„Tento dom je obrovský!" vyhlásila Lily, keď s Dracom odišla na Malfoy Manor, aby ich náhodou ozaj nevymákol Scorpius. Samozrejme, že Draco mal v pláne povedať mu o vzťahu s Lily, nechcel mu nič tajiť a ani celému svetu.

Čo znamenalo aj toľko, že sa bude musieť postaviť Svätému Potterovi a povedať mu niečo typu – hej, Zjazvenec, chodím s tvojou dcérou a nemienim ti ju vrátiť.

Ale to môže ešte pár dní počkať. Teraz chcel mať Lily iba pre seba.

„Vážne si sa tu nikdy nestratil?" spýtala sa ho, keď prišli do kuchyne, lebo Lily bola hladná. Domáci škriatok Alfie už pripravoval niečo na jedenie a Lily ho iba pozorovala.

„Vážne nie," odvetil jej Draco a podal jej pohár s vodou.

„Aj my máme domáceho škriatka. Volá sa Kreacher," riekla Lily.

„Viem," prikývol Draco, pretože meno toho škriatka mu bolo známe. Ale to bolo dávno.

„Už je veľmi staručký, ale je to člen rodiny," rozprávala ďalej veselo Lily a potom položila pár otázok Alfiemu, ktorý sa vždy pozrel na Draca, akoby si žiadal dovolenie, či jej môže vôbec odpovedať. „A teta Hermiona stále bojuje za práva škriatkov, ale tiež určite vieš."

„Áno, aj Alfie dostáva plat a tiež má nárok na voľno, však Alfie?"

„Áno, pán Draco," prikývol Alfie a potom sa otočil smerom k Lily. „Pán Draco je veľmi dobrý pán. On platiť Alfiemu tri galeóny mesačne. Alfie ani nevedieť, čo robiť s toľkými peniazmi. Pán Draco je veľmi štedrý."

Lily sa usmiala na Draca. Alfie zatiaľ prestrel stôl a oni dvaja sa usadili. Potom pre nich položil večeru a oni sa najedli. Lily si veľmi pochvaľovala ako Alfie výborne varí a škriatok celý očervenel a takmer sa rozplakal.

„Slečna byť veľmi milá, veľmi," vravel Alfie. „Aj pani Astoria byť veľmi milá. Alfiemu chýba."

„Ach, Alfie," poznamenala Lily. „Si veľmi oddaný svojej rodine, to je krásne."

„Vy ste úžasná slečna," riekol jej škriatok.

Draco čakal, kedy sa škriatok na neho obráti a spýta sa ho, či si ju nechajú. Potom sa sám tej myšlienke zasmial.

„Čo je?" spýtala sa ho Lily a obrátila svoju tvár a veselé oči k nemu.

„Ale nič," odvetil jej a zložil príbor na prázdnom tanieri. „Iba uvažujem nad tým, ako na všetkých urobíš dojem. To nedokáže každý, ja napríklad vôbec."

„To preto, lebo teba sa všetci boja," zasmiala sa Lily a utrela si ústa obrúskom, keď dojedla.

„Ale nehovor!"

„Nuž vážne, nemáš práve najlepšiu povesť. Ako vidíš, mňa osobne to neodradilo a som tu. Pre teba," usmiala sa na neho. Draco prikývol.

Potom jej ukázal ďalšie izby v dome, všetky salóny a tiež aj veľkú knižnicu svojho otca. Lily milovala knihy a to o nej ani predtým nevedel. Niekoľko minút iba strávila tým, že si prezerala jednu poličku. Čítala nahlas názvy kníh a komentovala to, či ich už prečítala, alebo nie. Pri tých, ktoré prečítala sa zastavila a povedala mu, či sa jej páčili, alebo nie. „Prečítal si tu všetko?"

„Úplne všetko nie, ale tiež rád čítam," odvetil jej Draco.

„Hermiona by sa tu zbláznila!" zasmiala sa Lily.

Draco potlačil smutnú myšlienku, ako sa v tomto dome Grangerová ozaj zblázniť mohla, keby ju jeho teta Bellatrix týrala o niečo dlhšie. Ešte teraz počul ten jej príšerný krik. Bolo mu to ľúto aj po toľkých rokoch.

„Čo ti je?" spýtala sa ho Lily, keď si všimla jeho smutný pohľad.

„Vieš," Draco nevedel, či Lily o tom vie, alebo nie, ale rozhodol sa jej povedať o tom. Sľúbila, že ho vypočuje a že ho nebude súdiť. Že bude pri ňom stáť. „V tomto dome tvoju tetu Hermionu týrali. Urobila to moja teta. Bellatrix Lestrangeová."

Lily sa pri jej mene mykla. O tej rozhodne už počula. „Aha, to som nevedela. Viem však o iných hrozných veciach, ktoré urobila. Ako zabila Teddyho mamu, alebo týrala rodičov strýka Nevilla. Nevedela som, že aj moja teta Hermiona... ach."

„Zatiaľ čo tvojho otca a strýka väznili dole v pivnici, ju týrali, pretože bola muklorodená. Počul som ju kričať, bol som pritom, keď ich doviedli, vymýšľal som si, že si nie som istý, či sú to oni, ale neverili mi. Potom ju moja teta týrala a ja som nemohol nič robiť. Nikto nemohol nič robiť. Ale tvoj otec a strýko ju nakoniec zachránili a odišli z tohto domu. Vždy ma to šialene mrzelo," rozprával jej Draco.

„Snažil si sa im pomôcť," šepla Lily a podišla k nemu. Pohladila ho po líci. „Teta má na ruke jazvu, vyzerá ako slovo."

„Tu jej urobila Bellatrix," prikývol Draco a dotkol sa svojej jazvy na ruke, ktorá mu ostala po temnom znamení. Nikdy úplne nezmizlo.

„To je vážne smutné," riekla Lily. „Ale nebola to tvoja vina."

„Ja viem, že nie, ale aj po tých rokoch počujem jej volanie o pomoc, akoby sa to dialo práve teraz, akoby to vychádzalo zo stien," odvetil jej zvláštne skľúčene. „Mal by som tento dom predať."

„Musel si byť vystrašený, však?"

„Ani nevieš ako. Otec mi stále opakoval, aká je to pocta pracovať pre Temného pána, ale pre mňa to pocta nebola. Bál som sa, hlavne som sa bál o svoju mamu. A potom mi Temný pán dal úlohu, aby potrestal môjho otca, ktorý neposlúchol jeho rozkazy."

„Akú úlohu?"

„Zabiť Dumbledora."

„Ale toho si nezabil ty," riekla Lily.

„Nie, bol to nakoniec Severus. Ale ja som tomu všetkému dopomohol," vysvetľoval jej Draco. Opísal jej, ako sa pokúšal Albusa Dumbledora naozaj zabiť. Dokonca spomenul aj skrinku zmiznutia, ako pustil do školy smrťožrútov a to len preto, aby ochránil seba a svoju matku. Pritom ohrozil iné životy. Spomínal dlhé hodiny na Severusa Snapa, dokonca Lily priznal aj to, že jej otec ho celý ten čas upodozrieval, ale nikto ho nepočúval.

Lily ho počúvala. Očividne niektoré veci pre ňu boli úplne nové a po tvári jej tiekli slzy. Neprerušovala ho. Nechala ho povedať celý ten príbeh, všetky Dracove trápenia. Draco jej opísal hrôzy vojny zo svojho pohľadu. Spomenul ako stratil priateľa a ako ho Potter zachránil. Spomínal veľa na matku, ako klamala Voldemortovi do očí. Spomínal aj na svojho otca, ktorý urobil neuveriteľne veľa chýb, ale predsa len to bol jeho otec. Draco k nemu cítil horkosť, ale boli chvíle, kedy mu neuveriteľne chýbal človek, ktorý ho vychoval. Možno nie v najlepšom duchu, ale v konečnej podstate Lucius bol vychovávaný rovnako.

„Musel si prežívať hrozné veci," povedala Lily, keď Draco dlhé minúty mlčal. „Je to strašné, keď si predstavím, že ste boli iba deti. Rodičia nám hovorili o vojne, samozrejme, že je podstatné to vedieť. Niekedy sa aj môj tatko budí zo sna a neuveriteľne kričí. Ako malú ma to desilo, myslela som si, že je chorý. Potom mi však povedal, prečo sa to deje a odvtedy mi to vždy bolo ľúto."

„Boli to hrozné časy, Lily, hrozné," prikývol Draco a odhrnul jej jeden neposlušný vlas. „Ako dobre, že si niečo také nemusela prežiť. A ani Scorpius, samozrejme."

„Vďaka vám všetkým sme vyrástli v lepšom a krajšom svete," usmiala sa na neho Lily.

„Vďaka tvoju otcovi a ostatným, nie vďaka mne."

„Si na seba priveľmi prísny, Draco," poznamenala Lily a vtisla mu bozk na líce. „Nič z toho si predsa nerobil dobrovoľne. A nakoniec si sa rozhodol sám. Omilostili ťa, tak prečo si už neodpustíš?"

„Jednoducho to nejde," povedal jej Draco.

„Nie si zlý človek, Draco Malfoy. Si ale veľmi zlomený. Budem mať s tebou očividne veľmi veľa práce," zasmiala sa Lily. „Ale ja to zvládnem, mám rada výzvy."

„A teraz mi povedz, Lily Potterová," pritiahol si ju Draco bližšie do náruče, „čo také si o mne počula ty?"

„Haha," Lily sa zasmiala. „Okrem klasických nadávok na tvoje meno som počula napríklad to, že si si po Rokforte vykračoval, akoby ti patril. Akoby si bol princ. Šikanoval si mladších, muklorodených a aj chudobnejších ako ty. Bol si osina v zadku a cpal si sa do zadku Snapovi...

„A o mojom peknom zadku nikto nehovoril?" nadhodil Draco.

Lily sa na neho uškrnula. „Vďaka Merlinovi nie! O tom môžem básniť iba ja."

„Dobré dievča," zasmial sa Draco. „Pokračuj."

„Viem, napríklad aj o tom, že ti teta Hermiona vrazila jednu do nosa," zasmiala sa Lily a uškrnula sa na neho. „A tiež aj o tom, ako si vďaka tebe vylepšila zuby. Ako si v prvom ročníku nahovoril môjho otca na súboj a zbabelo si neprišiel."

„Počkaj, počkaj, srdiečko," stopol ju Draco. „Chcel som ho dostať do problémov, preto som neprišiel. Niežeby som sa bál, že by ma porazil."

„V metlobale by ťa porazil," zasmiala sa Lily. „Vraj si hrozne žiarlil, keď sa dostal do družstva a svoje miesto v tom vašom ti otec kúpil."

„Nepopieram," prikývol Draco. „Ale aby si vedela, slečinka, v metlobale márny nie som."

„Môžeme si niekedy zahrať, milujem metlobal," zasmiala sa Lily. „Ešte viem, že si bol v Inkvizičnej čate, keď na škole učila tá ropucha Umbridgeová a že kvôli tebe dostať tatko a strýkovia zákaz hrať metlobal. Vymyslel si hroznú pieseň o strýkovi Ronovi – Weasley je náš kráľ."

Draco si na to všetko spomínal a musel sa smiať. „Veď potom mu to spievali aj jeho fanúšikovia."

„Do dnes mu to strýko George pospevuje, ale samozrejme chrabromilskú verziu," oznámila mu Lily.

„Pochopiteľne, tá naša bola naozaj krutá voči jeho rodine," prikývol Draco. Dnes už vedel, že ľudí nemôže súdiť podľa toho koľko majú, alebo nemajú peňazí. Dnes slová tej piesne skutočne ľutoval. Ale iné urážky na Weasleyho ani nie.

„Bol si vážne podľa ich slov pankhart!"

„Bol som," prikývol Draco.

