Dnes sme sa rozhodli, že nepôjdeme nikam. Budeme si grilovať. Takže po návrate z pláže sa umyjeme, prezlečieme a utekáme do obchodu. Rob, Tefo a Jess, idú hodný kus pred nami. Ženie ich zrejme túžba po pive.

„No čo kočky? Niekedy netreba hľadať ten najlepší materiál moc ďaleko, hm?" spustí Viv, hľadiac pred seba na tích troch. 

„Materiál to je dobrý, ale niekde sa asi stala chyba, keď on je tam a ja tu," zamyslí sa Em nahlas.

Stále neviem pochopiť, prečo s Robom ešte stále nie sú spolu. Má pravdu. Už by tu mali dávno kráčať ruka v ruke.

„Včera ste sa spolu predsa stratili. Mali ste dosť času vyjasniť si to, Em," pripomenie jej Vivien. 

„No, keby som mala byť ja ta iniciatívna, dopadlo by to asi takto: po polhodine vykusovania sa na pláži, sa ho celá zadýchaná spýtam - ach Rob, už spolu chodíme? Rob na to - ja neviem. Ja na to - och, aha." Em pri tom mení hlasy a keď napodobní Roba, s Viv vyprskneme od smiechu, až nám tečú slzy. „Vidíte? To proste nejde," rozhodí nakoniec rukami.

„No, možno by sa ho stačilo spýtať, čo ho brzdí." Síce som tá posledná, ktorá by mala radiť vo vzťahoch, no príde mi to tak jednoduché. Em sa na mňa pozrie pohľadom, či to, čo som práve povedala, myslím naozaj vážne.

„S Robom som o nás dvoch neviedla vážny rozhovor. Nikdy. Vlastne neviem, či sme vôbec niekedy viedli akýkoľvek vážny rozhovor."

„Možno to bude ten problém?" nadhodím opatrne.

„Blbosť!" takmer zvreskne Viv. S Em sa na ňu okamžite otočíme. 

„Keď mu zdrhol pes. Pamätáš? Vtedy bol vážny. Aj ty si bola vážna a mám pocit, že ste sa spolu rozprávali," zakmitá divoko obočím.

„Hahaha, Viv. Fakt vtipné," Em sa na ňu zavesí, hľadiac pred seba. Je jasné, na koho zadok pozerá.

V obchode je klimatizácia vypeckovaná tak, že všetky tri drkoceme zubami. Snažíme sa byť teda rýchle a psychicky, aj fyzicky sa pripraviť na tepelnú facku, ktorá nám bude uštedrená po vyjdení z predajne. Chalani si samozrejme naložia takmer plný vozík pív, aby mali zásobu na čo najdlhšie. My si zas vezmeme niekoľko vín a samozrejme, veľa fliaš vody. Lebo ak tie vody nevezmeme my, tak tí traja by boli schopní byť fakt len na pive. Mimo to berieme hrozno a nejaké syry k vínu a niečo na to grilovanie, nech neumrieme od hladu. 

Keď už sme skoro doma, zistíme, že sme zabudli brikety, takže po tie sa chalani musia vrátiť. S babami zatiaľ chystáme šalát a mäso s klobásami na grilovanie.

„Tak u Em a Roba sme prišli na to, kde je chyba. A čo ty kočka? Nejaký posun s Jessom?" nadhodí Viv, pri krájaní rajčín do šalátu. 

„Uzavreli sme mier." Posun? Aký posun by mohol už len nastať?

„Och áno, všimla som si, že už spolu občas prehovoríte, ale to napätie sa nestratilo, čo?" nedá sa odbiť.

„Ja žiadne napätie nevytváram. To on." O tom, že som určila nejaké pravidlá sa radšej ani nezmienim. Nepochopila by to. Nevie ako sa veci majú.

„Vieš, nemôžeš čakať, že sa bude držať späť. Podľa toho čo si mi hovorila, budeš láskou jeho života o ktorú si myslel, že prišiel. Keď stretneš niekoho takého, máš sa ho držať zubami, nechtami. Tak mu to nemaj za zlé," povie mi Viv, akoby sa nechumelilo. 

