa mu v lone a objala ho rukami okolo krku. Jedným kútikom mi nenápadne cuklo dohora. Páčilo sa mi čo som videla. Stratili sme sa v sebe navzájom.

Samozrejme to skončilo tým, že som si na ňom zajazdila pri ohni, akoby som krotila nejakého nočného dravca, z toho temného lesa za nami. Na sebe som mala jeho rozopnutú mikinu, pod ktorou som bola nahá. To, čo bolo pod mikinou zohriatou jeho telom, mohol vidieť iba on.

Osvetľovali nás blikajúce plamene praskajúceho ohňa vedľa nás. Keď sme sa dostávali do finále, chytil ma za boky a začal do mňa zospodu divoko prirážať. Okolitý svet pre mňa prestal existovať. Boli sme len on a ja. Nevnímala som, ako sa celým kameňolom ozýval zvuk našich tiel plieskajúcich o seba. Myslím, že sme akékoľvek divoké zvery v okolí, ktorých som sa predtým bála, odplašili v momente, keď som do tmy zakričala jeho meno a on hrdelne zaručal. Konečne som sa mohla naplno uvoľniť a nebáť sa, že ma bude počuť pol bytovky.

Po tom, čo sa vystriekal na brucho, moje aj svoje, som sa naňho celá zadýchaná zvalila. Trocha to medzi nami čľapkalo, no nemala som silu na akýkoľvek pohyb.

„Budem to mať v pupku," zaškeril sa trocha nespokojne.

„O môj pupok sa tak nestaráš," zamračila som sa naňho.

„Tvoj pupok nie je chlpatý," pokrčil nosom.

„Mám nápad," odvalil ma nabok a vstal. Vytiahol ma na nohy, chytil ma za ruku a druhou rukou si držal svojho stále pevného kamoša. Dovliekol ma až k tomu čarovnému rybníku.

„To nemyslíš vážne. Zmrznem," pozrela som sa naňho, aby som sa presvedčila o tom, či tam chce ozaj vliezť. Už tak mi trocha drkotali zuby.

„Nie je taká studená, pozri," vkročil do vody.

A tak sme sa spolu za svitu mesiaca okúpali v tom rybníku.

---

Keby sme si ten výlet naplánovali, mal by veľa chýb. Možno by nespĺňal moje očakávania a predstavy o stanovaní. Takto to bol ale ten najlepší zážitok. Prijímala som veci tak, ako sa diali. Bez očakávaní. A tak som vlastne brala aj Jessa. Preto to čo bolo medzi nami tak fungovalo. Nikdy som od neho nič neočakávala. To bol ten dôvod, prečo ma nemohol ničím sklamať.

Jess ma vedie cez našu pláž ku skalám. Pomôže mi cez ne popreliezať, až sa dostaneme na jednu obrovskú, na ktorú si môžeme obaja sadnúť. Zostanem stáť ako obarená, pretože je na nej rozložená deka a uprostred nej položený kvet. To, že je položený na orosenom six pack-u pív, to je proste Jess. Stále som trocha nervózna, pretože mám v hlave, že je to oficiálne a plánované rande. Keď však vidím ako sa pripravil, pousmejem sa. Kedy to stihol?

-‐---------------------
Ahojky (: Čo vy? Skočili by ste? A čo myslíte, ako dopadne toto rande?

Za každý hlas, či koment, budem móóóc rada. Ďakujem :)