° °°°° °°°° °

Občas si vravím, prečo sa s nami život tak zahráva, no neprichádzam na nič. Nevidím svetlo na konci tunela. Vidím len tmu, na konci dňa. Deň, za dňom...

° °°°° °°°° °

  Lisha

Konečne nastal deň D a my ideme na dovolenku, ktorú naplánovala Emily. Zhodnotila, že zmena prostredia mi prospeje a ja som nemohla inak, ako súhlasiť. Je to už pár mesiacov, čo sa Em rozišla s Markom a chvíľu po nej, aj ja s Danom.
Rozchod s Danom nebol zrovna ľahký. Čo to táram. Bolo to čisté peklo. Ešte mesiac ma prosíkal, plakal, kľačal mi pod oknom, vyhrážal sa. Našťastie som mala Emily. Nebyť mojej najlepšej kamarátky, neviem ako by to bolo dopadlo.

Ale! Ani tento katastrofálny rozchod, sa nechytá na to šialenstvo, čo sa odohrávalo v našom vzťahu. Vlastne ani neviem, či sa to ešte dalo nazývať vzťahom. Nechala som to zájsť priďaleko.

Ešte stále ma máta v snoch a ja sa budím celá spotená a dezorientovaná. Vždy mi chvíľu trvá než zistím, že už som od neho preč. Tieto zlé sny už našťastie nemávam tak často, ako prvé dni.
Teda, je to skôr nočná mora a je vždy podobná.

Sme v našej, teda vlastne Danovej spálni. Ja som na štyroch a opieram sa o lakte na jeho posteli. Z jej konca mám priamy výhľad na zrkadlovú skriňu, ktorá stojí pri stene, oproti nej. Za mnou sa týči nahý, zadýchaný Dan. Má moje vlasy omotané okolo zápästia a ťahá za ne, aby som sa musela pozerať do toho prekliateho zrkadla. Zozadu do mňa búši, hlavu má vyvrátenú dohora tak, aby sa na mňa nemusel dívať. Pri každom prirazení mu z úst unikne jedno slovo. Si moja. Moja. Moja. Moja. Je to nekonečné. Po lícach mi stekajú slzy a kvapkajú na plachtu. Mám pocit, že sa v nich čoskoro utopím. Nemá to konca. Moja, moja, moja... jeho, až kým sa nezobudím.

-

Emily zavolala ešte štyroch ďalších ľudí. Sú to jej kamaráti z detstva. Všetci bývajú v Emilynom rodnom meste, a tak sa už dlhšie nevideli. Vlastne o nich moc neviem. Ale pri Em sa nebojím, že by som si s nimi nerozumela.

Taxík na nás už čaká pred domom, aby nás odviezol na letisko, kde sa máme všetci stretnúť.

„Em! Už musíme ísť," prešľapujem nervózne z nohy na nohu pred dverami, s kufrom pri nohách. Ešte sa určite obzerá v zrkadle, ako ju poznám.

„Áno, áno, už idem," vybehne vysmiata z izby, akoby sme mali ešte kopec času.

„Pre koho si sa tak vyfintila? Či očakávaš nejaký úlovok už v lietadle?" nedá mi neopýtať sa, keď ju zbadám. Viem, že Em je rada perfektná a bez mejkapu nejde vyniesť ani smeti, ale na cestu to podľa mňa trocha prehnala.

„Nikdy nevieš, koho stretneš! A mimo to, ide aj Rob," vylezie z nej nakoniec. O Robovi mi kedysi hovorila. Respektíve sa sťažovala. Už od strednej ho chcela, no on jej dával vždy nejasné signály a nakoniec zakaždým ucukol. Nikdy sa nedostali k tomu, aby spolu začali chodiť. Keď Em stretla Marka a on sa k nej nasťahoval, tak sa Rob zbadal. Bohužiaľ preňho, neskoro. Odvtedy sú to už ale skoro dva roky.

„Nezľakni sa Viv, je to živel. Ale garantujem ti, že ťa donúti zabudnúť na všetko a naučíš sa pri nej znovu žiť! Presne ju teraz potrebuješ," upozorní ma na svoju kamošku, ktorá s nami ide. „No a keď sú spolu s Tefom, o zábavu je postarané takmer stále."

„Tak takého človeka veru potrebujem." A myslím to úprimne vážne. Po mojom katastrofálnom vzťahu a rozchode, mám ozaj pochybnosti, či si dokážem vyčistiť hlavu od toľkých sračiek. Nie, naozaj to nejde povedať inak.

Ale mám v pláne si túto dovolenku užiť naplno. Pobyt bude dlhý, takže času na zmenu v mojej hlave bude dosť.

Dúfam.

***

Na letisku sme prvé. Em je dosť nervózna a zjavne sa už nevie dočkať, kedy príde zvyšok našej výpravy.

„Už sú tu!" vyskočí a začne zbesilo mávať rukami, popri tom, ako poskakuje. Blonďatý cop jej hopsá okolo hlavy a prsia v tesnom tielku jej div nevyskočia z výstrihu.