No ja si pri jej slovách uvedomím jednu vec. Znova hľadím len na seba a naňho zabúdam. Viem predsa ako to dopadlo minule, však? A aj napriek tomu si idem zas len podľa seba. Podľa toho, čo je podľa mňa, najlepšie pre mňa. I keď nad vzťahom s ním stále nerozmýšľam, tak ako som nad niečim takým neuvažovala ani predtým. Ale ja predsa nie som schopná dať mu vzťah. Nie so všetkým, čo k tomu patrí. Nie teraz. Bude zázrak, ak sa nám podarí vybudovať priateľstvo. Nie to, na čo sa hráme teraz, ale ozajstné priateľstvo. Keď sa mi podarí prelomiť ten pocit, že Jess je niečo, čo mám zakázané, alebo ako to povedať, možno zistím, že ho... milujem. 

Spoznám to? Ten pocit? Možno by to všetko mohlo ísť o to ľahšie, že ho poznám a už sme si spolu niečo zažili. Ale nemôžem ho zneužiť len na zahojenie mojej ranenej duše. Musela by som si byť istá, že to všetko prežijem s ním a preňho. 

„Hej kočka si tu s nami?" otočí sa na mňa Viv od linky. 

„Ja len... je to komplikovanejšie ako sa zdá."

„Dosť bolo rečí o chlapoch. Zmeňme tému na niečo zábavnejšie prosím," povzdychne si Em. Och áno, presne tak. Lepšie by som to nepovedala. Ďakujem, Em.

Keď sa chalani konečne vrátia, máme už všetko pripravené. Rob sa stará o gril, Jess o pivo, ako inak a Tefo sedí na terase s vyloženými nohami a nerobí nič. Začneme nosiť teda všetko na stôl na terase. Viv cestou drží fľašu vína a hrá sa, že je to mikrofón. V pozadí jej hrá z repráku Sweet Child O' Mine a ona spieva. Občas si fľašu prehodí ako gitaru a zahrá sóličko.

„Teodor, ty dilino! Čo sedíš?" namieri zrazu fľašu na sediaceho Tefa. 

„To ma posadilo z tvojho falošného spevu, Vivien!" 

Neuveriteľné. Ako to robia, že vždy, keď na seba prehovoria, myká mi kútikmi dohora?Jess už rozdáva vychladené pivo a hneď si to svoje aj otvorí. 

Skôr než sa stihne napiť, ho zastaví Viv.

„Pŕŕŕ, kovboj. Najprv dámy," pichne mu vínovú fľašu do voľnej ruky, aby nám ju otvoril a nalial.

Keď už je všetko na stole, môžme si konečne sadnúť a nechať sa obskakovať. Rob je skutočný grilmajster. I keď večne zamračený. Večera sa naozaj vydarila a všetci len odfukujeme, ako sme sa prejedli. Na spratanie zo stola si dávame ešte nejaký čas navyše, pretože teraz sa nikto z nás nevládze ani pohnúť. Máme načatú druhú fľašu vína, no ja dnes radšej vsádzam len na striky.

„Myslím, že sú mi tesné aj šľapky na nohách," zafučí Em a vyzuje sa. „Zajtra budem musieť ísť na pláž v baloňáku s takýmto pupkom," potľapká sa po bruchu.

„Ale čoby cica, to raz dva vysúložiš," mávne nad jej bedákaním rukou Viv. Je zaujímavé, s akou vážnosťou dokáže niečo také vysloviť. Potom sa pozrie na Roba. „Myslím, že by si jej vedel pomôcť."

Večne zamračený Rob sa tvári, akoby nič nepovedala. Jeho odpoveď na seba ale nenechá dlho čakať. 

„Radšej dojsť po svojich a s pupkom."

„Počkať, počkať," napriami sa Viv na stoličke s novou iskričkou v očiach. „Vravíš, že by sa na pláž nedostala po svojich? To sú ale silné slová niekoho, kto..." začne Viv, no nestihne dopovedať. Em ju celkom nápadne kopne pod stolom do nohy. „Čo je?" zamračí sa na ňu Viv.

