Aj napriek tomu, že mi Danove slová stále hlodali v hlave, som na Jessovi nenašla nič zlé. Ani kúsok toho Jessa, o ktorom mi Dan hovoril.

   ---

Jessa som oficiálne spoznala asi až o tri víkendy neskôr, od mojej prvej párty u Dana. Bol iný. Akoby tam nepatril. Celý večer som ho videla len na múriku za garážou, s pivom v ruke. Vždy pri ňom bol niekto iný, kto sa stavil na pokec. 

Keď som v sebe mala už zopár poldecákov, šla som za ním aj ja. Chcela som ho spoznať. Sadla som si oproti nemu na múrik a pozdravila. Namiesto odzdravenia, sa načiahol po novú fľašu piva, ktorú otvoril a podal mi ju. Pod múrikom mal vedro studenej vody a v ňom chladil slušnú zásobu pív. 

„To tu budeš sedieť celý večer?" spýtala som sa ho, sediac oproti nemu.

„Možno," odpovedal, dívajúc sa na moju ruku držiacu fľašu.

„Nie je to nuda?" vyzvedala som ďalej a odpila si.

„Možno," zopakoval, s pohľadom zaseknutým na mieste, kde predtým bola moja ruka držiaca pivo. Už nesledoval moju fľašu, ktorá sa niekoľkokrát dotkla mojich pier pri tom, ako som si z nej postupne odpíjala.

„Tak to budeš asi poriadny čudák čo?" zamračila som sa naňho.

Jess sa chystal tiež napiť, no pri tej otázke sa pohyb jeho ruky držiacej pivo, zastavil tesne pred ústami. Konečne sa na mňa pozrel. Odkedy som si prisadla, nepozrel sa mi ani raz do očí. Vlastne ani na moju tvár. Teraz sa však pozeral a ja som neuhla pohľadom ani o kúsok. Tento náš očný súboj trval niekoľko dlhých sekúnd, keď sa zrazu otvorili zadné dvere od garáže. Dovtedy som si ani neuvedomila, že na Jessovej tvári sa objavil jemný, takmer neviditeľný úsmev. 

Keď však z dverí vystrčil hlavu Dan, jeho tvár opäť zvážnela, ba priam skamenela. 

„Tu si. Poď si s nami dať," povedal mi Dan mávajúc vo vzduchu plastovým vrecúškom. Jessa ignoroval. 

Šibla som pohľadom po Jessovi. Hlavu mal zvesenú a díval sa na fľašu, ktorú zvieral v rukách. Nenápadne ku mne zdvihol svoj pohľad. Zrazu som mala pocit, že by som mala ostať a že ak prijmem Danovu ponuku, spravim niečo zlé. Potom som sa pozrela späť na Dana, ktorý sa už mračil. Samozrejme si všimol, že som sa pozrela na Jessa, akoby som si od neho pýtala povolenie, alebo čo. 

Podišiel ku mne a potiahol ma za ruku, aby som zoskočila z toho múrika k nemu na zem. Hneď, ako sme stáli oproti sebe, ma schmatol za zadok a pritiahol bližšie k sebe. „Poď Lish, preskúmame spolu vesmír," povedal mi a začal ma bozkávať. 

Vedela som čo tým myslí. Keď ma ukecal prvýkrát, boli sme sami dvaja a mimo to, že som si skoro vykašľala pľúca, ktoré ma strašne štípali, to bol neopísateľný zážitok. Taký sex som nikdy nezažila. Keď sme skončili povedala som, že sa mi otvoril celý vesmír. 

Danove bozky mi boli pred Jessom z akéhosi mne neznámeho dôvodu nepríjemné. Vedala som, že to robí len preto, aby mu ukázal, že som jeho. Chytila som ho za ruku a potiahla dnu, aby prestal s tou provokáciou. Keď som sa otáčala, všimla som si, ako sa Dan na Jessa usmial a keď som vošla dnu, počula som, ako Jess do niečoho udrel. 