Oproti nám ide rýchlym krokom svojská žienka, so širokým úsmevom na tvári. Má krátke, tmavohnedé, takmer až čierne vlasy. Ľavý bok hlavy má vyholený. Oči obtiahnuté čiernou linkou a na perách, krvavo červený rúž. Oblečenú má pásikavú bielo-čiernu košieľku, zapravenú v čiernych šortkách. Na nohách čierne číňany s červenými šnúrkami. Pravú ruku a obe nohy má potetované. Pre okolie je neprehliadnuteľná a vyžaruje z nej veselá, ba priam pozitívna energia.

„Čaute kočky!" zaškerí sa na nás a hodí sa Em okolo krku.

„Konečne sa zas vidíme. Už som sa nevedela dočkať! Veď je to celá večnosť," zatvári sa Emily zronene.

„Joj cica, ani mi nehovor. Strašne si mi chýbala," stíska ju ešte tuhšie Viv.

„A ty, kočka, musíš byť Lisha," ukáže na mňa prstom a premeria si ma od hlavy až po päty.

„Áno, ahoj. A ty budeš Vivien."

„Och, jasne, to rozhodne som a volaj ma Viv," daruje mi rýchle objatie.

„No konečne idú aj naši šuchťoši. Po ceste som ich varovala nech nám nekazia lov, ale viete ako to je," mávne nad nimi rukou a prevráti očami dohora, akože je to beznádejná požiadavka.

Ako prvého si všimnem Roba. Spoznala som ho hneď podľa toho, že ani na chvíľu nespustí pohľad z Em. Je to poriadny kus chlapa. Na mňa možno až moc svalnatý. Vlasy má hnedé, ostrihané úplne na krátko a zelené oči. Oblečené má žlté tričko s véčkovým výstrihom a šedé trištvrťáky. K Em sa úplne hodí. Je pri nás ako prvý a namieri si to rovno k nej. Je úplne zjavné, ako ich to k sebe ťahá.

Podíde k nej, chytí ju za bradu a hlavu jej nadvihne dohora tak, aby si videli do očí. Je to ako scéna z nejakého romantického filmu. Teraz by mal prísť bozk s tým, že zabudnú na všetko, čo bolo pred touto magickou chvíľou. Em na moment zadrží dych a v tom sa to stane. Pobozká ju... na nos. Byť to film, tak si práve teraz capnem po čele. Radšej nevedieť, čo by najradšej spravila Em. Rob sa na ňu zazubí a ona ho mračiac sa udrie do ramena. Vôbec nechápem, čo to má celé znamenať. Uhrali to na akési priateľské doberanie.

„Lish, toto je Rob. Rob, Lisha," predstaví nás rýchlo Em.

„Ahoj, rada ťa spoznávam," natiahnem k nemu ruku. Len sa pousmeje, akože som asi moc formálna.

„Ahoj," chytí ma za ruku a potrasie ňou. Stisk má pevný a tvár zamračenú. Asi to bude jeho bežný výraz tváre, pretože mám pocit, že sa mračí od prvého momentu. Usmial sa vôbec aspoň na Em?

Už idú ďalší dvaja spolucestujúci a veru že je sa na čo pozerať. Jeden má šiltovku stiahnutú do tváre, takže tú zhodnotiť neviem. No telo má tak akurát vypracované. Na sebe má tmavomodré tielko a čierne kapsáče pod kolená. Jedno lýtko má potetované a spod tielka, mu na hrudi vykúka kúsok ďalšieho tetovania. Niečo ťuká do mobilu a nevníma okolie.

Rýchlo prejdem pohľadom aj druhého a musím uznať, že je pekný. Baby mu určite padajú k nohám. Čo k nohám, priamo do postele. Má hnedé, trocha dlhšie rozcuchané vlasy. Ofina mu neposlušne padá do jeho orieškovo hnedých očí. Naše pohľady sa stretnú. Rýchlo si ma premeria a zhodnotí ma. Nahodí nenápadný, spokojný úsmev. Na sebe má rozopnutú košeľu, pod ňou čierne tielko a tmavohnedé bermudy.

Keď už sú v dosahu, zahlási: „Ja som to vravel, že Em má len pekné kamošky."

Ako to dopovie, zdvihne svoj zrak od mobilu aj druhý chalan a... v tom momente sa zastaví svet.
Zostane stáť na mieste a obaja na seba neveriacky zízame. Však len halucinujem a ten duch minulosti, čo predo mnou stojí, nie je skutočný? Čo mi chce týmto osud naznačiť? To je snáď zlý sen! Je to Jess.

V mojej hlave nastane chvíľkový skrat. Je to naozaj on...

Jess.

-------

Ahoj a vitaj v mojom prvom príbehu o jednej zlomenej dievčine, žene. Postupne sa dozvieš, čo ju zlomilo a prežiješ spolu s ňou proces jej znovuzrodenia, alebo znovuzlomenia? Všetko ti bude priblížené cez flashbacky, ktoré sa v príbehu nachádzajú. Na konci ťa čaká veľké odhalenie, na ktoré dúfam, neprídeš predom :D Príbeh si síce píšem predom, ale nemám ho premyslený a tvorím ho zároveň toho, ako píšem. Píšem teda to, čo sa zrovna odohráva v mojích predstavách a tak zostávam v napätí z toho, čo sa stane, aj ja sama :) Budem rada, ak tomuto príbehu dáš aspoň šancu, pretože ak by si našiel aspoň pár čitateľov, už mám hlave ďalšie dve pokračovania ;) Za akúkoľvek spätnú väzbu, budem vďačná (: