Draco by klamal sám seba, keby si nepriznal, že sa mu do rozhovoru s Potterom nielenže nechcelo, ale že mal z toho tak trocha aj strach. Nedokázal akosi z mysle dostať obraz svojho dávneho nepriateľa, ako sa zložil tesne potom, čo ich uvidel s Lily. Aj on si myslel, že nesie veľkú časť na Potterovom infarkte a obviňoval sa ako Lily. Okrem toho vedel, že Potter by sa nemal stresovať a že jeho stav je síce stabilizovaný, ale človek nikdy nevie. To jediné ho vlastne donútilo za ním aj ísť. Dúfal, že ich rozhovor (aspoň na teraz) prebehne v pokojnejšej atmosfére.

„Už vyzeráš lepšie, Potter!" zvolal Draco, len čo vošiel do jeho nemocničnej izby a ostal stáť dosť ďaleko od neho. „Začínaš chytať farbu."

„Nie si vtipný."

„Nebol to vtip. Lily vravela, že chceš so mnou hovoriť."

„Predstavoval by som si tento rozhovor celkom inak, ale žiaľ môj zdravotný stav mi to nedovoľuje," oznámil mu Potter. „A Ginny," dodal trocha tichšie.

„Pozri, Potter," začal Draco a potom sa mu pozrel priamo do očí. „Neplánoval som to. Veď som tvoju dcéru v Barcelone ani nespoznal. Naletel som jej na to klamstvo. Keď som zistil, kým je a že ma oklamala, pokúšal som sa to skončiť. Nie kvôli sebe, ale kvôli nej. Obaja vieme, že si zaslúži niečo o dosť lepšie."

„S tým rozhodne súhlasím," povedal Potter a trocha si napravil vankúš, o ktorý sa oprel.

„Je tvrdohlavá."

„Skutočne veľmi."

„Nedala mi šancu to ukončiť. Čo si vezme do hlavy, to očividne musí dostať!"

„Lily je ctižiadostivá a asi najviac tvrdohlavá zo všetkých mojich detí. A zároveň to je najväčšia láska môjho života. Nedokážem spracovať, čo môže vidieť na tebe!" Rázne mu povedal Potter.

Draco by s ním za normálnych okolností súhlasil, lebo sa občas pýtal to isté, ale keďže išlo o Pottera, nedal mu len tak jednoducho za pravdu. Dotklo by sa to jeho ega a to nemohol dopustiť. „Tak som krásny, inteligentný a bohatý muž, samozrejme, že mám aj iné kvality. Je toho veľa, Potter a asi nechceš do rána počúvať, čo na mne ženy vidia." Vymenovával na prstoch a uškŕňal sa.

„Si kretén!"

„Pozri, Potter, presne viem, čo mi chceš povedať," povedal Draco a zmenil tok rozhovoru tam, kde mal smerovať.

„Áno a čo?"

„Určite vyhrážky typu – ak niekedy môjmu dievčatku skrivíš čo i len vlas, Malfoy, nájdem si ťa a budem ťa mučiť a potom ťa zabijem Avadou rovno medzi oči."

„Budem ťa mučiť pekne pomaly," doplnil ho Potter. „A s radosťou."

„Áno, chápem," prikývol Draco. „Lily je úžasná, ale to ty isto vieš. Poznáš ju určite lepšie ako ja, aj keď v niektorých veciach ju poznám lepšie ja..."

„Malfoy!"

„Pre Merlinové gule, necháš ma dohovoriť, Zjazvenec?"

„Pokračuj, Fretčiak," uškrnul sa na neho Potter a zložil si ruky na prsiach.

„Lily je to najlepšie, čo ma v živote mohlo stretnúť. Mrzí ma, že som to nevidel už skôr a správal som sa k nej zle. Nezaslúžila si to. Ona nie. Je taká veselá, optimistická, vie čo od života chce. Je to úžasná žena a áno, máš pravdu, Potter, ja naozaj neviem, čo môže niekto ona vidieť na niekom ako som ja."

„Budeme mať zrejme roky na to, aby sme to zistili."

„To áno."

