Pred pár mesiacmi mi VeronicaElisse spomínala, že to je škoda, že neexistuje žiadna ďalšia #Drily poviedka okrem tej jej (a tá je úžasná, to všetci vieme, však?) a samozrejme, že mi tým dala chrobáka do hlavy ... a tak vznikla táto letná poviedka :) dúfam, že sa Vám bude páčiť.

PROLÓG

Stál pred dverami Malfoy Manoru a v myšlienkach bol ešte stále v Barcelone. Ani by nebol povedal, že táto služobná cesta môže dopadnúť tak, ako dopadla. Nielenže sa mu podarilo pracovne všetko dohodnúť so španielskym Ministrom mágie, ale ešte si aj stihol pozrieť mesto. Oddýchol si a predovšetkým stretol ju.

Maite.

Volala sa Mária Teresa, ktorej hovorili iba skrátene Maite a pracovala ako redaktorka v nejakých novinách v Španielsku. Draco si ich názov ale nepamätal. Za to si veľmi dobre pamätal jej bozky, jej dotyky, spôsob, akým sa s ním milovala. Pamätal si vôňu jej ryšavých vlasov a jej úsmev. Bola zábavná, neuveriteľne krásna a taká mladá. Bola od neho mladšia o dobrých dvadsaťpäť rokov a možno aj viac. Draco to neskúmal, lebo mu to počas toho mesiaca, čo s ňou tváril čas, bolo úplne jedno.

Teraz však bol doma a Maite ostala peknou spomienkou v Barcelone. Pochyboval, že ju ešte niekedy v živote uvidí. Každopádne bude nejakú dobu trvať, kým na ňu zabudne. Spríjemnila mu jeho nie veľmi utešený svet.

Draco otvoril dvere na dome a vošiel dnu. Všade bolo ticho. Scorpius sa asi ešte nevrátil z práce. A tak sa Draco pobral do svojej spálne, kde si zložil svoje kufre a zamieril rovno do sprchy.

Nebol spokojný, že znova doma. Medzi týmito stenami. Len nikdy nemal to srdce tento obrovský dom predať. Bol to Scorpiusov domov, aj keď Scorpius už dávno nebol malý chlapec. Práve naopak. Pomaly sa blížili jeho dvadsiateosme narodeniny.

Čas síce tak veľmi letel, ale Draco si v sebe naďalej nosil všetky rany. Druhú čarodejnícku vojnu, ktorá mu zmenila život, ale predovšetkým smrť Astorie, ktorá jeho život poznačila zo všetkého najviac.

Od tej doby už nikdy nebol šťastný a nebol ani zamilovaný. Život mu unikal pomedzi prsty. A hoci sa tešil z úspechov svojho jediného syna, nebol to život, aký by si prial, či už pre neho, alebo pre seba. Pretože dobre vedel, že jeho zatrpknutá nálada, ovplyvňovala aj jeho syna. Scorpius však všetko bral s nadhľadom. Žil si svoj život a podľa všetkého sa zdalo, že je spokojný.

Draco vyšiel zo sprchy, prezliekol si čisté oblečenie a potom sa pobral dole schodmi, keď sa práve domov vrátil Scorpius a spoločnosť mu robila Rose Weasleyová. Chodili spolu už pomerne dlho a hoci sa to Dracovi spočiatku nepáčilo skrz jeho vlastné spory s jej rodinou, Scorpius bol šťastný, a to bolo to jediné, na čom skutočne záležalo. A Rose Weasleyová bola celkom milá slečna, veľmi múdra a bola dôvodom úsmevu jeho syna.

„Oco, to je super, že si už doma!" zvolal Scorpius, len čo ho na schodoch zbadal.

„Dobrý deň, pán Malfoy," slušne ho pozdravila Rose.

„Nazdar mládež," pozdravil ich Draco a potom sa usmial na syna. „Vrátil som sa asi pred pol hodinou. Stihol som sprchu a rozmýšľam nad večerou. Zájdeme si niekam?"

„Skvelý nápad," prikyvoval Scorpius. „A ako bolo? Všetko dopadlo dobre?"

„Áno," odvetil mu Draco. „Barcelona je krásna," dodal, mysliac na Maite, o ktorej samozrejme pomlčal.

„Už som sa obával, že sa nestihneš vrátiť do soboty. Budem mať predsa tú narodeninovú oslavu. Bez teba by to sotva bolo ono," vravel Scorpius, zatiaľ čo vyrazili znova von, aby sa navečerali v nejakej peknej reštaurácií.

„To by som si za žiadnu cenu nenechal ujsť," ubezpečil ho otec. „A ako sa máš ty, Rose? Veľa práce u Munga?"

***

„O čom snívaš?" spýtala sa ho jeden večer tesne po milovaní. Schúlila sa mu v náručí a on ju hladil po ryšavých vlasoch.

„Ja? Ja už o ničom nesnívam, Maite," riekol jej.

„Neverím ti!" zasmiala sa Maite, zodvihla hlavu a pozrela sa mu do očí. „Každý o niečom sníva..."

