---

S Danom som chodila len pár mesiacov, keď odišiel cez leto na dva mesiace pracovať do zahraničia. Chodili si takto s jeho kamarátom Patrikom každé leto privyrábať. Samozrejme, že som nemala v pláne ho podvádzať. Dan Jessa nemusel. V podstate sa tak nejak obchádzali. Vždy ma pred ním varoval. Vedel aký Jess je, už predtým. Sukničkár. 

Pravidelne mávali cez víkendy párty plné alkoholu a trávy a na každej to skončilo rovnako. Jess pretiahol Danovu naj kamarátku Tinu, keď sa tam zrovna stretli. Nikdy medzi nimi nebolo nič viac. Šlo len o sex. Vraj.

Za tie prvé mesiace čo som začala chodiť s Danom, som si nikdy nevšimla, že by Jess s Tinou zmizli spolu. Ale nepoznala som ho dlho. Bol odo mňa starší a tak tajomný. Stal sa pre mňa akousi záhadou. Taký čudák, čo nezapadá. Hneď ako sme sa spoznali, cítila som, že je medzi nami niečo. Nevedela som však, čo to presne je. Myslím, že nám bolo dobre v spoločnosti toho druhého a vždy sme prehodili aspoň pár slov. Občas sa mi ho podarilo donútiť k malému, veľmi nenápadnému úsmevu. 

Keď mal Dan odísť na leto preč, zaúkoloval celú partu, aby na mňa dohliadli, nech s ním neskončím. A predsa sa to stalo. Jess ma začal volať na tie ich párty, kam som bez Dana počas leta nechcela chodiť. Vedela som, že ak sa tam opijem, je veľmi pravdepodobné, že spravím nejakú hlúposť. Aj som vedela akú. 

Jeden víkend po tom, čo sme si už pár dní písali, ma prehovoril a ja som prišla. Samozrejme som sa opila a celý večer som s Jessom prekecala. Bolo mi s ním príjemne. Konečne som sa nemusela báť, že odniekadiaľ vykukne Dan. 

Nakoniec sme spolu skončili v obývačke na sedačke, kde sme si to rozdali. Dokonca nás aj niekto pristihol. Doteraz neviem, kto to bol. Viem len, že si s najväčšou pravdepodobnosťou myslel, že som Tina, lebo ma pod Jessom nebolo vidno. Tina však  už  dávno spala niekde odpadnutá. 

Ani neviem, ako sme sa dostali k tomu, že sme sa začali stretávať pravidelne. Proste sa to tak nejak stalo. Zakaždým mi priniesol nejakú drobnosť a vždy to skončilo rovnako. Rozdali sme si to, kde sme zrovna boli. Keď sme spolu neboli, písali sme si.
Lenže prišiel ten deň, keď mi povedal o svojich citoch. Posledný deň, pred návratom Dana. Boli sme v parku. Bol neskorý večer a my sme sedeli na lavičkách mimo lámp. Hneď som vedela, že je niečo inak. Bol tichší, zamyslený a zdržanlivý. Inokedy by ma na tej lavičke pretiahol bez ohľadu na to, či by zrovna šiel niekto okolo. Ale ten večer nie.

A potom...

Sedela som na tej prekliatej lavičke a cítila to napätie, ktoré sa medzi nami vznášalo. Myslím, že mi bolo aj zle. Zle z toho, že toto všetko s Jessom sa ten deň skončí, ale aj z návratu Dana a toho, že sa mu musím priznať. Nevedela by som sa mu pozrieť do očí, keby som sa nepriznala.
Jess chodil pred lavičkou tam a späť, ako hladný lev v klietke. Rukou si prehraboval vlasy, zatínal sánku a škrípal zubami. 

Ten deň bol do tej chvíle perfektný. Ostatne, ako každý iný, ktorý sme spolu strávili. Až kým nenastal jeho koniec. Koniec nás dvoch, ktorý sa odohrával práve v tej chvíli.

Znervózňoval ma. 

Nevedela som čo mám povedať, alebo urobiť. Dovtedy som ani nepomyslela na to, ako sa toto, ako sa my rozdelíme už navždy. Vedela som ale jedno a to, že sa vrátim k Danovi. Moja cesta bola jasná.