„Malfoy, keby som tu neležal, asi by som ťa dobil," povedal mu Potter úprimne. „A poviem ti ešte jednu vec. Nepáči sa mi to. Ty sa mi nepáčiš..."

„Ani ty mne, o tom žiadna..."

„Sklapni, neskončil som!" Ohriakol ho Potter. „Nie som nadšený z vášho vzťahu a nie, neviem to prijať, aj keď sa snažím, respektíve koho klamem, nesnažím sa!" Zamračil sa a potom pokračoval: „Ginny je na tom nejako podobne, ale mala už viac času to spracovať. Budeme to rešpektovať. Kvôli Lily. Neviem, či budem niekedy schopný brať ťa ako súčasť mojej rodiny, naozaj to neviem. Nie si človek, ktoré by som chcel v rodine mať. Nie si človek, ktoré by som vôbec chcel stretávať. A viem, že ty to máš so mnou a mojou rodinou podobne, takže sa nemusíme na nič hrať."

„Nemusíme," prikývol Draco. Rozumel tomu. Keby to bolo naopak, zrejme by to spracovať nedokázal. Samozrejme, že väčšinu úspechu pripisoval Potterovemu infarktu, ale aj tak.

„Iba chcem, aby bola Lily šťastná."

„To sme dvaja."

„Vážne sme si s Ginny mysleli, že nás do hrobu dovedie James," zasmial sa Potter. „Kým som precitol a uvedomil som si, čo som videl, chvíľku som si myslel, že som sa zbláznil a že ma isto šupnú na izbu k Lockhartovi. A potom som mal takú zlosť, že som si myslel, že ťa zaškrtím a mojím novým domovom bude Azkaban."

„Bol by som na tom rovnako, keby išlo o moju dcéru," pripustil napokon Draco. „Ale myslím, že toto stačí. Kvôli Lily. Trápila by sa, keby ste to nerešpektovali."

„Zakazovať by jej to nemalo žiaden zmysel," odvetil mu Potter. „Je to dospelá žena a každý vieme, že to zakázané chutí najviac. Možno budem mať šťastie, Malfoy a Lily čoskoro pochopí, že si vážne kretén."

„Aby si nebol prekvapený, Pottrík!" uškrnul sa na neho Draco.

„Tak..." Potter sa trocha narovnal na svojej posteli. A potom k Dracovi natiahol ruku. „Mier?"

Draco, ktorý stále stal nie veľmi blízkej vzdialenosti k nemu, urobil pár krokov a potrasenie ruky mu opätoval. „Kvôli Lily."

„Iba kvôli nej!" Pozrel sa mu Potter do očí.

Draco prikývol a pobral sa k dverám. Tam sa však ešte otočil a pozrel sa na Pottera. „Ten infarkt ma mrzí. Skoré uzdravenie."

„Ďakujem, Malfoy."

***

Medzitým Lily sedela v čakárni a čakala na Draca. Z výťahu práve vyšli Rose so Scorpiusom, ktorí isto prišli Harryho navštíviť.

„Ahoj, Lily," pozdravila ju Rose. „Ako je na tom?"

„Lepšie," prikývla Lily a všimla si, že sa Scorpius na ňu mračí. „Práve je..., no je tam... Draco."

„Aha, tak to zájdeme ešte do čajovne," povedala Rose s úsmevom. „Mám chuť na ružový čaj, respektíve maličká má chuť."

Lily sa na ňu usmiala. „Už sa jej neviem dočkať."

„To sme dve," prikývla Rose a opätovala jej úsmev. Potom sa dotkla Scorpiusoveho ramena a pobozkala ho na líce. „Počkám na teba v čajovni. A buď milý," dodal. Potom odišla späť k výťahu.

„Scorp..."

„Nikdy by som si nebol myslel, že si klamárka, Lily," povedal jej Scorpius tónom, s akým k nej ešte neprehovoril. „Vieš, že ťa mám, do pekla, rád, však?"

„Aj ja ťa mám rada."

„Je to môj otec, Lily a ty si to vedela v Barcelone, vedela si že to je on. Čo ti napadlo, pre Merlinové gule?"