„Ale bol si decko," poznamenala Lily. „A tie historky sú ozaj vtipné. Ako napríklad aj to, keď si skončil ako fretka."

„Ešteže sa bavíš, Lily," prikývol Draco a dúfal, že historku o fretke už nerozvinie. Tú mal zo všetkých najmenej rád. Bol to príšerne ponižujúce a doteraz si z neho vždy za to robili žarty. Niekedy aj Theo s Blaisom, za čo ich mal chuť prekliať.

Lily mu vtisla bozk na pery a on si ju pritiahol ešte viac do náručia. Bozkávať ju sa mu náramne páčilo a tešil sa na to, kedy si ju odnesie do postele. Lily však bozk prerušila vo chvíli, keď ju chcel vziať do náručia a odniesť do spálne.

„Musím už ísť, Draco," šepla mu do ucha. „Mama ma zabije, ak neprídem na čas. Hoci sa mi od teba odchádza neuveriteľne ťažko."

„Čo keby si jej poslala správu, že ostaneš spať u Rose?"

„Na to by mi neskočila," odvetila mu Lily. „Ver mi, nepoznáš ju. Okrem toho Rose ma dnes nočnú u Munga. Mama pozná jej pracovnú dobu naspamäť. Moja mama vie všetko, ozaj."

„Ale zajtra prídeš?"

„Po práci prídem a využijeme čas inak ako rozhovorom. Aj keď takto využitý čas sa mi páčil. Mám k tebe bližšie," usmiala sa na neho.

„Aj ja k tebe, Lily," prikývol. „Nabudúce mi porozprávaš nejaké tvoje historky z Rokfortu, čo ty na to?"

„Moje sa točia iba okolo metlobalu a chalanov, nič pre tvoje uši," zasmiala sa Lily.

„Odprevadím ťa," navrhol Draco.

„To nie je najlepší nápad!" zastavila ho Lily.

„Neboj sa, vaši ma neuvidia. Premiestnime sa kúsok ďalej a budem ťa sledovať z nejakého úkrytu, až kým bezpečne neprídeš domov," navrhol jej Draco. „Budem mať istotu, že si prišla dobre domov."

„Tak dobre," súhlasila napokon Lily, ktorej lichotilo, že má o ňu strach a že sa k nej správa tak galantne.

Zišli dole do haly Malfoy Manoru, kde sa obuli a Lily si vzala svoju kabelku. Potom sa premiestnili na Grimmauldovo námestie, kúsok od jej domova. Lily sa obrátila na Draca a venovala mu úsmev a letmý bozk na pery.

„Uvidíme sa," šepol jej pri perách a držal ju za ruku.

„Zajtra," prikývla a chcela sa pobrať smerom k domu, keď zrazu pred sebou zbadala postavu.

Draco stisol jej ruku, ale nepustil ju. Lily nevedela, čo má robiť. Zatmelo sa jej pred očami a iba bez slov hľadela na svojho otca.

Ten na nich dvoch hľadel rovnako bez slov.

„Tati?" oslovila ho Lily.

Potter sebou trhol, akoby si myslel, že to je všetko iba nejaká čudná predstava. Že je možno prepracovaný. Avšak nič sa nezmenilo. Stále na nich hľadel a zrejme si uvedomoval, že to je realita.

„Potter?" oslovil ho aj Draco.

„Tati, ja ti to môžem vysvetliť. Neviem síce ako, ale nejako áno," povedala Lily.

„Čo? Čo toto?..." Potter sa zahnal, chcel udierať Draca, ale zrazu sa z ničoho nič chytil za ľavú ruku. Mykol sebou, tvár mal bledšiu ako stena a potom sa zložil uprostred ulice.

Lily vykríkla a Draco iba vyvalil oči na scénu pred sebou.

Do riti!

Pozn. autorky:

Boooom :D alebo ako hovorím Ninuške veľké bác :D :D :D chudák Harry :/

Mimochodom poviedka je už dopísaná, má 15 kapitol a epilóg :) tak Vám to sem dám častejšie ako raz za týždeň, nech už nečakáte na výsledok tak dlho :)