Hoci Lily v prvej chvíli vôbec nesúhlasila s tým, čo jej Rose povedala, keď nad tým začala hlbšie premýšľať, musela uznať, že jej sesternica má pravdu. Lily si uvedomovala, že Draco Malfoy má už nejaký ten život za sebou. Sama dobre vedela, ako jej rodinu postihla vojna. Otec ešte stále niekedy kričal zo zlého sna a mama ostala niekedy bez nálady, keď si spomenula na tie hrôzy.

Ale nie, nikdy im to nerozprávali úplne dopodrobna. Jednoducho ich vždy pokladali za malé deti a niektoré veci si nechávali pre seba. Nuž napriek tomu Lily i jej bratia vedeli, že to pre rodičov muselo byť niečo hrozné. Nechceli si to ani predstavovať a koniec koncov v nich ani vyvolávať smutné a hrozivé spomienky.

Lily od Scorpiusa vedela, že Draco Malfoy sa v tej dobe stal smrťožrútom, aj keď nie z vlastnej vôle. Dokonca vedela aj to, že mal za úlohu zabiť najväčšieho čarodejníka vtedajšej doby – Albusa Dumbledora, bývalého riaditeľa Rokfortu a predchodcu riaditeľky McGonagallovej. Lily si nikdy nevedela predstaviť, aké to je, keď sa pridáš k niečomu, čomu neveríš, čo sa ti zrejme hnusí a ešte keď musíš vykonať takú príšernú úlohu – niekoho zabiť. Vedela, že nakoniec Draco Dumbledora nezabil. Urobil to za neho Severus Snape, ktorého obraz tiež visel v riaditeľni a vždy na ňu škaredo zazeral (Lily vedela, že to je pre to, že je Potterová).

Nuž Lily sa nad tým nikdy hlbšie nezamyslela.

Až teraz. Sedela vo svojej izbe, pri okne, pozorovala nočnú oblohu a premýšľala nad tým, aká musela byť čarodejnícka vojna pre Draca. Ako sa asi cítil, keď prijímal Temné znamenie, ako sa zrejme bál dokonca aj sám seba. Veď to muselo byť veľmi ťažké pre chlapca, ktorý mal sotva sedemnásť rokov.

Zároveň si však o ňom myslela, že musel byť veľmi silný človek už v tej dobe. Bol to jednoducho chlapec, ktorý nemal na výber.

Lily sa zaliali oči slzami a pritom nezvykla skoro nikdy plakať. Myšlienky na chlapca Draca, ktorý nosí Voldemortovo označenie na svojej ruke, ktorý sa trápi, že si nemohol slobodne vybrať stranu... to všetko bolelo jej srdce.

Bolo niečo po pol druhej, keď sa jej konečne podarilo zaspať.

***

Ráno sa Lily pobrala do svojej novej práce v Sršni a už sa veľmi tešila na krstnú mamu Lunu Lovegoodovú. Redakcia Sršňa sa nachádzala kúsok od Luninho domova. Bola to podobná stavba. Tak trocha jej pripomínala aj Brloh, až na to, že vydavateľstvo bolo o dosť viac farebné a pre ním rástli čudné rastliny.

Keď Lily vošla dnu ocitla sa v obrovskej vstupnej hale (ach tie zväčšovacie kúzla) a ihneď sa pozrela na strop. Boli tam namaľované tváre priateľov Luny, medzi ktorých patrili rodičia Lily, Lunin manžel Neville Longbottom (Luna však v profesionálnom živote preferovala svoje priezvisko za slobodna), a tiež aj strýko Ron a teta Hermiona. Lily sa pousmiala.

Privítala ju sekretárka, ktorej povedala svoje meno a tá ju potom odkázala priamo na krstnú.

„Lily!" Krstná Luna ju okamžite zovrela vo svojom náručí a bozkávala ju na líca. „Si taká nádherná, moja."

„Ahoj, Luna," Lily ju pozdravila a opätovala jej úsmev. Krstná Luna mala na sebe úplne nádherne fialové šaty a v dlhých blond vlasoch mala ozdoby motýlikov. Aj náušnice mala v tvare motýľov a na perách mala ružový rúž. Bola to nádherná žena a Lily ju milovala pre jej fantáziu, ale aj lásku, ktorú jej vždy dávala. „Som taká rada, že som tu."

„Aj ja som rada, že si tu, Lily," vravela jej krstná a ihneď ju ponúkla čajom. „Dáš si aj puding?"

„Nie," pousmiala sa Lily.