„Prečo sa s tebou vôbec bavím o sexe?" krúti nad celou touto nemožnou konverzáciou hlavou Rob.

„Ha! Presne tak, Rob. Prečo so mnou? Mal by si sa o tom totiž porozprávať s niekym iným."

„Stačí Viv," povie zatiaľ ešte kľudným hlasom Em. Tefo, Jess a ja ich len neveriacky sledujeme a čakáme, kam až to zájde.

„Keď si taká hŕŕŕ do môjho sexuálneho života, kedy si si naposledy zatrtkala ty, Viv?" prejde Rob do plného útoku. Už pôsobí o čosi nasratejšie. 

„No dovoľ. Ja som tu od toho, aby som pokladal také otázky. Takže, kedy to bolo naposledy u teba?" zaháji Viv protiútok.

„Pred mesiacom," odpovie Rob, akoby sa nechumelilo.

„Cením si tvojej úprimnosti a preto ti odpoviem. Sú to tri mesiace," usmeje sa Viv. Dusná atmosféra je rázom preč. Z jej odpovede som celkom prekvapená. 

„Toto je dobré," zavrtí sa Viv na stoličke. „Čo ty, Em?" otočí sa na Emily celá nedočkavá. 

Em je ešte trocha naštvaná, no odpovie. „Štyri mesiace. Rozchodový sex na rozlúčku," mykne plecami.

„Zas až toľko sme toho nemuseli vedieť," zamrmle Rob. 

„Tefo, čo ty?" pokračuje Viv.

„Neviem. Asi týždeň?" Tefo to povie takým štýlom, ako keby sme sa bavili o počasí. Viv sa zdá byť ale trocha zaskočená.

„Pred týždňom? S kým?" zapiští.

„Čo ja viem." 

„No, to o tebe veľa vypovedá. A čo ty Jess?" otočí sa naňho Viv a ja spozorniem o čosi viac.
„Osem mesiacov," odpovie jej. Niekomu zabehlo od prekvapenia.

„Držíš celibát?" uchechtne sa Rob. 

„Jasné, dal som sa k mníchom. Máš s tým snáď dáky problém?" zavrčí Jess. Rob zdvihne ruky v obrannom geste.

„Pretiahol si toľko sukní až sa ti to znechutilo?" nedá mu pokoj Viv.

„Osem mesiacov nie je tak veľa," zazrie na ňu. Asi pochopila, že sa o tom viac nemieni baviť. Myslím, že aj začína ľutovať, že vôbec niečo povedal.

„A ako si na tom ty, kočka?" Pozornosť všetkých sa obráti na mňa. Em ma hypnotizuje pohľadom a je pripravená zasiahnuť, ak by bolo treba. Akosi som zabudla, že táto otázka padne aj na mňa.

 Môj posledný sex, ktorý by som mohla dať do úvodzoviek, lebo pre mňa to nič so sexom nemalo, je to posledné, na čo chcem myslieť. Nechcem venovať sexu s Danom ani jednu jedinú myšlienku. Už len to, že teraz myslím na to, ako na to nechcem myslieť je dosť zlé. 

„Posledný dobrý sex som mala niečo cez štyri roky dozadu," poviem nakoniec. Ani neviem prečo. Asi, že je to pravda. A i keď sa pri tom nechcem pozrieť na Jessa, môj pohľad vystrelí okamžite k nemu. Myslím, že len slepec by nepochopil čo to znamená. Na chvíľu zavládne hrobové ticho. 

„Počkať, počkať, počkať. Predsa si sa teraz rozišla s niekym, nie? To ste spolu nespávali?" Viv je trocha mimo a nevie či jej niečo ušlo, alebo si robím srandu. Okamžite sa na svojej stoličke nahne bližšie ku mne, pretože toto ju veľmi zaujíma.

„To som nepovedala," strelím po nej pohľadom. Hneď nato sa pozriem na Em, čím jej dám znamenie. V tomto vypočúvaní nechcem pokračovať ani o sekundu dlhšie. 

