Po mesiacoch

„Rozhodne to je to najkrajšie dievčatko na svete!" vyhlásil Weaslík a bolo to asi prvýkrát v živote, čo s ním Draco bez debaty súhlasil.

Rose prepustili z nemocnice pár dní po narodení malej Astorie. Chvíľku chcela byť s ňou sama doma, iba ony dve a Scorpius. Ale dnes sa rozhodli ju oficiálne predstaviť celej rodine (ktorá ju tak či tak videla v nemocnici). A tak Dracovi neostávalo nič iné, iba sa dostaviť do Brlohu, kde sa celá táto udalosť konala na ich záhrade. Bolo leto a teplo. Malá Astoria spinkala v ružovom kočiariku a všetci vyzerali, že majú dobrú náladu.

Draco sa do Astorie zamiloval na prvý pohľad. Bola rozhodne tým najkrajším v jeho živote. Nechcel od nej odísť, vzdialiť sa ani o milimeter. Chcel sa na ňu dívať celé hodiny a sľubovať jej, že ju vždy ochráni a že ju bude vždy milovať.

Pošepkal jej, že je rozhodne lepší dedo ako Weaslík, ale Rose to počula a zamračila sa na neho. Tak jej to pošepkal o dosť tichšie.

Draco tam stál, dosť bokom od celej rodiny, lebo vedel, že do nej poriadne nepatrí. Nikdy by ho neprijali tak, ako prijali Scorpiusa. V podstate to od nich ani nečakal. Do tejto rodiny nepatril, aj keď Molly Weasleyová k nemu bola veľmi milá a stále mu núkala jedlo, lebo podľa nej pôsobil veľmi chudo a isto sa poriadne nestravoval. Asi bola jasnovidka (skutočná, nie ako Trelawneyová), lebo mala pravdu. Pár dní toho poriadne veľa nejedol.

Mal odpornú náladu, nič sa mu nedarilo a všetko bolo na dve veci. Keby mohol niekoho by preklial.

Kým tam stál so svojimi myšlienkami, ani si nevšimol, kedy prišla. Vietor mala vo vlasoch, ako obyčajne. Prirútila sa k Rose, poriadne ju objímala a rýchlo, veľmi rýchlo sa ospravedlňovala, že mešká, že to nestihla skôr a že tu nebola, keď Astoria prišla na svet. Pretože pracovné povinnosti jej to neumožnili.

Potom sa načiahla do kočiarika a vybrala z neho svoju krstnú dcéru. Držala ju v náručí, dlhé ryšavé vlasy jej viali v jemnom vánku a až vtedy ju Draco spozoroval. Srdce mu akosi zvláštne vynechalo úder, keď ju videl s dieťaťom v náručí, ako sa usmieva, aký pokoj a koľko lásky z nej sála. Nehýbal sa, iba ich sledoval.

Jeho dve veľké lásky.

Ona bola dôvodom, prečo bol odporný a poriadne nejedol. Chýbala mu. Tie odporné týždne, čo bola preč kvôli tomu, že hlúpa Lovegoodová si zmyslela, že ju zoberie so sebou na nejakú tupú výpravu za tvorom, ktorý isto neexistuje, aby z toho bola skvelá reportáž, ktorej aj tak nik neuverí.

A vzala mu Lily na dosť veľa dní.

Sledoval ju, ako podala maličkú Astoriu znova k jej matke a potom sa jej pohľad stretol s tým jeho. Bez váhania sa k nemu rozbehla a bolo jej fuk, že ich vidí celá rodina (a že musela počuť to škrípanie zubami), vrhla sa mu do náručia a tak vášnivo ho pobozkala, že Draco mal čo robiť, aby sa udržal na nohách.

„Vitaj, cudzinka," oslovil ju medzi bozkami.

„Už som doma a neodídem," zasmiala sa a potom ho pohladila po tvári. „Tak ako sa cítiš, dedko?"

„Nevolaj ma tak, Lily!" ohriakol ju. Keď mu písala listy, začínala s týmto oslovením a poriadne ho s tým štvala. „Tak mi môže hovoriť iba jedna osoba."

„Ach, neurážaj sa hneď, Malfoy!" žmurkla na neho a pinkla mu frčku do nosa. „Strašne si mi chýbal."

„To ty si chýbala mne," šepol k jej perám a potom ju musel znova pobozkať. „Dúfam, že ste našli toho tvora, bo ak nie, prezlečiem sa za nejakého bájneho netvora a pôjdem Lovegoodovú strašiť vo dne, v noci!"

Lily vybuchla smiechom. „Joj, ty," smiala sa. „Niečo sme našli, ale či to bude stačiť, kto vie. Už som doma, neboj sa."

„To dúfam."

„Nemám v pláne ťa opustiť, Draco, tak sa upokoj," požiadala ho. „A poď, čo tu stojíš tak osamote? Som hladná a mám chuť na víno."

„Lily, počkaj," stopol ju Draco a chytil ju za ruku.

„Áno? Deje sa niečo?"

„Nie, nedeje, iba som rozmýšľal," vravel jej Draco.

„Nad čím?"