„Nevadí, ja si dám," žmurkla na ňu Luna a rukami sa pohladila po vyčnievajúcom brušku. S Nevillom dlho cestovali a až neskôr sa usadili. Mali syna Franka, ktorý dovŕšil jedenásť rokov a tento rok pôjde do Rokfortu. Luna si teraz veľmi priala dievčatko. „Milujeme puding!"

„Cítiš sa dobre?" spýtala sa jej starostlivo Lily.

„Nádherne priam," vravela Luna a naozaj celá žiarila. „Neviem sa dočkať toho zázraku, čo vo mne rastie. Život bude úplne dokonalý. Vždy som chcela dve deti, pretože som nemala súrodencov. Frank tu bude niekoho mať, keď sa s Nevillom poberieme na dlhú cestu."

„Nepredbiehaj," zasmiala sa Lily. „To bude za veľmi, ale naozaj veľmi veľa rokov."

„Ale dosť o mne, Lily. Porozprávaj mi, ako si sa celé tie roky mala. Horím zvedavosťou a ďakujem za tvoje listy a články, ktoré si mi poslala. Všetky som si odložila. Si taká šikovná. Nielen krásna, ale aj šikovná. Som hrdá, že si moja krstná dcéra," vravela jej krstná mama.

„Luna, nerob, lebo sa rozplačem," vravela jej Lily.

„Som teraz trocha citlivá," uškrnula sa Luna. „Alebo som citlivá vždy, kto vie."

Lily sa na ňu usmiala, odpila si z čaju a potom začala Lune rozprávať všetko, na čo bola zvedavá. Luna popritom pokojne jedla karamelový puding a rukami spočívala na svojom tehotenskom brušku. Obe sa veľmi zasmiali, pospomínali a samozrejme, že nezabudli aj na pracovné povinnosti. Lily sa na novú prácu veľmi tešila a bola pripravená Lunu nesklamať. Pretože hoci boli rodina, Lily chcela svoju robotu vykonávať správne a čo najlepšie, aby ďalej zveľaďovala svoju kariéru, ktorá bola v tejto chvíli pre ňu dôležitá.

***

Na Ministerstve mágie bolo rušno, ale ako náhle vystúpila z výťahu na piatom podlaží, hluk akosi ustal. Kancelária vedúceho pre Oddelenia medzinárodnej čarodejníckej spolupráce sa nachádzala na konci dlhej chodby. Pred ňou mala stôl jeho sekretárka, ktorá sa hrabala v papieroch a očividne nestíhala, pretože ju ani nezaregistrovala.

Lily preto mierne poklopkala opätkom na čiernych lodičkách a pozdravila ju znova. „Zdravím..."

Sekretárka sa na ňu pozrela a zložila si z očí okuliare, ktoré mala zrejme iba na čítanie. Bola to žena asi okolo štyridsiatky a vyzerala podľa Lily celkom k svetu, čo jej nebolo práve po vôli. Pretože táto žena trávila každý deň s Dracom a Lily bola naozaj veľmi žiarlivá. „Potrebujem hovoriť s pánom Malfoyom!"

„Máte u neho termín?" spýtala sa sekretárka a odniekiaľ z tej hŕby papierov vybrala diár. Listovala v ňom, potom si premerala Lily a dodala: „Hm, na dnes tu nič nemá. Tak s čím vám pomôžem?"

Lily sa snažila na jej stole nájsť nejakú fotografiu, aby zistila, či je sekretárka vydatá, alebo má deti. Nuž na stole okrem neporiadku nemala nič. Možno Draco zakazoval mať osobné predmety na stole. Lily sa preto na sekretárku zadívala a všimla si, že na ruke nemá obrúčku.

„Slečna, nemám na vás celý deň!" upozornila ju, keď Lily neodpovedala. „Kto ste?"

„Ako som už povedala," riekla Lily. „Potrebujem s ním hovoriť. A nie nemám termín, ja si u neho termíny dohadovať nemusím."

„Nemôžem vás za šéfom pustiť, povedal mi, že si nepraje žiadne návštevy dnes," povedala tvrdo sekretárka.

„Ja ho budem zaujímať," povedala Lily mierne arogantne, pretože tá osoba jej už išla na nervy. „Povedzte mu, že s ním nutne musím hovoriť."

„Nemôžem ho vyrušovať, slečinka!"

„Viete vy vôbec, kto ja som?" skríkla na ňu Lily.

„Nie, neviem a ani ma to nezaujíma. Prosím, odíďte!" požiadala ju.

„Ja nikam nejdem," sykla Lily a potom nakráčala k dverám Dracovej kancelárie.

„Hej!" skríkla na ňu sekretárka a snažila sa ju zastaviť, keď chytila jej ruku a snažila sa ju dať dole z kľučky. Lily s ňou však poriadne bojovala.