Zrazu sa zastavil, zhlboka sa nadýchol a prevŕtal ma pohľadom. Kým prehovoril, trvalo mu to ešte pár mučivých sekúnd. 

„Zostaň so mnou," povedal zrazu a mne chvíľu trvalo, než som si uvedomila, o čo ma práve požiadal. Takáto varianta u mňa doteraz neexistovala. 
„Vykašli sa na Dana, Lish. Viem, že nie som žiadne terno, ale," odmlčal sa na chvíľu, „do pekla s tým! Milujem ťa Lisha." Prehrabol si vlasy a nasucho preglgol. Ako keby nemohol uveriť tomu, že mi to naozaj povedal. Nahlas.

Zostala som naňho pozerať bez pohnutia. Možno som ani nežmurkla. Úplne som zamrzla a premýšľala nad tým, či mi práve naozaj povedal to, čo povedal.
Mlčala som. Stále som mlčala a jeho to zabíjalo. 

Keď si uvedomil, že sa odpovede nedočká, podišiel ku mne a pobozkal ma. Nežne, pomaly a dúfajúc, že budem jeho.

Už naposledy sa mi to snažil povedať tou piesňou v parku. Ale ja som to nevidela. Nie, ja som to vidieť nechcela. 

Zlomilo ma to. Moje srdce sa roztrieštilo a niekde hlboko vnútri, som vedela, že jeden z tých kúskov môjho srdca, bude navždy patriť jemu. A možno by som toho zistila viac, keby som sa v mojom vnútri zdržala dlhšie. Nechcela som. Bála som sa toho, čo by som tam mohla objaviť. 

Rozplakala som sa. Slzy sa mi kotúľali po lícach a vpíjali sa do nášho bozku. Vedela som, aké ťažké muselo byť pre Jessa vyznať mi city. Povedať to nahlas. No i tak som sa pred tým schovala a nedala myšlienke na vzťah s ním ani šancu. 

„Nemôžem sa s ním rozísť. Ja, mám ťa rada, ale..."

„Prestaň. Ak sa chystáš povedať, že môžme ostať kamaráti, alebo podobnú blbosť, radšej nepokračuj, lebo prisahám, že to tu roztrieskam!" 

Videla som, ako sa v ňom melú pocity. Smútok, sklamanie, beznádej, ale aj láska a hlavne zlosť. Bol nahnevaný. Musela som ísť. Preč od neho. Každá ďalšia sekunda v jeho prítomnosti by ma bolela. 

Keby sme spolu zostali ešte chvíľu, začala by som pochybovať o svojom rozhodnutí a to som nemohla dopustiť. Celú noc som vtedy nemohla spať. Obhajovala som sama pred sebou svoje rozhodnutie. Ale moje výhovorky sa mi zdali byť stále menej uveriteľné. Je to sukničkár. Nie je typ na dlhodobý vzťah. Chce len naštvať Dana. Nakoniec som sa musela zmieriť s tým, že už to inak nebude. Rozhodla som sa a to rozhodnutie už som zmeniť nemohla. 

Však?

Dan mi odpustil. Alebo sa tak aspoň tváril. A možno o tom chcel sám seba naozaj presvedčiť. 

Jess po tej noci odišiel z mesta a už sme sa nikdy nevideli.

   ---

Je to už niečo cez štyri roky čo som ho videla naposledy. Tá spomienka ma zabolí.

Vidím, ako škrípe zubami a cuká mu sánkou. Robil to vždy keď ho niečo rozrušilo. Toto sa síce nezmenilo, no on sa za ten čas trocha zmenil. Zmužnel. 

Postoj má pevný ako skala a ramená o čosi širšie, ako si pamätám. Tetovania, ktoré som si predtým všimla, sú tiež nové. Čo si pamätám, mal potetovaný len chrbát. V obočí má stále priercing. Spod šiltovky mu na čele trčia tmavohnedé vlasy. Má stále číro, ako predtým? 

Ocitnem sa zakliesnená v jeho pohľade. Tie oči, tie sú stále rovnaké. Farby búrkových mrakov. Bola by som prisahala, že sú za nimi ozaj tmavé mračná, ktoré sľubujú strašnú búrku. Jeho oči ho vystihujú dokonale.

----------------------

Och, tak čo povieš? Chystá sa búrka? :)