„Ja naozaj nie," pokrútil hlavou. „O čom snívaš ty?"

„Chcem precestovať celý svet, chcem sa stať veľmi úspešnou v tom, čo robím a potom časom by som chcela vlastnú rodinu. To je celkom splniteľne, nemyslíš?" vravela mu a pritom si hrýzla spodnú peru.

„Všetko sa ti to splní, Maite," usmial sa na ňu Draco. „Budeš šťastná."

„Vážne o ničom nesnívaš? Sníval si vôbec niekedy?"

„Sníval," prikývol Draco. Ale jeho sny zomreli s Astoriou. „Kedysi veľmi dávno."

„O čom?" vyzvedala hnedooká dievčina.

„V podstate asi tom istom, o čom ty. Je to taká klasika."

„Keď myslíš," mykla Maite plecami. „Veď ale ty rodinu máš. Spomínal si mi svojho syna. Možno sa čoskoro ožení a budeš mať vnúčatá. Nebolo by to pekné?"

„Nie som si istý, či by som bol dobrý dedo. Nie som si istý, či som vôbec dobrý otec," priznal sa jej Draco. Nikdy o tom s nikým nehovoril, ale jej dôveroval. Jednoducho vedel, že ona sa tomu nebude smiať, že to pochopí.

„Určite si dobrý otec, Draco," pousmiala sa na neho a pohladila ho po líci. Hľadela mu do očí a prišla mu taká krásna. Jemná, decentná, sladká. Miestami mu niekoho pripomínala, ale celý ten čas, čo strávil v Barcelone, na to neprišiel. Akoby ju už niekedy videl. Pravdepodobne si to iba nahováral. Bol ňou ale neuveriteľne očarený. „Som si istá, že si!" dodala tak rázne, akoby o tom niečo vedela. Čo samozrejme bolo nereálne, pretože o jeho vzťahu so Scorpiusom naozaj nemohla nič vedieť. Potom sa k nemu znova pritúlila a on jej ískal vo vlasoch. Bol taký spokojný.

***

V sobotu bolo všetko pripravené na veľkú Scorpiusovu oslavu narodenín. Pozval si všetkých svojich priateľov, tetu Daphne, krstného otca Blaisa Zabiniho a prišiel aj Dracov kamarát Theo Nott, pre ktorého bol Scorpius niečo ako synovec.

Scorpius vyzeral spokojne, šťastne a vymieňal si bozky s Rose. Zabával sa s priateľmi a tancoval.

Draco myslel na Astoriu. Veľmi mu chýbala v týchto chvíľach a bolo mu ľúto, že tu nemôže byť, aby videla Scorpiusa rásť a prežívať s ním tieto šťastné chvíle. Vždy mu to prišlo tak veľmi nespravodlivé, že zomrela taká mladá.

„Tiež mi chýba," šepla Daphne, ktorá sa pri ňom objavila a podala mu pohárik whisky. „Na ňu?" nadvihla svoj pohárik a cinkla si s Dracom.

„Na ňu," prikývol. „Škoda, že ho nemôže vidieť, aký je šťastný."

„A neuveriteľne dospelý," zasmiala sa Daphne. „Kedy len toľko vyrástol?"

„Ja ti ani neviem, Greengrassová," odvetil jej Draco a žmurkol na ňu.

Scorpius sa ujal slova, pretože potreboval všetkým, niečo dôležité povedať. Draco ho spočiatku počúval, dokonca počul aj to najdôležitejšie, čo Scorpius vyslovil. „Rose a ja sa budeme brať!"

Ale potom jeho pozornosť zaujalo čosi iné.

Niekto iný.

Krásna ryšavá dievčina v čiernych šatách na ramienka mu vošla do zorného uhla a jej pohľad sa stretol s tým jeho.

Maite? Čo tu robí Maite?

Draco neváhal a pobral sa k nej. Stála na mieste, mapovala ho svojím pohľadom, ale neusmievala sa. Už bol skoro pri nej, keď k nej dobehol čiernovlasý chlapec. Scorpiusov najlepší priateľ Albus Severus Potter.

„Lily, kde je ten darček pre Scorpiusa a Rose k zásnubám?"

Oslovil dievčinu a v tej chvíli Draco Malfoy jednoducho zamrzol v pohybe.

Pozn. autorky:

Áno, Draco bude mať ťažký život :D :D :D čo na to zatiaľ hovoríte?

Názov Dos Extraños je z mojej milovanej španielčiny a znamená Dvaja cudzinci. 

Inak táto poviedka bude kratšia ako ostatné, nie veľa kapitol (Merlin, prosím, že to tak bude :D ) a kapitoly budú trocha kratšie ako u ostatných mojich poviedkach ... môj ideálny stav je taký, že bude bežať cez leto iba (ale pochybujem, že to tak bude, haha). Pridávanie kapitol zatiaľ nebudem určovať, lebo okrem prvej nemám viac napísané. 

Za cover ďakujem  <3