---

V diaľke začujem špliechanie vody. Zaostrím do slnka a zbadám, že sa sem rúti akýsi plavec. Vstanem teda a zhodnotím, že je najvyšší čas na obed, ktorý mi už určite vychladol. Slnko sa už pohlo o poriadny kus vyššie. S trochou námahy sa konečne vyštverám po kamenistej cestičke hore na útes. Otočím sa ešte raz na malú pláž. Z vody akurát vychádza... Jess. 

Ešte že som včas odišla. Zrejme to tu objavil už včera. Rýchlo sa poberiem preč, aby si ma nevšimol. 

Keď prechádzam okolo našej pláže, všimne si ma Em sediaca na deke a zamáva mi.

     Jess

Potreboval som si trocha zaplávať, aby som si prečistil hlavu. Dnes ráno sa mi nepodarilo ísť behať, ako som to mal v pláne. Snáď budem ostatné dni úspešnejší. 

Ale čo ma ráno vyviedlo z miery, bola smejúca sa Lisha. Zdala sa byť v pohode. Ako kedysi. Ani náznak po tom, čo sa v nej odohralo včera. Priznávam, že ma trocha serie, že ju doháňam k slzám a neviem ju rozosmiať tak, ako Tefo. Predtým sa snažila ona rozosmievať mňa. 

Zvalím sa celý zadýchaný na moju osušku na pláži s tým, že si trocha oddýchnem.

„Ehm, ehm," zahmka Em, ktorá leží o dve osušky ďalej. 

„To hmkaš na mňa?" otočím sa na ňu, keď zahmka tretí raz.

„Už to tak bude," poobzerá sa okolo seba, aby mi tak dala najavo, že na nikoho iného to byť nemôže. 

Rob, Tefo aj Viv, sú vo vode. Nadvihnem jedno obočie v tichej otázke a čakám čo z nej vypadne.

„Že mi skočíš po vodu? Prosím. Zabudla som si ju v chladničke."

„Vezmi si nejakú čo tu je," snažím sa ju odpálkovať.

„Ale to sú samé teplé žbrndy. Potrebujem niečo studené. Prosííím." Je neodbytná. Šúcha o seba dlaňami a klipká očami. 

„Si strašná," zavrčím na ňu. Vstanem a idem jej po tú blbú vodu. Má šťastie, že to nie je ďaleko. „Síce ťa mám rád Em, ale nabudúce si po ňu choď láskavo sama."

„Ďakujem Jess! Si najlepší," zakričí na mňa ešte. 

Prejdem cez našu super vŕzgajúcu bráničku a zamierim hneď do kuchyne. Pri stole nájdem Lishu dojedajúcu obed. Prekvapil som ju. Ako prechádzam okolo stola k chladničke, začne spratávať dojedený obed. Moc pozornosti mi nevenuje. Pustí vodu a umýva po sebe riad.

„Nenechaj sa rušiť hneď vypadnem. Idem len Em po vodu," poviem s hlavou pichnutou v chladničke.

„Mohla mi povedať, keď som sa vracala."

„Videla ťa ísť späť?" hlava mi okamžite vyletí z chladničky. Fakt Em? Taký úbohý plán?

Lisha sa na mňa zadíva a je zrejmé, že pochopila čo Emily spravila. Nahnala ma sem za ňou. Len neviem čo čakala, že sa stane. 

Chvíľu na seba tupo civíme a tak sa rozhodnem prelomiť to ticho. „Chcem ti..."

„Včera som..." Začneme obaja naraz.

„Ty prvá," prenechám jej slovo.

Zrazu akoby si nebola istá, či mi chce ešte vôbec niečo povedať. Pozerá do zeme a rozmýšľa. Potom sa zhlboka nadýchne a s odhodlaním v očiach sa na mňa zadíva.

„Začnime teda od začiatku. Myslím tým, od úplneho začiatku. Ale ja ti nebudem nič sľubovať a ty od toho, odo mňa, nebudeš nič očakávať. Možno sa opäť dopracujeme k priateľstvu, ale viac nečakaj. Je jedno či by som chcela, alebo nechcela. Ja ti viac dať neviem. Ale snáď sa takto pre nás stane tento pobyt aspoň o čosi znesiteľnejší," chŕli to na mňa, akoby sa bála, že si to rozmyslí.

Pohnem sa a chcem jej povedať, že by mi viac ublížila, keby som pre ňu ostal vzduchom. Chcem jej povedať, že je pre mňa dôležité vedieť či chce niečo viac, alebo nie. Že ona je pre mňa dôležitá. Skôr, než stihnem vydať čo i len hlásku, ma zastaví.

„Neprerušuj ma, lebo stratím niť a už zo mňa nič nedostaneš. Ak to má medzi nami nejak fungovať, aj keby len počas tejto dovolenky, čo tak zrejme aj bude, mám nejaké pravidlá," pokračuje s vážnym výrazom v tvári. Všetko čo vraví, myslí smrteľne vážne. 

Čakám, že povie niečo, ako žiaden sex, s čím by som vedel žiť. To, že neverí, že by sme dokázali byť priateľmi na dlhšie, ako je nevyhnutné, ma trocha zamrzí. Viem, že ju získam späť. Včera som jej predsa povedal, že nechcem len jej priateľstvo, ale som ochotný znova začať od budovania priateľstva. Môžme to každý poňať po svojom no nie?

„Budeš si držať odstup. Tým myslím žiadne dotyky. Ani nenápadné."

No jasné, to som si už tiež stihol všimnúť. Ale prečo?! Chcem doriti vedieť, prečo Lish? Samozrejme sa jej na to neopýtam. Viem, že by to nikam neviedlo a možno by si rozmyslela aj to, čo mi práve ponúka. Niekde začať treba. Dobre, beriem to.

„Môžeš mi pogratulovať rýchlym potrasením ruky k dobrému plaveckému výkonu, ak na to dôjde. Napríklad."

Pri tej predstave sa musím pousmiať. Lisha si to hneď všimne a pokrčí obočie.

„A čo keď si s tebou budem chcieť zatancovať na nejakej super diskotéke?"

„Budeš tancovať tridsať centimetrov odo mňa. Na to sa totiž rada pozriem," prijme moju návnadu a usmeje sa tiež. Vie, že by som na diskotéke nikdy netancoval. Je fajn cítiť, že sme opäť na jednej vlne. Toto by mohol byť dobrý začiatok. Možno to nebude až tak ťažké.

„Ok, žiadny tanec. Ostaneme radšej pri tom, že ty budeš tancovať a ja sledovať." Mám totiž úplne jasnú predstavu o tom, ako by to mohlo vyzerať.

„Že nemyslíš na to, ako ti robím striptíz?" napriami sa okamžite a pritom sa na mňa zamračí.

„Samozrejme, že nie! Prestaň mi do hlavy vkladať také nemravnosti," krútim hlavou zo strany na stranu. V duchu však tancujem odzemok. Na chvíľu sa cítim opäť ako kedysi.

„Jasné," nahodí taký ten úsmev, pri ktorom pokrčí nosom. „Takže, navrhujem, aby sme nadviazali tam, kde sa naše priateľstvo začalo."

„To bolo vtedy, ako si ma nazvala čudákom," uchechtnem sa pri tej spomienke, až mi nadskočia ramená. Pamätám si presne náš prvý rozhovor na múriku pred garážou. 

„Stále si čudák."

„Ďakujem. Niečo také z tvojich úst, človeka ozaj zahreje," potľapkám sa po hrudi presne nad srdcom.

Prejde okolo mňa s úsmevom na perách. Je neuveriteľné, ako rýchlo sa atmosféra okolo nás zmenila. Ako keby sme boli stále spolu. Žiadne štyri roky odlúčenia. Viem však, že je to len ilúzia. Nieje to skutočné. Ešte nie. Jedinou zmenou je, že sa jej nesmiem ani len dotknúť. Na tom ale popracujem. 

Dám jej čas. Toľko času, koľko bude potrebovať.

Neviem ako vám, no mne odľahlo, že sa Lisha odhodlala a navrhla prímerie :)

Teraz môže prísť tá príjemnejšia časť príbehu. Aspoň na chvíľu heh... však?