„Au, pusť ma tam!" kričala Lily.

„Nie! Odíďte!"

Dvere sa nakoniec otvorili a v nich stál sám Draco Malfoy. Pohľadom spočinul na Lily a potom na svojej sekretárke. „Čo to tu má znamenať?" spýtal sa.

„Táto nevychovaná slečinka sa pokúsila k vám dostať, pane a pritom ani nemá termín. Odmietla som ju za vami pustiť, pretože ste mi ráno rázne prikázali, aby vás dnes nik nevyrušoval," bránila sa asistentka.

„Urobili ste dobre, Robin," povedal jej Draco a Lily videla, ako si tá odporná ženská vydýchla, lebo sa isto bála, že od neho dostane vynadané. „Ja sa už o slečinku postarám," dodal a posúril Lily dnu. Čo jej samozrejme vôbec neprekážalo. Potom za nimi zavrel dvere.

Lily sa na neho pozrela a otvorila ústa.

On jej ich však okamžite zavrel, keď jej priložil na ne ruku. „Toto už prekročilo všetky hranice, Lily! Nemôžeš si za mnou chodiť len tak do práce a hádať sa s mojou sekretárkou."

„Ona si začala..."

„To ma nezaujíma. Stačilo! Neprajem si, aby si ma vyhľadávala, už toho mám jednoducho dosť!"

„Viem," šepla Lily.

„Čože?"

„Prišla som sa iba ospravedlniť," povedala Lily, prehodila si dlhé vlasy dozadu a narovnala sa. Snažila sa nabrať odvahu na to všetko, čo mu chcela povedať. Prehrávala si to v hlave skoro celú cestu sem. Pravda bola, že tento nápad prišiel spontánne a teraz ľutovala, že nie je nejako krajšie oblečená. Mala na sebe síce jedny zo svojich obľúbených šiat, ale tieto šaty boli formálne. Veď koniec koncov išla z práce. Preto nemali žiaden provokatívny výstrih, či rozparok, išlo o jednoliate tmavomodré šaty s dlhým rukávom, tesne nad kolená. Dokonca dnes nebola ani výrazne namaľovaná a na perách mala iba balzam. Ale v podstate bolo dobre, že bola za normálnu a nie vyfintenú. Veď s ním prišla zakopať vojnovú sekeru a nie ho ešte viac podráždiť. „Pozri, Draco, ja... správam sa ako idiot, viem. Odkedy sme sa znova stretli, prenasledujem ťa, využívam chvíľky, aby som mohla byť s tebou, aj keď viem, že si to nepraješ a že sa na mňa hneváš. Mrzí ma to."

„To je nejaká nová taktika?" spýtal sa jej a nadvihol obočie.

„Nie! Prečo? Zaberá?" Chytila sa toho hneď.

„Ty si neznesiteľná!"

„Ja viem!" zvolala Lily. „Už to chápem. Nikdy by si nemohol byť s niekým ako som ja. Som len dievča, ktoré má všetko a ty..., ty jednoducho..."

„Ja jednoducho, čo?" zaujato sa jej spýtal a premeriaval si ju pohľadom.

„Rose povedala, že máš za sebou už istý život," riekla Lily roztržito a hrýzla si pritom spodnú peru. „Niežeby si bol starý, ale že jednoducho si si už toho dosť prežil a ja ti nemám čo ponúknuť, pretože ti ani nemôžem dostatočne rozumieť a..."

„Ty si o nás povedala Rose?" spýtal sa jej Draco a v hlase mu bolo počuť obavy.

„Áno, ale ona to Scorpovi nepovie, neboj sa. Vynadala mi za to, že som ťa oklamala a potom mi povedala, že sa k sebe vôbec nehodíme a hoci si nemyslím, že to tak je, povedala aj to, že sme veľmi rozdielni a áno, to je pravda..."

„Pre Merlina, Lily, ty si cvok!"

„Áno, to som, ale..."

„Lily, počúvaj ma," povedal jej Draco a chytil ju za ramená. „Zbytočne so mnou strácaš čas. Koniec koncov Rose má pravdu, sme rozdielni a nehodíme sa k sebe. Ale nie je to iba preto, že už mám niečo za sebou a ty si mladé, krásne dievča. Možno to je ten dôvod. Si mladá, máš toho toľko pred sebou, veď si mi to v Barcelone aj povedala. Máš svoje sny o rodine, ktoré by som ti aj tak nikdy nemohol naplniť. Ja sa už nikdy neožením a dieťa mám. Nestrácaj so mnou čas, Lily, aj keby som ti odpustil tvoje lži, nemohlo by to medzi nami pokračovať. Nejde to."

„Pretože som Potterová," prikývla.