„Astoria je tak veľmi krásna," povedal jej Draco a pozrel sa do trávy a až potom na ňu. Lily prikývla, neskákala mu do reči, pretože ho dobre poznala a vedela, že toto je iba začiatok niečoho, čo sa jej snaží povedať, len akosi stále nevie nájsť tie vhodné slová. A presne tak to bolo. „Možno, no, ja neviem..., možno by som to ešte nejako chcel."

„A čo?" spýtala sa ho, aj keď dobre vedela, o čom hovorí.

„Dieťa."

„Ale čo," pousmiala sa a objala ho okolo krku. „So mnou?"

„A s kým iným, ty trúba!" pokrútil nad ňou hlavou. „A nesmej sa, ja som ešte neskončil. Možno by sme sa o to mohli pokúsiť, aj keď to znie šialene, ale asi by som chcel mať mini verziu teba."

„Alebo mini verziu teba," doplnila aj túto možnosť.

„Skôr teba," povedal jej Draco. „Síce by som doma mal dve šidlá, ale asi by som to ešte zvládol na staré kolená."

„A že ja som trúba," zasmiala sa.

„Lily, ja sa ti snažím povedať..."

„Že si urobíme dieťa, veď dobre, ja nenamietam," usmiala sa na neho Lily.

„Nie, to nie je všetko," povedal jej Draco. „Nemôžeme si iba tak urobiť dieťa. To sa nepatrí!"

„Draco, o čom to..."

Kým sa ho stihla spýtať, o čom to hovorí, už pred ňou kľačal na kolene a vo vrecku svojho saka nahmatal malú škatuľku, ktorú potom pred ňou otvoril. Nosil ho už dlhšie pri sebe. Samozrejme, že ho ukázal Theovi a Blaisovi, aby mu ho schválili. Ten najdokonalejší zásnubný prsteň na svete. „Chcem to so všetkým. Chcem teba tak, ako to má byť. Som stará škola, Lily Potterová a ak na tento svet privediem ešte nejaké dieťa, tak ho privediem do rodiny, do fungujúceho manželstva. Tak sa ťa teda pýtam, Lily Luna Potterová, staneš sa mojou ženou?"

Dracovi bolo v tej chvíli úplne jedno, že Potterovi na zem padol pohár. Že sa Potterová takmer zadusila šampanským. Že Scorpius i bratia Lily zamrzli v pohybe a že mal Weaslík nejakú nepríjemnú poznámku. Dracovi záležalo iba na to, čo mu odpovie Lily.

Tá sa usmiala od ucha k uchu a so slzami v očiach prikývla. „Jasné, že si ťa vezmem, pokojne aj hneď, ja..., vezmem si ťa. ÁNO, ÁNO, ÁNO!" kričala od šťastia a potom si k nemu kľakla, aby ho mohla pobozkať. Keď bozk spontánne ukončili, Draco jej na prst nastokol prstienok a ona si ho obzerala, aký je krásny. Hodil sa jej. Bol ako stvorený pre ňu.

„Milujem ťa." Dodal ešte dojatý Draco.

„Aj ja teba, Draco," usmiala sa na neho. Potom sa postavila a vykríkla. „BUDEM SA VYDÁVAŤ, POČULI STE?!"

„Žiaľ," povzdychol si Potter.

Rose sa spokojne usmievala a Lily k nej dobehla, aby jej ukázala svoj prstienok. Aj ostatné jej sesternice a tiež aj tety boli zvedavé.

Draco sa pozrel na Scorpiusa, ktorý stál pri kočíku Astorie a opätoval mu pohľad. Potom prikývol a venoval mu nepatrný úsmev. To Draca zahrialo pri srdci. Vedel, že to bolo Scorpiusovo zvolenie. Na inom mu nezáležalo, hoci sa Potterová na neho usmiala a Potter mu podal pohárik s ohnivou whisky.

Lily pribehla znova k Dracovi a vtisla mu bozk na líce. Potom si všetci pripili. Na ich zásnuby a samozrejme po miliónty raz na malú Astoriu Malfoyovú.

„Tak," šepla mu Lily do ucha. „Už nie sme dvaja cudzinci."

„A nikdy viac nebudeme," doplnil ju Draco.

„To som chcela počuť, Draco Malfoy," prikývla a usmiala sa na neho. „Tento život, nuž, je to paráda tento život, všakže?"

Draco nemohol inak ako súhlasiť s ňou. Jeho život po boku Lily Luny Potterovej bol naozaj paráda a nielen iba po jej boku, ale aj po boku Scorpiusa s Rose a malej Astorie. Draco nebol viac spokojný ak teraz.

Ale to ešte nevedel, že o pár mesiacov môže byť ešte spokojnejší. A to už navždy.

KONIEC

Pozn. autorky:

A tak sme na konci príbehu a ja pevne verím, že sa Vám koniec páčil :) a ďakujem za všetky vaše prečítania, hviezdičky a skvelé komentáre. Ste najlepší :) a som rada, že ste dali šancu takémuto netradičnému páru a že ste to neodsúdili v zárodku. Ešte by sa mi páčilo, keby vznikalo viac #Drily poviedok <3 tak kto napíšte ďalšiu?

Dúfam, že sa vidíme pri nejakom mojom ďalšom príbehu :) a ešte raz ďakujem