„Teda bol zlý v..."

„Myslím, že sme dostali dostatočnú odpoveď, Viv," zastaví ju Em. 

„Čo keby sme si zahrali nejakú hru?"

„Prvé kolo vynechám," vstanem od stola a rýchlym krokom sa vyberiem po schodoch do izby.

 „Povedala som niečo?" Viv je z mojej reakcie trocha zmätená a ja sa jej nečudujem. Keď vojdem do izby, idem zavrieť balkónové dvere. Na moment sa pri tom započúvam do rozhovoru na terase. „Takže, vy dvaja..." prehovorí Tefo.

„Ja som to vedela," ozve sa samozrejme Viv.

„Čo? Jak to?" reaguje Tefo. „Akože zdalo sa mi že... počkať. To som o tom nevedel len ja?"

„Ani ja," ozve sa Rob. 

Zabuchnem balkónové dvere tak silno, aby to všetci počuli.

„Dúfam, že ste spokojný," počujem ešte naštvanú Em, kým odstúpim odo dverí.

Ľahnem si na posteľ a zhlboka dýcham. Takýmto situáciam sa samozrejme nevyhnem keď moje okolie nevie o tom, čím som si prešla. Em a Jessovi som ale zrejme prezradila viac, ako som chcela. Sakra! Stačilo povedať počet mesiacov. Načo som sa v tom potrebovala rýpať. Preboha a ešte trepnem to s tým dobrým sexom. Momentálne mám chuť si otrieskať hlavu o stenu. Existuje niekto ešte blbší ako ja?! Akoby som k mojej blbosti potrebovala obecenstvo. 

Z môjho zúfalstva z toho, ako som to všetko posrala, ma vytrhne zaklopanie. 

„Nie som tu," ozvem sa dúfajúc, že mi bude dopriaty pokoj. Hlavne nech to nie je Jess, preboha. Nemohla by som sa naňho ani pozrieť.

„Chcem si len prepudrovať nos," ozve sa tlmený hlas Em.

„Klameš," odpoviem jej a chcem tak odbiť jej chabý pokus o prienik do izby.

„Klame! Ten nos chce prepudrovať mne. Mám ho červený ako alkoholik. Prisahám, že v tej tme svieti!" zhíkne Viv. „A mimo to, máme víno."

„No dobre," vzdám sa nakoniec. Obe naraz vtrhnú do izby a rútia sa ku mne. Až ma tocha vystrašia. 

„Čo sa deje preboha?" Schmatnú ma za ruky a vytiahnu z postele.

„Ideme," zavelí Em a Viv pri tom zamieri fľašou pred seba.

„Nechcem ísť dole," spanikárim trocha. Ani náhodou nechcem byť dole a znášať Jessove pohľady. Nedaj boh by to niekto znova začal riešiť. 

„Ideme na pláž," ukľudní ma Em.

„Zmena plánu. Bude to babský večer," natešene zapiští Viv. Keby mohla, zatlieska rukami a dvakrát si podskočí od radosti. Bohužiaľ, aby sme sa dostali na pláž, musíme prejsť okolo terasy.

 „Ideme na pláž. Nečakajte nás," oznámi Em našemu chlapskému osadenstvu.

„Nič neogrcajte, nepoštite to tu a môžte umyť riad," pridá sa ešte Viv. Jediná reakcia, ktorej sa jej dostane, je Tefov zdvihnutý prostredník. 

„Aj ja teba. Čau!" pošle mu Viv vzdušný bozk.

Celú dobu sa pozerám na bráničku, no keď sa už zberáme k odchodu, predsa len sa otočím a zachytím Jessov pohľad. Prisala by som, že z jeho očí šľahajú blesky. Stačila mi sekunda jeho pohľadu a striaslo ma. Ani nechcem vedieť, čo všetko si stihol predstaviť za ten krátky čas. Najhoršie je, že sa mu nevyhnem. 

Mám čas do zajtra kým ma zas odchytí a potom... potom to bude asi veľmi nepríjemný rozhovor.