„Ja neviem, Scorp, neplánovala som to," riekla mu Lily a pozrela sa mu do očí. „Keď som ho tam videla stáť, zdal sa mi hrozne smutný. Spomenula som si na všetko, čo si mi o ňom povedal. A všimla som si, že to je naozaj sympatický muž. Už ani neviem, ako sa to zomlelo. Len som sa mu chcela prihovoriť, ale nie ako Lily Potterová. Potom sa mi to vymklo z pod kontroly."

„Mal som ťa rád, akoby si bola moja sestra."

„Je mi to ľúto, Scorpius," šepla Lily. „Nechcem ťa stratiť. Si predsa môj kamarát."

„Mal som ťa veľmi rád, Lily, pretože si jeden z tých ľudí, ktorý nemá žiadne predsudky," pokračoval Scorpius. „Nepriatelila si sa do mnou kvôli Rose, či Albusovi, ale preto, že sme si naozaj sadli. A teraz čo? Budeš moja macocha?"

„No dovoľ, nie som taká stará," zamračila sa Lily a štandardne by ho priateľsky udrela do ramena, ale teraz si to nedovolila, lebo Scorpius sa stále mračil. „Nemôžeme to titulovať takto. Si dospelý chlap, matku ti nahrádzať rozhodne nejdem."

„A čo raz povieme Astorii? Toto je dedo s Lily?"

„Áno."

„A keď sa spýta, prečo ti nemôže hovoriť babka?"

„Scorpius, predbiehaš..."

„Nepredbieham, Lily..."

„Scorpius, ja neviem," šepla Lily a slzy mala na krajíčku. „Len ti chcem povedať, že tvojho otca veľmi milujem. Som šťastná, keď som s ním a ver mi, on je šťastný, keď je so mnou. A pravda je taká, že oželiem tvoje priateľstvo, aby som bola s ním. Ale na druhej strane nechcem, aby si sa na neho hneval, alebo aby si ho odrezal kvôli mne zo svojho života a zo života Astorie..."

„Nie som hlupák, to by som nikdy neurobil."

„Och, vďaka Merlinovi..."

„Nie je to pre mňa ľahké, áno?! Si mladšia ako ja!"

„Myslíš, že s tým dokážeš žiť?" spýtala sa ho Lily na rovinu.

„Ešte neviem," odvetil jej Scorpius úprimne. „Potrebujem na to čas, Lily. My všetci."

„Rozumiem," prikývla Lily.

„Rose ma čaká, pôjdem za ňou," povedal jej Scorpius.

„Ďakujem, Scorpius," odvetila mu. „A naozaj sľubujem, že ho urobím šťastným. Milujem ho, veľmi..."

Scorpius iba prikývol a potom sa pobral k výťahom. Lily si zotrela slzu, ktorá jej tiekla po líci, keď z nemocničnej izby vyšiel Draco. Nemal žiaden monokel a vlastne si uvedomila, že nepočula ani žiaden krik, takže to zrejme dopadlo dobre.

„Prečo plačeš?"

„Zhovárala som sa Scorpom," povedala Lily. „Nie, netvár sa tak, nepovedal mi nič zlé. Je to skvelý chalan, ale to by si mal vedieť. Povedal mi, že potrebujeme všetci trocha času."

„Asi áno," prikývol Draco a chytil ju za ramená. „Bude to dobré."

„Čo môj tatko?"

„Preklínal ma pohľadom, ale myslím, že ho poznáš. Jeho hrdinské ja..."

„Draco!" ohriakla ho.

„Tak čo bude teraz, Lily Potterová? Máme viac menej požehnanie od všetkých," riekol a pozrel sa jej do očí. „Čo budeme robiť teraz?"

„Žiť," šepla a pritúlila sa k nemu. „Milovať sa, rozprávať sa, smiať sa, tancovať v daždi, cestovať, robiť hocičo, čo budeme chcieť, ale spolu."

„To znie ako výborný plán," prikývol Draco a potom vyhľadal jej pery. 

Pozn. autorky:

Ešte bude mini epilóg, ale dúfam, že sa Vám posledná kapitola páčila :)