„Nielen preto a ty to dobre vieš," povedal jej Draco a potom ju jemne pohladil po vlasoch. „Nemám ti čo ponúknuť, Lily. Ja som nikdy nebol schopný lásky. Astoria ona..., ona sa o to pokúšala a áno, miloval som ju a pravda je, že som ju nikdy milovať neprestal. Nuž aj tak si myslím, že aj ona si zaslúžila viac, že som ju nemiloval dostatočne, pretože som nemohol. Moje srdce je príliš slabé, sú v ňom čierne diery a...," zasekol sa, akoby toho povedal už priveľa. „Nejde to, Lily, pochop ma."

„Podľa mňa si schopný lásky. Miluješ Scorpa a..."

„To je iná láska, Lily a myslím si, že ani jemu jej nedával toľko, koľko by si zaslúžil," uviedol na pravú mieru Draco. „Láska nemá miesto v mojom živote."

„Hovoríš to preto, lebo si o jednu lásku prišiel," povedala mu Lily pokojne. „A to musí byť na hovno, určite áno. Ale to nebola tvoja vina. Viem, že tvoja manželka bola chorá a choroba si neberie ohľady na nič. Je to veľmi smutné, ale to neznamená, že láska už nemôže mať priestor v tvojom živote. Nehovorím iba o sebe, nemusím to byť ja, ale podľa môjho názoru sa ešte zamilovať môžeš."

„Ty si rojko, Lily. Dievča s veľkou fantáziou, ktoré vidí svet v ružových farbách a ja si iba prajem, aby ti túto fantáziu nikdy nikto nezobral..."

„...pretože tebe ju vzali priveľmi skoro, však?"

„Nemyslím si..."

„Ja o tom viem, Draco," povedala Lily a potom ho chytila za ľavú ruku, o ktorej vedela, že má na ňom temné znamenie. „Viem, čo ti urobil, keď si bol sotva sedemnásťročný chalan."

Draco jej nevytrhol ruky z tej jej. „O tom sa nebudeme rozprávať," oznámil jej.

„Neviem si predstaviť, aké to vtedy bolo a som rada, že niečo také nemusím zažívať. A nie, nie je to len vďaka môjmu otcovi, je to vďaka všetkým tým, ktorí bojovali za lepší svet, ktorý teraz máme. A ty si bol toho súčasťou a len ti chcem povedať, že svet je rôzny, ale ešte aj ty máš nádej vidieť ho taký, ako si si kedysi želal, aby pre teba bol."

Draco pustil jej ruku, neurobil to na silu, len ju pustil. „Lily, mala by si ísť."

„Áno, ja pôjdem, len ti chcem povedať poslednú vec. Nie som zlý človek, Draco, aj keď si to skrz moju lož môžeš o mne myslieť. Úprimne toho ľutujem a som si istá, že si moje dôvody pochopil, aj keď sa hneváš," dodala Lily a potom sa otočila, aby sa pobrala na odchod.

„Lily?" Zastavil ju Draco, keď ju oslovil.

„Áno?"

„Nie, nie si zlý človek," povedal jej. „Práve naopak, si veľmi dobrá. Zábavná, krásna, plná života a lásky. Si presný opak mňa. Sme rozdielni, veľmi iní. Naše svety nie je možné skĺbiť. Nezvyknem byť takýto úprimný, skôr dávam prednosť sarkazmu. Ale ty si zaslúžiš pravdu a slušne správanie. Prosím ťa, už ma nevyhľadávaj. Uvidíme sa na Scorpiosovej svadbe a to je celé, áno?"

„Také niečo ti nemôžem sľúbiť. Prepáč, Draco," povedala, keď zodvihla hlavu a vyhľadala jeho oči. „Vždy sme boli cudzincami jeden pre druhého. Poznal si moje meno a ja zase tvoje. Nevedeli sme však o sebe nič viac. Teraz vieme a na tom jedinom záleží. Nie na menách, rodinách, či čistote krvi. Alebo si praješ, aby sme sa opäť stali dvoma cudzincami?"

Potom, čo Draco prikývol, stisla kľučku na dverách a opustila jeho kanceláriu. 

Pozn. autorky:

Žarty bokom, dnes trocha smutnejšia kapitola. Ale bude lepšie, aspoň myslím, dúfam :)

Už dlho som Vás neinformovala o niečom osobnom v mojom živote, tak by som to dnes chcela napraviť a venovať túto kapitolu najmladšej členke našej rodiny, takmer týždňovej Leničke, ktorá prišla na svet minulý štvrtok. Nech máš vždy šťastný život, maličká ... moja neterka. Tak už Ninuš v manželovej rodine nie je najmladšia, heh :)